Boh je trpezlivý, láskavý a milosrdný – skutočný príbeh

Napriek tomu, že som mala veľa vecí, nebola som skutočne šťastná. Trpela som! Ale nestretla som nikoho, kto by mi povedal, že trpím, lebo mi chýba Boh. Alebo pravdivejšie povedané, ja sama som nechcela počuť „dobrú zvesť“...

Mám 36 rokov, som vydatá a mám štyri malé deti. Venujem sa predovšetkým rodine a domácnosti a popritom trochu pracujem. Bývame na odľahlom mieste v rodinnom dome, v ktorom ustavične pulzuje život. Môj manžel vedie rodinnú firmu.

Môj život nebol vždy šťastný a usporiadaný. Tento dar som dostala od Boha. On je skutočne trpezlivý, láskavý a milosrdný. Bez neho bol náš život naozaj hrozný. Dnes už viem, že všetko, čo som predtým robila, mi nemohlo priniesť opravdivé šťastie, pokoj srdca ani vnútornú integritu a zhodu s blížnymi.

Život pod vládou Zlého: Pred svojím obrátením som robila veľa zlých vecí. Najskôr jeden hriech, potom ďalší a takto to išlo ďalej... Nevedomky som sa podriadila Zlému a on mi za svoje „služby“ vystavoval čoraz vyššie účty. Padla som do jeho osídel, pričom som vôbec nevedela, že diabol naozaj existuje... Po rokoch som sa dozvedela, že jeho prvým a najdôležitejším víťazstvom je, keď človek neverí v jeho existenciu a žije tak, akoby diabol neexistoval.

V detstve som síce prijala sviatosti: krst, prvé sväté prijímanie a birmovku, ale namiesto do kostola som chodila k psychotronikom. Po birmovke som celkom prestala chodiť do kostola. V rodine, v ktorej som vyrastala, vládli veľmi zlé vzťahy. U nás doma panovala agresívna, násilná, nenávistná atmosféra a alkohol.

Ako štrnásťročná som začala cvičiť východné bojové umenia. Prostredníctvom nich som vhupla do sveta New Age. Spočiatku boli pre mňa bojové umenia iba športom, ale postupne sa k cvičeniu pridalo uctievanie majstra a meditácia, pomocou ktorej som sa začala spájať s kozmickou energiou. Takto sa malo potlačiť moje cítenie a uvažovanie. 

Neskôr som sa začala aktívne venovať psychotronike a celkom sa mi v nej darilo. „Uzdravovala“ som príbuzných a známych a na sústredeniach som „pomáhala“ tým, čo sa zranili pri tréningu. 

Začala som sa „radiť“ s kyvadielkom a „sťahovala som“ si kozmickú energiu, ktorú som odovzdávala ďalej. Tejto praxi som venovala niekoľko rokov. 

K tomu sa pripojilo ešte občasné veštenie z kariet, návštevy u veštíc s cieľom poznať svoju budúcnosť a veľa ďalších ezoterických praktík. Takto som porušovala prvé Božie prikázanie.

Považovala som sa za veľmi inteligentného človeka, ale Zlý ma hravo oklamal. Prehliadla som skutočnosť, že kyvadielko dosvedčuje, že na druhej strane existuje akási inteligentná sila. S kyvadlom sa dá „dohovoriť“: v prípade kladnej odpovede zostane nehybné a v prípade zápornej odpovede bude vykonávať kmitavý pohyb (alebo akýkoľvek iný pohyb podľa „dohody“). Ale takto predsa nemôžu pôsobiť fyzické sily – fyzická sila vytvára vždy rovnaký efekt, ktorý sa môže meniť iba v závislosti od vonkajších podmienok. Honba za šťastím a sebarealizáciou za každú cenu ma úplne zaslepila.

Keď som mala 17 rokov, začala som nadväzovať vzťahy s mužmi, niekedy aj s tromi súčasne. Jeden z nich bol ženatý a mal dieťa. Takto jeden hriech priťahoval ďalšie a tak ďalej...

