Mária je vyvolená, blízka Bohu; ale nie ako bohyňa

Kresťania sa obracajú aj k Márii, niektorí k nej ale cestu nenachádzajú... Keď Mária po odchode svojho syna ešte žila, určite ju veriaci vyhľadávali a zverovali sa do jej modlitby. A tak to zostalo aj naďalej ...

Kresťanská modlitba sa obracia k Bohu a aj k tým, ktorí u Boha už prebývajú - ku svätým. Medzi nimi zaujíma mimoriadne postavenie Mária, Matka Pána. Nie je proste len najväčšia zo svätcov, ale je jediná a jedinečná.

Musíme jasne rozlišovať v tom, čo sa o Márii uvádza: To, čo všetko bolo o Márii napísané ide do nedozierna. Mnoho z toho je veľmi krásne, výstižné, pravdivé a vyviera z najrýdzejších zdrojov kresťanskej viery, ale mnoho z toho možno pochváliť menej, alebo vôbec. Musíme sa teda snažiť, aby sme medzi tým vedeli jasne rozlišovať.

Máriina dôstojnosť a postavenie spočíva v tom, že je Matkou Vykupiteľa, Bohočloveka Ježiša Krista. 

Tým, že sa stala jeho matkou, stala sa kresťankou. Tým, že žila pre svoje dieťa, dorástla do zrelosti kresťanského života. Ona spoluprežívala jeho život. Nasledovala ho až pod kríž, plná viery. Syn Boží sa stal v Márii človekom, čím vstúpila do najtesnejšieho vzťahu k Bohu.

Po Ježišovej smrti veriaci Máriu iste vyhľadávali: Keď Mária po odchode svojho syna žila u Jána, veriaci ju iste vyhľadávali a pýtali sa na Ježiša, veď bola jediná, ktorá mohla svedčiť o tridsiatich rokoch jeho života. Aj na ňu zostúpil Duch Svätý a naučil ju chápať tajomstvo tohto života. Nemožno si predstaviť, že by k nej ľudia neprichádzali so svojimi starosťami a nezverovali sa do jej modlitby. Veď videli, ako bola hlboko spojená so svojím Synom; iste jej mnohí hovorili: "Spomeň si na mňa vo svojej modlitbe". A tak to zostalo aj naďalej.

Mária je vyvolená, blízka Bohu; ale nie ako bohyňa: Čo vedie veriaceho k Márii, nemožno vypovedať niekoľkými slovami. Zvlášť zreteľne sa prejavuje hľadanie jej pomoci. Mária je "Potešenie zarmútených", "Pomocnica kresťanov", "Matka dobrej rady". Mária je vyvolená, blízka Bohu; ale nie ako bohyňa, ktorá žije v blaženosti svojej povznesenosti, ale všetkým, čím je, je z milosti Kristovej.

Mária nepomáha svojou vlastnou mocou, nie je nejakou pobočnou inštanciou vedľa Boha: Kresťan si môže byť istý jej láskou. To znamená, že človek môže do jej lásky priniesť všetku svoju biedu, aj tú úplne skrytú a nemú, čo je celkom nedoceniteľné. Preto k nej trpiaci (a potrební) neustále vysielajú svoje prosby, aby pomohla. Mária ale nepomáha svojou vlastnou mocou, pretože ani ona, ani svätci nie sú nejakými pridruženými inštanciami vedľa Boha, ktorí by pôsobili z vlastnej vôle a moci, oni za nás (u Boha len) prosia.

Modlitba ruženca v sebe obsahuje stále sa opakujúce volanie po Máriinom príhovore; zahŕňa v sebe všetku biedu doliehajúcu na človeka a obsahuje rozjímanie s úvahami o jej živote, ktorý bol naplnený Bohom. Toto rozjímanie je zamerané na život Kristov.

Mariánska úcta je oprávnená a správna, ale je potrebné pochopiť tých, ktorí k Márii nenachádzajú cestu... Mariánska úcta je kresťansky oprávnená a správna; nebola to dobrá chvíľa, keď sa niektorí domnievali, že kvôli pravej úcte k Bohu je potrebné prerušiť spojenie s Kristovou Matkou. K tomu ale nedošlo náhodou.

Človek má totiž sklon preceňovať to, čo miluje.

Tak sa do vzťahu k Panne Márii dostalo všeličo prehnaného a blúznivého.

K tomu pristupovali vplyvy legiend, ľudová túžba obklopiť milované postavy mimoriadnymi javmi a vyplniť ich život zázračnými udalosťami.

Ďalej sentimentalita, sklon k nasládlosti a zmäkčilosti.

Toto všetko napáchalo v oblasti mariánskej úcty veľa zla. Nemožno sa teda čudovať tomu, že sa proti tomu zdvihla kritika všetkého druhu, oprávnená i neoprávnená, a že hociktorí naozajstní ľudia nenachádzajú k Márii cestu. Chcú sa vymaniť z prepiatosti a pokrivenosti, nedokážu však rozlišovať, a preto odhadzujú všetko. To je ale veľká strata, pretože dejiny kresťanskej zbožnosti ukazujú, ako dokonale je prepojená pravá mariánska úcta s bdelým zmyslom pre kresťanskú pravdu.

Romano Guardini

vložil: SiMa