%20(1).jpg)
Talianske mesto Siena, ktoré sa nachádza v Toskánsku na troch malebných vŕškoch, je známe po celom svete. Nielen pre svoju nádhernú stredovekú architektúru, námestie Piazza del Campo alebo svätú Katarínu, ale predovšetkým pre eucharistický zázrak, ktorý trvá neustále od roku 1730.
223 hostií premenených počas svätej omše 14. augusta 1730 si až do dnešného dňa napriek všetkým fyzikálnym a chemickým zákonom zachovali svoju prekvapujúcu sviežosť bez toho, aby sa čo i len minimálne začali rozkladať. Konvertita na katolícku vieru dánsky spisovateľ G. Jørgensen v roku 1914 napísal, že sa jedná o jeden z najväčších stále trvajúcich zázrakov na svete.
Príbeh tohto veľkého zázraku sa začal podvečer 14. augusta 1730 na vigíliu Nanebovzatia Panny Márie. Všetci obyvatelia Sieny boli zhromaždení na slávnostných vešperách v katedrále. Iné kostoly boli už v tom čase zatvorené. Zlodeji využili príležitosť a vlámali sa do Baziliky svätého Františka. Hľadajúc drahocenné predmety vylomili dvierka svätostánku a zobrali so sebou strieborné cibórium s premenenými hostiami.
To, že sa v noci udiala krádež, františkáni zistili až ráno. Správa o svätokrádeži sa rýchlo rozniesla po meste. Ľudia boli pohrúžení v smútku, mestská rada nariadila všemožným spôsobom hľadať zlodejov. Na druhý deň dopoludnia jeden z miestnych obyvateľov našiel prikrývku, ktorá zahaľovala ukradnuté cibórium. O dva dni neskôr klerik Pavol Schiavvi počas svätej omše v Kostole Panny Márie v Provenzano zbadal, že v pokladničke vedľa neho je plno bielych hostií. Po svätej omši to hneď oznámil miestnemu farárovi G. Bozzegolimu. Keď otvorili pokladničku, našli tam 351 zašpinených hostií pokrytých pavučinou. Všetky dôkladne očistili a oznámili to miestnemu arcibiskupovi, ktorý okamžite prišiel do Provenzano, aby spolu s františkánmi zistili, či sa naozaj jedná o hostie ukradnuté z Baziliky svätého Františka. Dôkladnou obhliadkou bola táto domnienka potvrdená. Našlo sa presne 348 celých hostií a 6 polovičiek.
Nasledujúci deň arcibiskup A. Zondadari v slávnostnom sprievode s približne troma tisíckami miestnych obyvateľov, ktorí niesli fakle a kajúce kríže, preniesol hostie do Baziliky svätého Františka. Príliv veriacich z okolitých dedín a mestečiek bol taký veľký, že hostie boli vyložené k verejnej adorácii niekoľko dní. Ľudia s hlbokou vierou a láskou adorovali Najsvätejšiu sviatosť, čím chceli zadosťučiniť Bohu za svätokrádež. Viac ako sto premenených hostií bolo rozdaných veriacim počas svätého prijímania. Ale čoskoro po tejto udalosti si františkáni a veriaci čoraz viac uvedomovali, že nájdené hostie by nemali byť požité počas svätého prijímania, ale sprístupnené k verejnej adorácii. Plynuli mesiace a roky. Všetci s údivom videli, že hostie nepodliehajú skaze a zachovávajú si prekvapujúcu sviežosť a príjemnú vôňu.
Stav hostií ako prvý oficiálne skúmal P. Karol Vipera, generálny predstavený Rehole františkánov, 14. apríla 1780. V dekréte napísal: „Skutočnosť zachovania úplne čerstvých premenených hostií počas 50 rokov sme uznali za skutočný zázrak.“
Ďalší výskum zázračne zachovaných hostií urobil 9. februára 1789 arcibiskup Tiberius Borghese. V správe napísal: „Ja sám ako aj moji spolupracovníci sme pomocou lupy dôkladne obhliadli hostie, ktoré boli rozložené na dvoch paténach. Zistili sme, že sú úplne čerstvé a nerozkladajú sa.“ Arcibiskup urobil aj dodatočný výskum tým, že vedľa premenených hostií uložil nepremenené hostie v zapečatenom cibóriu na desať rokov. Keď toto cibórium po desiatich rokoch komisia otvorila, zistilo sa, že z nepremenených hostií ostal iba tmavožltý prášok. Komisia pod vedením biskupa došla k záveru, že tento fakt je potvrdením neustále trvajúceho zázraku dokonale čerstvých hostií premenených počas svätej omše v roku 1730.
15. júna 1815 arcibiskup zo Sieny poveril špeciálnu komisiu zloženú z teológov a lekárov, aby urobili ďalší výskum svätých hostií. Po dôkladnej obhliadke komisia potvrdila skutočnosť ich neustálej čerstvosti za zázračnú.