Ako osemnásťročná som sa zoznámila s milým, takisto 18-ročným mládencom. Práve v tom čase sa moji rodičia rozvádzali a odsťahovali sa jeden od druhého. Pre mňa u nich už nebolo miesto. Preto mi rodičia môjho chlapca dovolili po roku známosti bývať u nich. Vtedy som sa rozhodla, že úplne preruším vzťah so svojím otcom, ktorý bol agresívnym alkoholikom. Stretávala som sa s ním iba na súdnych pojednávaniach, pričom sme sa navzájom ani len nepozdravili... Môj kontakt s mamou a sestrou, ktorú si mama vzala k sebe, bol tiež zriedkavý.

Po tejto zmene sa mi začalo žiť zdanlivo lepšie. Mama môjho chlapca robila všetko namiesto mňa: prala, upratovala, varila... Zaujímalo ju iba to, či si dávame dostatočný pozor na to, aby som neotehotnela, aby sme doštudovali. Obaja sme študovali. V štúdiu sa mi darilo veľmi dobre. Jazdila som na koni, venovala som sa jachtingu, jaskyniarstvu, cyklistike – chodila som na dlhé bicyklové výlety, učila som sa cudzie jazyky a veľa som cestovala po celom svete... Istú dobu sa mi takýto život páčil a tento vzťah som považovala za vydarený a svoj život za usporiadaný a bohatý. Ale trvalo to dosť krátko...

Klam hýrivého života: Kdesi vo svojom vnútri som cítila, že veľmi trpím. Dlhé roky som užívala antikoncepčné tabletky. Bolo hrozné žiť s chlapcom a zároveň sa každý deň triasť, či neotehotniem.

Ustavične som mala pocit, že nemám kontakt sama so sebou, že sa pozerám na svoj život akoby cez hmlu. Napriek tomu, že som mala veľa vecí – strechu nad hlavou, chlapca, ktorý bol ku mne dobrý, zaujímavé štúdium, ktoré mi išlo veľmi dobre, uspokojivú a dobre ohodnotenú prácu doma aj v zahraničí, veľa záľub, zdravie, krásu, priateľov –, nebola som skutočne šťastná. Trpela som! Ale nestretla som nikoho, kto by mi povedal, že trpím, lebo mi chýba Boh. Alebo pravdivejšie povedané, ja sama som nechcela počuť „dobrú zvesť“...

Veľmi som sa trápila a súčasne som predstierala, že všetko je super. Nasadila som si masku silnej a úspešnej ženy, pretože som nepoznala inú alternatívu. Nevedela som, že je niekto, kto ma miluje nie preto, aká som a čo mám, ale preto, že jednoducho som. Padala som čoraz hlbšie... Táto cesta nikam neviedla. Postupne som začala vo svojom vnútri vnímať úplnú nezmyselnosť všetkého toho, čo som robila. Začala som vnímať, že spoliehanie sa na seba samu alebo na druhého človeka neprináša pokoj srdca, že je to klam. Je to ako stavať dom bez základov, ako stavať na piesku.

Jedného dňa, asi po piatich rokoch konkubinátu, som niekoľkokrát podviedla svojho chlapca, pričom sama neviem, prečo som to urobila. Onedlho nato sme si všetko rozdelili, zbalila som sa a odišla som. Nedokázala som takto žiť. Cítila som, že mi chýba niečo dôležité, ale nevedela som, čo to je. Potom som mala veľa vzťahov s rôznymi mužmi (takto som svoju bolestnú prázdnotu otupovala sexom). Mala som asi ročný vzťah so ženatým mužom, čím som takmer spôsobila rozpad sviatostného manželstva.

Keď som si robila test na HIV, neuvedomovala som si, že takýmto životom sa denne vystavujem nebezpečenstvu smrti. Bola som úplne zaslepená! Neskôr som si dohadovala sex už iba cez internet – väčšinou to boli vzťahy na jednu noc. Nenávidela som to, ale nedokázala som žiť inak: bola som závislá na sexe, podlá cudzoložná žena... 

