Eucharistický zázrak v Alcalá de Henares

Píše sa rok 1597. Za mriežky spovednice jezuitského kostola v meste Alcalá de Henares, neďaleko Madridu, si kľaká muž... Dlho sa spovedá. Plače... Po spovedi vyberá z vrecka dobre zabalený balíček a podáva ho kňazovi. Jezuitský páter Juan Juarez odbaľuje šatku a vidí 24 premenených hostií. Muž sa priznal, že ich ukradol z kostola a chcel ich predať, ale výčitky svedomia mu to nedovolili.

Páter Juan sa radí so svojím predstaveným, čo má so získanými hostiami urobiť. Obáva sa totiž, že spoveď mohla byť neúprimná a že hostie môžu byť otrávené. Nechce riskovať. Rozhodol sa, že hostie uloží do vlhkej miestnosti v kláštornej pivnici a počká, kým sa rozložia.

Po mesiaci sa pozrie na hostie a zostáva prekvapený - sú nedotknuté, bez stopy po plesni. Informuje o tom profesorov z miestnej univerzity. Vytvorí sa osobitná komisia, ktorá má celú záležitosť preskúmať.

Profesori sa rozhodli podrobiť hostie ešte jednému experimentu. Do vlhkej pivnice kladú na stôl niekoľko nepremenených hostií a vedľa nich položia hostie, ktoré vrátil skrúšený zlodej. Zamknú pivnicu a zapečatia dvere, aby sa vyhli podvodu.

Po troch mesiacoch oficiálne rozlámu pečate a otvárajú dvere. Zisťujú, že nepremenené hostie pokrýva hrubá vrstva plesne, aká sa zvyčajne vytvorí na starom chlebe. Zato hostie, ktoré vrátil zlodej, sú úplne neporušené a vyzerajú ako úplne čerstvé. Zázračné hostie následne uložia do svätostánku. 

V roku 1608 navštívil Alcalá provinciál jezuitov z Toleda. Chcel vidieť hostie, o ktorých sa povrávalo už v celom okolí. Univerzitní profesori aj predstavení jezuitov vtedy vydali vyhlásenie, v ktorom sa uvádza, že stav týchto hostií je vedecky nevysvetliteľný, a preto ide o zázrak. 

V roku 1624 arcibiskup zo Santiaga de Compostela daroval kostolu nádherný relikviár, do ktorého uložili všetkých 24 hostií.

Koncom 17. storočia postavili pri katedrále v Alcalá krásnu kaplnku, do ktorej uložili zázračné hostie. Odvtedy sa každú Piatu veľkonočnú nedeľu koná slávnostná procesia, na ktorej sa zúčastňujú nielen obyvatelia mesta, ale aj množstvo pútnikov.

Takto to bolo aj v roku 1936, keď sa v Španielsku rozpútala krutá občianska vojna. Front sa blížil k mestu Alcalá. Predchádzali ho zvesti o barbarských výčinoch komunistov, ktorí podpaľovali a ničili kostoly, kláštory a kaplnky, znásilňovali rehoľné sestry, zabíjali kňazov a zneucťovali telá zosnulých rehoľníkov... 

Tieto kruté a barbarské skutky mali zničiť vieru a zniesť zo sveta všetky znamenia Božej prítomnosti a Božieho pôsobenia. Zúrivo ničili mariánske svätyne a milostivé obrazy a sochy Panny Márie. Nebolo pochýb o tom, že aj zázračné hostie z Alcalá de Henares budú korisťou rozbesnených partizánov.

Krátko pred vpádom komunistov na miesto uloženia hostií traja kňazi z miestnej katedrály zázračné hostie ukryli. Nikto okrem nich nevedel, kde sú ukryté, pretože kňazi sa báli, že mučení ľudia by mohli úkryt prezradiť. 

Partizáni zabili všetkých troch kňazov, ale nik z nich neprezradil, kde sa zázračné hostie nachádzajú. 

V dôsledku občianskej vojny bolo celé mesto obrátené hore nohami a zničené. Katedrála zhorela, z kostolov a kláštorov zostali len rumoviská. 

Po nastolení mieru ľudia začali hľadať najvzácnejší poklad mesta, ale zázračné hostie nenašli. Po dávnom zázraku z Alcalá nezostala ani stopa. Zostal len v spomienkach a vo viere ľudu. Ale dobrý Boh sa postaral o svoj ľud. V roku 1941 počas upratovania rumoviska po zničenom kláštore cisterciánok sa našla pozlátená nádoba, v ktorej bolo 48 hostií.

Dnes je ich trochu menej. Zachovali sa v dokonalom, neporušenom stave. V súčasnosti sa uchovávajú v špeciálnom svätostánku v Kláštore svätého Bernarda.

Znovu sa rozchýrilo, že ide o zázračné hostie, že starý zázrak nahradil nový. Preto sa aj v tomto prípade rozhodli hostie preskúmať. 

Jednu z hostií prelomili na polovicu a takto ich všetky spolu uložili do zapečateného svätostánku, ktorý po istom čase oficiálne otvorili. 

Po otvorení nastalo veľké prekvapenie, pretože všetky hostie boli celé, nijaká nebola prelomená, pričom počet hostií sa nezmenil. Tento pokus zopakovali niekoľkokrát – a výsledok bol vždy rovnaký.

„Modlite sa, modlite sa a neprestávajte sa modliť, pretože ak sa budete modliť, vaša spása bude istá, ale ak sa modliť prestanete, bude istá vaša záhuba. Tak by mali robiť všetci kazatelia a duchovní vodcovia, pretože žiadna katolícka teologická škola nepochybuje o tejto pravde: Kto sa modlí, dostane milosť a spasí sa. Je však málo tých, ktorí sa touto pravdou riadia, a preto je i málo tých, ktorí spásu dosahujú.“ (sv. Alfonz de Liguori)

Masima