Podobných stanovísk a výskumov bolo v priebehu rokov veľa. Najodbornejší výskum bol v roku 1914 na žiadosť pápeža Pia X. Viedla ho skupina špičkových vedcov a profesorov zo Sieny a Pisy. Mikroskopickým skúmaním sa zistilo, že hostie boli vyrobené z pšeničnej múky, ktorá sa udržala v dokonalom stave. Testy potvrdili bežnú prítomnosť škrobu. Komisia dodala, že pšeničný chlieb by sa mohol uchovať dlhší čas iba vtedy, keby bol vyrobený v sterilných podmienkach a bol uložený v antiseptických nádobách. No hostie boli pečené tradičným spôsobom a uložené za normálnych podmienok, teda boli vystavené pôsobeniu vzduchu a rôznych mikroorganizmov. Mali by sa teda rozložiť už po niekoľkých rokoch. Komisia vyhlásila, že dokonale zachované hostie, obdivuhodne čerstvé a príjemne voňajúce, čo je v rozpore so všetkými fyzikálnymi a chemickými zákonmi, svedčia o veľkom zázraku, ktorý veda nedokáže vysvetliť. Hlavným odborníkom, ktorý robil výskum, bol celosvetovo uznávaný chemik prof. Siro Grimaldi. Vo svojom vyhlásení okrem iného napísal: „Neporušené posvätné čiastky, úplne ušetrené od plesne, sú unikátnym javom, ktorý odporuje prírodnému zákonu zachovania organickej hmoty. Táto skutočnosť je jedinečná v dejinách vedy."
Ďalší výskum sa uskutočnil 3. júna 1922 pri príležitosti preloženia svätých hostií do nového ostenzória. Výsledky výskumu boli rovnaké ako predchádzajúce. Bol potvrdený dokonalý stav a čerstvosť hostií.
V roku 1950 bolo vyhotovené nové drahocenné ostenzórium a v ňom uložené zázračné hostie. Žiaľ, bolo veľkým pokušením pre zlodejov, ktorí ho v noci z 5. na 6. augusta 1951 ukradli a sväté hostie rozsypali vo svätostánku. Arcibiskup, informovaný o krádeži, sám osobne porátal hostie. Boli všetky: 223 celých a dve polovice.
Hostie s príjemnou vôňou pšeničného chleba, biele akoby boli pečené len pred niekoľkými dňami, sú v neporušenom stave aj v súčasnosti. Nesmieme zabúdať na to, že hostie premenené v roku 1730 sú skutočným Kristovým telom. Skrze toto zázračné znamenie Ježiš Kristus chce, aby si všetci ľudia uvedomili, že Eucharistiou je on sám, skutočne prítomný vo svojom zmŕtvychvstalom tele. Sme povinní z celého srdca ďakovať Bohu za tento výnimočný znak daný nám na posilnenie našej viery v skutočnú prítomnosť zmŕtvychvstalého Krista v Eucharistii.
Zázračné hostie sú vyložené na adoráciu pre veriacich každého sedemnásteho dňa v mesiaci a vo výročný deň ich nájdenia po krádeži v roku 1730. Na slávnosť Božieho tela sú každoročne nesené v procesii ulicami Sieny za účasti niekoľkých tisícok veriacich.
Taliansky svetom uznávaný fyzik Henrich Medi po výskume zázračne zachovaných hostií napísal: „Dejiny zaručujú absolútnu kontinuitu zázraku. Sú to vždy tie isté hostie zo 14. augusta 1730. Ľudská veda mĺkne zoči-voči tejto skutočnosti, ktorá je znásobená 223-krát a stále trvá už viac ako dva a pol storočia. Nielenže že ju nedokáže vysvetliť, ale s istotou vie, že jej vysvetlenie nie je možné, nakoľko tento fakt trvá napriek všetkým dobre známym a základným prírodným zákonom. Stretávame sa tu so zásahom vyššej Príčiny, ktorá nie je predmetom vedeckého výskumu. Tento bezprostredný zásah Boha je zázrakom v doslovnom slova zmysle, zázrakom, ktorý po stáročia neustále trvá a takto vydáva svedectvo o skutočnej prítomnosti Krista v Eucharistii.“
Do Sieny – uctiť si eucharistický zázrak – putovali mnohí svätí a pápeži: sv. Ján Bosco, sv. Pius X., bl. Benedikt XV., Pius XI., Pius XII., bl. Ján XXIII., Pavol VI.
Svätý Otec Ján Pavol II. počas svojho pobytu v Siene 14. septembra 1980 dlho adoroval Ježiša prítomného v zázračných hostiách. Na konci adorácie plný údivu zvolal: „Je tu!“
Masima