Stratila som čistotu aj ženskú dôstojnosť. Nivočila som chrám Ducha Svätého, ktorým je moje telo. A na dôvažok sa nikdy nedozviem, koľko detí som zabila dlhoročným užívaním antikoncepčných, potratových tabletiek...

Ale aj napriek tomuto všetkému sa mi stále zdalo, že som dosť silná a že mám originálny život. Mala som totiž veľa prirodzených darov a schopností a bola som akčná, takže sa mi podarilo vyštudovať dva študijné odbory s vynikajúcim výsledkom. Navrhli mi, aby som si urobila doktorát. Bola som na viacerých študijných pobytoch v zahraničí. Aj tam som videla ľudskú samotu, rozpad neformálnych zväzkov aj sviatostných manželstiev, zapríčinený dlhým odlúčením. Videla som, ako sa ľudia otupujú alkoholom, drogami a sexom. Sama som sa na tom zúčastňovala. Všetko som mala popletené, bola som stratená – nevedela som, čo je dobré a čo zlé. Nevedela som, kde mám nájsť životný vzor, a tak som ho čerpala z toho, čo som videla okolo seba.

V tej chvíli svojho života som sa zoznámila s mojím budúcim manželom. Mala som 26 rokov a on bol odo mňa o tri roky starší. 

Zoznámili sme sa za hrozných okolností – prostredníctvom jeho bývalej milenky a môjho bývalého milenca. Je to zvláštne, ale takto sa začalo moje obrátenie. Boh dokáže písať aj na veľmi krivých riadkoch. Ježiš prišiel, aby spasil hriešnikov, ku ktorým som patrila aj ja. 

Začali sme spolu chodiť. On mi začal hovoriť o Bohu a brával ma na miesta, kde som mohla Boha zakúsiť. Hoci jeho životný postoj nebol ani zďaleka ideálny, záchranu zo svojej vnútornej biedy hľadal vždy v Ježišovi. 

Po roku a pol veľmi ťažkého a búrlivého vzťahu sme sa vzali. Považujem za veľký zázrak, že po živote, aký som viedla, mi bolo dané uzavrieť sviatostné manželstvo. Iba Boh mohol zariadiť, že po veľmi ťažkom období chodenia sme sa rozhodli pre sobáš.

Po mesiaci manželstva som otehotnela. Manžel mi navrhol, aby sme išli na stretnutia neokatechumenátu. Súhlasila som. Spočiatku sme z Božej pomoci, akou je toto spoločenstvo, čerpali iba zriedka. Náš manželský vzťah sa zhoršoval. Pre môjho manžela bola jeho rodina dôležitejšia ako ja. Cítila som sa podvedená, nemilovaná a opovrhovaná. Raz som v dôsledku domáceho násilia skončila na pohotovosti... Hádali sme sa, dokonca sme sa aj bili, a potom sme sa spolu modlili, a to každý deň – ba niekedy aj niekoľkokrát za deň. Po takých udalostiach sme sa snažili ísť čo najskôr na spoveď a prijať Eucharistiu. Odvtedy sme sa začali veľmi pravidelne zúčastňovať na bohoslužbe slova a na svätej omši v spoločenstve. Obaja sme sa chytili Krista ako jedinej záchrannej dosky, čo nám pomohlo vytrvať v tomto ťažkom období nášho manželstve.

