Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Eucharistia

[Eucharistia][bsummary]

Novéna

[Novéna][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][twocolumns]

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][twocolumns]

Očistec

[Očistec][twocolumns]

Päť dôvodov, prečo by sme mali zostať na svätej omši až do jej konca



Určite to pozná každý z nás, sotva nám farár udelí záverečné požehnanie, mnohí ani nedospievajú záverečnú pieseň, iba netrpezlivo čakajú, kedy sa farár stratí v sakristii, aby mohli „vypadnúť“ von.
Možno o tom nevedia, možno vedia, len to ignorujú, alebo si neuvedomujú, že len pred malou chvíľou obdržali Najsvätejšiu sviatosť, ktorou prijali do srdca Pána Ježiša a bolo by celkom fajn, keby s ním aspoň na niekoľko minút zotrvali vo vnútornom rozhovore. Určite by Ho potešilo, keby sa z ich srdca ozvali slová ich lásky k nemu a najmä vďačnosti.

Myslíte, že im chýba motivácia, aby zostali v kostole aj po omši? Tu je niekoľko podnetov:
1. Spoločnosť dáva zmysel komunite (spoločenstvu). 
Predstavte si, že ste na návšteve (u Pána), dali ste si občerstvenie (Najsvätejšiu sviatosť) a nastal čas odísť. V reálnom živote sa stáva, že kým z návštevy skutočne odídeme, spomenieme si ešte na nejakú príhodu, či, buďme úprimní, dávame si „kapurkovú“ a tá trvá aj niekoľko dlhých minút. 
Potom, keď sa už skutočne odoberáme na odchod, zvykneme si povedať, že nám bolo fajn a o týždeň si to zopakujeme znova. 
Myslíte, že by sa Pán Ježiš urazil, keby sme mu srdcom poďakovali za príjemne strávené chvíle a „surovo“ sa objednali na ďalšiu návštevu? Odpovedzte si sami.

2. Nebuďte uponáhľaní. 
Je na nezaplatenie prísť na svätú omšu aspoň o štvrť hodinky skôr, aby sme sa nielen vydýchali, ale najmä sa vnútorne stíšili. 
Každý z nás pozná porekadlo – Práca chvatná, málo platná. A platí to aj o svätej omši.
Zasa si predstavte, že idete k niekomu, kto sa na vás tešil už celý týždeň. Prichystal občerstvenie, možno aj fotografie z poslednej rodinnej akcie, ale vy, sotva vhupnete dnu, už pozeráte na hodinky, lebo sa ponáhľate. O čom je taká návšteva?
Aj Ježiš sa teší, že vás znovu vidí u seba, dá vám najesť i napiť, no vy ani nevnímate, čo vám ponúka, lebo hlavou vám letia myšlienky, čo všetko vás dnes ešte čaká. Ruku na srdce, skutočne vám Pán nestojí za to, aby ste prišli k Nemu nie s akademickou štvrťhodinkou, ale so štvrťhodinkou nedočkavosti?

3. Omša. 
Beriete ju len ako splnenie jednej úlohy v týždni? Koľkí to tak aj skutočne berú! Aby si ju v zozname úloh mohli vyškrtnúť ako splnené...  Treba si ale uvedomiť, že kresťanský život nie je len zoznam úloh, ktoré majú byť vykonané, je to výzva pre vzťah s Bohom. 
Áno, ak si splníte úlohu (návšteva svätej omše), vyhnete sa smrteľnému hriechu, ale tento typ ochrany nie je základom nášho života. Sme povolaní k čomusi oveľa väčšiemu – do vzťahu vo svätosti a transformácie.

4. Záverečné požehnanie je veľmi dôležité. 
Keď kňaz, ktorý bol vysvätený ako alter Christus dáva požehnanie, je to požehnanie od samotného Boha. Ak teda dáva Ježiš na konci svätej omše požehnanie, nemali by sme počkať?

5. Dostávame viac milostí. 
Katechizmus katolíckej cirkvi hovorí: (1128) To je zmysel tvrdenia Cirkvi: sviatosti pôsobia ex opere operato (t. j. „vykonaním úkonu“), čiže mocou Kristovho spasiteľného diela vykonaného raz navždy. Z toho vyplýva, že „sviatosť sa neuskutočňuje spravodlivosťou človeka, ktorý ju udeľuje alebo prijíma, ale mocou Boha“. (1584) Keď sa sviatosť slávi podľa úmyslu Cirkvi, pôsobí v nej a skrze ňu moc Ježiša Krista a jeho Ducha nezávisle od osobnej svätosti vysluhovateľa. Pravda, ovocie sviatostí závisí aj od dispozícií toho, kto ich prijíma. 
Sviatosti teda majú v sebe toľko sily, koľko sa z tejto moci do našich duší presunie a potom sa to prejavuje v našom živote. Ak sa teda ponáhľame, či prídeme neskoro a nestačíme sa stíšiť, je veľká pravdepodobnosť, že naša dispozícia nám neumožní si dostatočne uvedomiť mimoriadnosť, že sme prijali Telo a Krv, Dušu i Božstvo samotného Boha.
Je to naozaj vážna vec, ktorá si zaslúži našu úctivú dispozíciu, hoci len preto, že všetci potrebujeme obdržať plnosť milostí, ktoré sa nám ponúkajú.

vložil: SiMa

Žiadne komentáre: