Prvý raz v kostole /minipomôcka pre každého/

Na rímskokatolíckych svätých omšiach sa v nedeľu občas vyskytnú aj tí, ktorí s tým predtým nepočítali. Motivácie sú rôzne – od úprimného záujmu a zvedavosti cez snahu aspoň raz vyhovieť rodine až po túžbu prispôsobiť sa novému a veriacemu partnerovi.

Čo je pre „ostrieľaných“ samozrejmosťou, nováčikom spôsobuje trápne aj humorné chvíle, keď netušia, čo znamená voda v „sväteničke“ pri vstupe, ako sa správne prežehnať, kedy vstať, sadnúť si, pokľaknúť.

Svätá omša je podľa cirkvi sprítomnením Kristovej obety na kríži nekrvavým spôsobom pod znakmi chleba a vína. Na udalosti sa okrem veriacich a kňaza podieľajú aj ďalší – hráč na organe (niekde ho môžu sprevádzať aj iné nástroje, napríklad husle či spevácky zbor), miništranti („posluhovatelia“ kňaza počas omše), kostolník (zodpovedá za pripravenosť chrámu, aby boli zapálené sviečky a fungovala technika), laici (čítajú z Písma) a tam, kde ešte nemajú elektrické zvony, aj zvonár.

Nedeľná omša prebieha identicky vo veľkom meste aj v zapadnutej dedinke. Dokument o súčasnom slávení vydal pápež Pavol VI. v roku 1970, o ostatných veciach týkajúcich sa liturgie rozhoduje rímska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. 

Na dedinách sa nedeľné omše zvyknú konať doobeda, v mestách aj v inom čase. Trvajú asi hodinu. Dobrou pomôckou je Modlitebná knižka - Jednotný katolícky spevník, vďaka ktorému sa každý vie zapojiť do liturgie nielen modlitbami, ale i spevom.

Kým kedysi bolo zvykom ísť na omšu v slávnostných „kostolných šatách“, ktoré neskôr mnohí zvolili i ako oblečenie „do truhly“, nováčikovia stoja pred dilemou, či sú v horúcom lete prijateľné krátke nohavice alebo u žien odhalené ramená. Kňazi sa zhodujú, že úcta k Bohu sa vyjadruje aj oblečením. Ide o spoločenskú udalosť. 

Oblek síce povinný nie je, prípustné sú aj rifle, nohavice nad členky či dokonca nad kolená sú však problém. 

Pre ženu je tabu sukňa nad kolená, odhalený dekolt a ramená. Hrozí, že za takéto prehrešky niekoho vykážu von? Nie, ale je to neslušné voči Bohu aj veriacim.

Priebeh rímskokatolíckej omše

1. Úvodné obrady – kňaz si oltár uctí bozkom. Prežehná sa a pozdraví ľud jednou z tradičných formuliek napríklad „Pán s vami“.

Ľudia odpovedia: „I s duchom tvojím.“

2. Vyznanie hriechov a ľútosť nad nimi – kňaz vyzve ľudí, aby s čistým srdcom slávili sväté tajomstvá.

Ľudia odpovedajú formulkou, ktorá sa končí slovami „Moja vina, moja vina, moja preveľká vina...“ 

Nasleduje hymnus „Sláva Bohu na výsostiach“ a vstupná modlitba dňa – kolekta. Na jej konci ľudia vyslovia „amen“ a sadnú si.

3. Liturgia slova – skladá sa z prvého čítania (zo Starého Zákona), po ktorom sa spieva žalm, a z druhého čítania (z Nového zákona alebo novozákonného spisu). Texty sú v každom kostole v konkrétnu nedeľu rovnaké.

Potom sa spieva Aleluja (ľudia sa postavia) a číta evanjelium.

4. Kázeň (homília) – vlastná reč kňaza.

Po nej sa ľud postaví a vyznáva vieru, takzvané Krédo (text v Jednotnom katolíckom spevníku).

5. Modlitby veriacich – prosby, vyslovuje ich kňaz, diakon či laik, ľud reaguje slovami „prosíme Ťa, vyslyš nás“, alebo inou formulou, ktorú čítajúci prosby vopred povie.

Okrem predpísaných textov sú pridané aj prosby kňaza a veriacich.

Miništranti idú medzi veriacich po milodary.

6. Liturgia obety – kňaz si pripraví paténu s hostiou a kalich s vínom, odrieka modlitby, ľudia spievajú.

Keď stíchne organ, postavia sa a kňaz povie „Modlite sa bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu otcu všemohúcemu.“

Ľudia reagujú „Nech pán príjme obetu z tvojich rúk...“

Nasleduje modlitba nad obetnými darmi.

7. Premenenie vína a chleba – najdôležitejšia časť omše. Ľudia si kľaknú (miništrant dá znamenie zvoncom), kňaz premieňa chlieb a víno na telo a krv Pána.

Vezme hostiu a povie „Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Potom vezme kalich s vínom a povie „Vezmite a pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“ Samotné premenenie miništrant oznámi zvoncom.

Kňaz pokľakne a povie „Hľa, tajomstvo viery.“ Nasledujú modlitby.

8. Obrad prijímania – začína sa Otčenášom, všetci stoja.

Po ňom sa kňaz modlí za pokoj pre ľud a cirkev, povie „Pokoj Pánov nech je vždy s vami“, ľudia reagujú „I s duchom tvojím.“

Všetkých vyzve „Dajte si znak pokoja,“ ľudia odpovedia „Pokoj a bratská láska nech je medzi nami“ a vzájomne si podajú ruky.

Nasleduje spev, prípadne recitovanie „Hľa, Baránok Boží...“, veriaci odpovedajú „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu..." 

Kňaz potom prijíma – telo (chlieb) a krv (víno) a po ňom prijímajú veriaci.

9. Modlitba po prijímaní, farské oznamy, ukončenie požehnaním – kňaz končí slovami „Choďte v mene Božom,“ ľud odpovedá „Bohu vďaka“ a rozchádza sa.

Masima