Vďaka formácii v neokatechumenátnom spoločenstve som pochopila, že učenie Cirkvi o predmanželskej čistote nie je spiatočníctvo, ale pomoc človeku. Keď som bola tehotná s prvým dieťaťom, lekári zistili, že mám papilomavírus (HPV), ktorý sa prenáša pohlavnou cestou a môže vyvolať rakovinu krčka maternice, ba ak sa dlho nelieči, aj rakovinu všetkých pohlavných orgánov a následnú smrť. Vtedy som si prvý raz uvedomila, že predmanželskou nečistotou som si koledovala o smrť. Zachránil ma pôrod. Bradavicu mi predbežne zistili pri prvom tehotenstve, ale vážne symptómy tohto ochorenia, ktoré potvrdili prítomnosť venerickej bradavice, sa prejavili až pri druhom tehotenstve. Po pôrode druhého dieťaťa som podstúpila operáciu, pri ktorej mi bradavicu odstránili. Boh zachraňoval môj život tak, že mi dával deti...

V manželstve som niesla dôsledky svojich hriechov. Cítila som sa nemilovaná a nepotrebná a myslím si, že môj manžel tiež. Napriek tomu sme sa nechceli rozísť ani rozviesť. Boh nám však pomáhal. Čím horšie bolo, tým viac sme sa modlili. Začali sme sa denne zúčastňovať – najskôr s dvomi a potom s tromi malými deťmi – na svätej omši.

A tak postupne Ježiš menil dvoch brutálnych, pomstivých, zúrivých egoistov na ľudí, ktorí sa dokážu zriecť seba samých, odpúšťať si a dávať si navzájom čoraz viac lásky, podpory, vernosti a čestnosti. 

Čoraz viac si vážime jeden druhého a rešpektujeme sa. Náš každodenný život je harmonickejší a jednotnejší.

Obaja si uvedomujeme, že iba Boh nám dáva každý deň novú silu potrebnú na to, aby sme žili v pokoji, vo vzájomnej jednote a v radosti. Každé ráno aj večer sa spolu modlíme. Nezanedbávame modlitbu. Veľmi nám pomáha členstvo v neokatechumenátnom spoločenstve. Dostávame tam veľa svetla pre náš spoločný život. Snažíme sa žiť v posväcujúcej milosti, pravidelne sa spovedáme a prijímame Eucharistiu. Nezanedbávame účasť na bohoslužbách. Každý deň sa modlíme aj s deťmi. Keď sa navzájom zraníme, prosíme o odpustenie. Obaja sme otvorení pre život aj napriek tomu, že lekár mi po štvrtom cisárskom reze odporučil sterilizáciu. Nesúhlasila som. Povedala som, že nebudeme meniť Boží plán s mojím životom. Ak neochvejne stojím pri Bohu, on sa o mňa postará.

Ježiš Kristus bol ten, kto zmenil môj život. Z „poslednej z posledných“ urobil kráľovnú života. Pochopila som, že iba on ma prijíma takú, aká som, a ak mu čo len trochu pootvorím dvere svojho srdca, on začne pôsobiť. Často ma zoceľuje skrze utrpenie, kríž, ale v konečnom dôsledku mi to vždy osoží.

Dvakrát v živote som prežila zázrak uzdravenia. Prvý sa stal, keď som mala ísť na gynekologický chirurgický zákrok. Lekári zistili, že moje srdce je v zlom stave. Svetoznámy kardiológ si nebol istý, či mám podstúpiť operáciu. 

Deň pred operáciou som išla na večernú svätú omšu za uzdravenie, na ktorej som počula slová: „Žena, ktorá má veľmi choré srdce a ktorá sa teraz modlí za svojho manžela, je uzdravená.“ V tej chvíli som pocítila niečo veľmi zvláštne. Cítila som horúčavu, ktorá mi úplne rozpálila tvár. Vedela som, že animátor sa skrze dar proroctva prihovára práve mne, hoci v kostole boli stovky ľudí. 

Na druhý deň som išla pokojne na zákrok. Pripojili ma na EKG, ktoré neukázalo nič znepokojivé, hoci pri predchádzajúcom vyšetrení som mala tep menší než 30 úderov za minútu.

Druhý zázrak sa stal nedávno. Počas tehotenstva so štvrtým dieťaťom som mala automobilovú nehodu, pri ktorej som si zlomila ruku. Dali mi ju do sadry, ktorú som mala nosiť päť týždňov. 

