Popolcová streda

Veriaci vstupujú Popolcovou stredou do štyridsaťdňového pôstneho obdobia, ktoré je prípravou na oslavu Veľkej noci. V liturgickom kalendári katolíckej cirkvi je to streda, ktorá, ktorá označuje začiatok pôstneho času. 

Popolec znamená: „Si a budeš prach.“ Veriacim sa na Popolcovú stredu udeľuje na čelo znamenie kríža popolom s formulou: „Pamätaj, že si prach a v prach sa obrátiš.“ (Gn 3,19), alebo: „Kajajte sa a verte v evanjelium!“ (Mk 1,15).

Prijatie popolca je znamením pominuteľnosti človeka a odhodlanie zriecť sa zlého konania (hriechu). Tento symbol je prevzatý z biblickej tradície. Symbolicky sa tak naznačuje stav človeka, ktorý vyznáva pred Bohom svoj mnohokrát zlý život, svoje neprávosti, svoje hriechy a vyjadruje vôľu vnútorne sa obrátiť s nádejou, že mu Boh odpustí. Popol, symbol smrti a ničotnosti, sa získava zo spálených palmových a olivových ratolestí (v našom kraji z bahniatok) posvätených v minulom roku na Kvetnú nedeľu.

„Aké je dôležité počuť a prijať túto výzvu práve v tejto našej dobe! Sme obmedzenými tvormi, hriešnikmi, ktorí ustavične potrebujú pokánie a obrátenie. Súdobý človek, ktorý deklaruje svoju totálnu nezávislosť na Bohu sa stáva otrokom seba samého a často sa ocitá v neutešenej izolácii. Výzva k obráteniu je preto podnetom k návratu do náručia Boha, nežného a milosrdného Otca, k dôvernému odovzdania sa Mu.“ 

(Benedikt XVI.) 

Ježišova výzva k obráteniu a k pokániu, ktorá zaznieva na Popolcovú stredu, nemieri predovšetkým na vonkajšie skutky, „vrecovina a popol,“ pôsty a umŕtvovania, ale na obrátenie srdca, na vnútorné pokánie a obnovu. Bez toho by vonkajšie kajúcne skutky zostali neplodné a klamné.

Vnútorné obrátenie motivuje k tomu, aby sa takýto postoj prejavil aj navonok. Ide o radikálny rozchod s hriechom, čo znamená odvrátenie sa od zla a naopak, nové zameranie celého života k Bohu.

Toto obrátenie však nie je výsledkom len akejsi „duchovnej gymnastiky,“ ale je predovšetkým pôsobením samotného Boha v živote človeka. Boh nám dáva silu a možnosť začať znovu. Keď objavíme veľkosť Boha a jeho pozitívny vzťah k nám, snažíme sa odpovedať adekvátnym spôsobom.

Popol sa kedysi užíval i ako čistiaci prostriedok: Na Popolcovú stredu sa po evanjeliu žehná popol a prítomným sa ním na čele robí znamenie kríža. Popol symbolizuje obrátenie. Má nám pripomínať, že m prach a v prach sa obrátime, ako znie stará formula pri udeľovaní popolca.

Popol sa kedysi používal aj ako čistiaci prostriedok. Toto znamenie nás teda pobáda, aby sme vstúpili do pôstnej doby vedome a prežívali ju ako čas vnútorného očisťovania. Je pre nás potrebné dôkladne prečistiť všetko, čo sa za celý rok preplazilo do nášho srdca a poškvrnilo ho.

Nastal nám milostivý čas,
Boh nám ho dal a lieči nás:
lieči svet z mdloby, slabosti
zdravý liek zdržanlivosti.
Žiari deň, čo nás obnoví,
venčený svetlom Kristovým,
v ňom srdce, choré vinami,
pôst uzdraví a zachráni.
Nech očistí pôst vinníka
a túžba nech ho preniká:
za Kristom verne putovať
a večnú slávu v nebi mať.
Nech celé tvorstvo korí sa
tebe, láskavá Trojica;
my, obnovení milosťou,
spievajme pieseň s radosťou. Amen.

Kajajte sa!

Pozorne sa zahľaďme na Kristovu krv a spoznáme, aká je vzácna Bohu, jeho Otcovi, lebo bola vyliata pre našu spásu a celému svetu priniesla milosť pokánia.

Prejdime všetky epochy sveta a zistíme, že Pán v každom pokolení „dával príležitosť na pokánie“ všetkým, čo sa chceli k nemu obrátiť. Noe bol hlásateľom pokánia a tí, čo ho počúvli, sa zachránili. Jonáš ohlásil Ninivčanom pohromu; ale oni robili pokánie za hriechy, modlitbou uzmierovali Boha a zachránili sa, hoci nepatrili do Božieho ľudu.

O pokání hovorili pod vplyvom Ducha Svätého služobníci Božej milosti. A sám Pán vesmíru hovoril o pokání s prísahou: „Ako žijem,“ hovorí Pán, „nechcem smrť hriešnika, ale pokánie.“ A ešte pridáva významný prísľub: „Odvráťte sa, dom Izraela, od svojej neprávosti. Povedz synom môjho ľudu: Keby vaše hriechy siahali od zeme po nebo, keby boli červenšie sťa šarlát a černejšie ako kajúce rúcho a obrátili by ste sa ku mne z celého srdca a povedali by ste: Otče!, nakloním k vám svoj sluch ako k svätému ľudu.“

Chce teda všetkých, ktorých miluje, pohnúť na pokánie a tento výrok zaručuje svojou všemohúcou vôľou.

Preto sa poslušne podriaďme jeho velebnej a slávnej vôli, pokorne vzývajme jeho milosrdenstvo a dobrotu, zanechajme márne skutky, hádky a žiarlivosť, čo vedie k smrti, padnime na kolená a prosme ho o zľutovanie.

Bratia, buďme ponížení, odložme všetku nadutosť a pýchu, pochabosť a hnevy a robme, čo je napísané. Duch Svätý totiž hovorí: „Nech sa múdry nechváli svojou múdrosťou, ani silák svojou silou, ani boháč svojím bohatstvom; ale kto sa chváli, nech sa chváli v Pánovi, nech ho hľadá a uskutočňuje právo a spravodlivosť.“ Pritom zvlášť myslime na slová Pána Ježiša, ktorými učil o miernosti a veľkorysosti.

Lebo povedal: „Buďte milosrdní, aby ste dosiahli milosrdenstvo; odpúšťajte, aby sa vám odpustilo; ako robíte vy, tak sa stane aj vám; ako súdite, tak budete súdení aj vy; akí ste dobrí, takú dobrotu aj sami zakúsite; akou mierou meriate vy, takou sa nameria aj vám.“

Upevnime sa v tomto príkaze a v týchto nariadeniach, aby sme žili podľa jeho svätej vôle. Veď sväté slovo hovorí: „Na takéhoto zhliadnem: na pokorného a tichého a na toho, kto sa chveje pred mojím slovom.“

Pretože sme dostali účasť na mnohých veľkých a slávnych skutkoch, obráťme sa k méte pokoja, ktorá stojí od počiatku pred nami, pozorne hľaďme na Otca a Stvoriteľa celého sveta a silno prilipnime k jeho veľkolepým a prehojným darom pokoja a ostatných dobrodení.

/Z Listu svätého pápeža Klementa Prvého Korinťanom/

Masima