%20(1).jpg)
Ako uvádza Mons. De Segur, stalo sa to vo Francúzsku v roku 1860. On sám osobne poznal malú Denisu, ktorá bola na Bielej nedeľu v roku 1860 náhle uzdravená potom, čo prijala prvé sväté prijímanie.
Denisa predtým na hodine telocviku spadla z náradia tak nešťastne, že si spôsobila ťažké zranenia hlavy a chrbtice. Lekári sa jej snažili všemožne pomôcť, ale jej stav sa stále zhoršoval. Nakoniec oznámili ťažko skúšaným rodičom, že dievčatku už niet pomoci.
Denisa sa veľmi tešila na prvé sväté prijímanie. Čím viac sa blížila Biela nedeľa, tým viac prosila rodičov, aby ju napriek všetkej jej slabosti vzali do kostola, aby mohla s ostatnými spolužiakmi prijať prvé sväté prijímanie.
"Prosím, odneste ma do kostola a nechajte ma prijať Pána Ježiša. Uvidíte, že potom budem čoskoro zasa zdravá!" Prosila malá chorá dievčina, ktorá nebola schopná žiadneho pohybu.
Lekár a otec sa obávali, že by pri takomto transporte mohla zomrieť. Matka však chcela svojmu dieťaťu splniť jeho želanie. Nakoniec sa dohodli, že naloží na vozidlo chorú aj s lôžkom a dopraví do kostola.
A tak prišiel jej veľký deň. V bielych šatách yzerala ako anjel. S nevýslovnou radosťou prijala spolu so spolužiakmi a spolužiačkami milovaného Spasiteľa. Počas vďakyvzdávania ho prosila s veľkou dôverou o svoje uzdravenie. A náhle sa to stalo.
Ešte než skončila svätá omša, mohla Denisa k úžasu svojej matky a všetkých prítomných vstať z lôžka a pokľaknúť. Šťastná prvokomunikantka bola úplne uzdravená.
Neveriaci otec, ktorý nikdy nezašiel do kostola, neveril svojim očiam, keď mu jeho dieťa bežalo ústrety, veselo naňho vyskočilo a objalo ho okolo krku.
Budúci deň mohla ísť Denisa opäť do školy. Po tomto zázraku uveril otec z celého srdca v skutočnú prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii a obrátil sa. Rodine malej Denisy sa tak dostalo dvojakej veľkej milosti.