Počas modlitby za uzdravenie, ktorá sa konala päť dní po tom, ako mi dali ruku do sadry, som prosila Boha o zázrak, aby som mohla o ňom vydávať svedectvo. A on uzdravil moju ruku. 

Na druhý deň mi urobili USG vyšetrenie, po ktorom lekár vyhlásil, že mi treba sňať sadru, pretože všetko je v poriadku. Vtedy som trpela aj na dosť vážne symptómy boreliózy, ktoré takisto po modlitbe za uzdravenie úplne ustúpili.

Kedysi som nemala nijaký oporný bod, ktorý by mi pomohol odlíšiť zlo od dobra. Všetko sa mi akosi rozplývalo. Ja, ako aj všetci okolo mňa, mali svoje vlastné normy, podľa ktorých určovali, čo je správne. Vnímala som, že vôbec neviem, podľa čoho treba rozlišovať. Jeden kritizoval druhého, a pritom nebol o nič lepší – toto som jasne videla. Nechápala som však, prečo sa mi zdá, že ma druhý človek ohrozuje. Teraz z tejto novej Božej perspektívy chápem hlboký pôvod tohto vnútorného omylu. Viem, že všetci sme hriešni a že iba Boh nám dáva milosť prijímať seba samých aj druhých ľudí s ich chybami a omylmi. Vďaka Božej láske a odpusteniu dokážem aj ja viac milovať, prijímať a odpúšťať.

Chápem, že Boh naplánoval pre každého z nás najlepšiu cestu. Chcem túto cestu nájsť a kráčať po nej. Chcem prijímať každého, koho mi Boh pošle. Viem, že to nie sú náhodné stretnutia. Boh mi posiela každého človeka iba pre moje obrátenie a spásu. V prvom rade sa to týka môjho manžela a prijímania detí, ktoré nám Boh chce dať. Formácia v neokatechumenátnom spoločenstve ma učí, ako mám prežívať živý vzťah s Bohom aj s ľuďmi. Zakúšam lásku a schopnosť odpustiť tým, ktorí mi ubližujú, bez toho, aby som sa im pomstila. V minulosti som na krivdu reagovala agresiou a nenávisťou.

Keď sa vzďaľujem od Boha, nemodlím sa každý deň a nespovedám sa dostatočne často, hneď začínam strácať jedinečnú schopnosť a ochotu srdca robiť to, čo je dobré. Vtedy strácam Božiu schopnosť milovať druhých a odpúšťať im. Neraz som sa už presvedčila, že poslušnosť je lepšia ako nábožnosť. Je to poslušnosť Božej vôli, ktorá sa mi zjavuje predovšetkým skrze Božie slovo, ale aj skrze slová kňazov a katechétov z Neokatechumenátnej cesty. Božia vôľa sa mi zjavuje skrze manžela a životné udalosti. A hoci na začiatku nebolo pre mňa ľahké prežívať každodenný život s Bohom, postupne som zistila, že neexistuje lepšia cesta. Všetko, čo som v minulosti vyskúšala – okultizmus, vedecká a pracovná kariéra, muži, peniaze, koníčky –, ma úplne sklamalo.

V súčasnosti všetko podriaďujem Božej vôli: manželský vzťah, rodinné vzťahy, finančné aj pracovné otázky. Hrám vabank a zakúšam, že ak kráčam za Bohom a prijímam každodenné kríže, nakoniec vždy s Božou pomocou zvíťazím. 

Boh mi dáva milosť vstať z mŕtvych. Pre mňa je Pánovo umučenie, smrť a zmŕtvychvstanie úplne reálne a dotýka sa môjho každodenného života, pretože sama zo seba by som nebola schopná prežiť rôzne životné udalosti tak, ako som to opísala. Dôsledkom plnenia Božej vôle je čoraz väčší pokoj srdca, radosť zo života a schopnosť rozlišovať dobro od zla. Agáta.

vložil: Masima