%20(1).jpg)
Svätému Michalovi archanjelovi sa – okrem iných zásluh – pripisujú aj dva zázraky.
Ten prvý sa stal v roku 590, kedy v uliciach Ríma zúril mor. V tom istom roku bol zvolený za pápeža sv. Gregor Veľký, keď jeho predchodcu, pápeža Pelagiusa 7. februára 590 skolila epidémia moru.
25. apríla toho roku nariadil pápež Gregor Veľký verejný sprievod ulicami Ríma s úmyslom prosieb o zastavenie epidémie moru. Na čele modlitbového sprievodu niesli ikonu Panny Márie.
Procesia, spievajúc Litánie Svätých, kráčala pozdĺž rieky Tiber. Keď nastal záver litánií, sprievodu sa naskytol zvláštny obraz – pri zodvihnutí pohľadu hore sa im ukázalo otvorené nebo.
Zostupoval z neho svätý Michal archanjel spolu s mnohými ďalšími Anjelmi. Ocitli sa priamo nad davom ľudí a vzduch sa naplnil nebeskou vôňou. Anjeli začali spievať „Regina Coeli“ Panne Márii, ktorá sedela na tróne nad Michaelom a anjelmi.
Sv. Gregor užasnutý neuveriteľným pohľadom, ukončil anjelský chór spevom: „Ora pre nobi Deum, aleluja! Gaude et Laetare, Panna Mária, aleluja! Quia surrexit Dominus Vere, aleluja.“ V závere vízie uvidel pápež Gregor Veľký ako sv. Michael zasunul do pošvy svoj meč a strašnému moru nastal koniec.
25. apríl sa odvtedy stal pevným dátumom pre každoročný sprievod, známy po celom svete ako Veľké Litánie, ak spomienka na deň, kedy sa zjavil sv. Michael archanjel spolu s anjelmi, ktorí sa k modliacim sa pripojili prednášaním litánií.
O tisíc rokov neskôr, sa situácia zopakovala...
Sprievodu Veľkých litánií a modlitieb za ukončenie moru, ktorý sa nemilosrdne šíril, sa zúčastňovali veriaci celého katolíckeho sveta. Nebolo tomu inak ani v Tlaxcala v Mexiku...
Píše sa rok 1631 a práve prešlo sto rokov od zjavenia Panny Márie blahoslavenému Juanovi Diegovi na pohorí Tepeyac v roku 1531. Tak, ako pred tisíc rokmi pustošil Rím nemilosrdný mor, teraz s ním bojovali obyvatelia Mexika. Choroba „cocolixtli“ bola hroznou formou kiahní, ktorá ľudí pustošivo napádala, spôsobovala im veľké utrpenie a pripisovala si početné úmrtia.
Teraz sa ale sv. Michal neukázal pápežovi, bol poslaný Bohom k pokornému, sedemnásťročnému Indiánovi Diegovi Lázaro de San Francisco (nazývaným aj Diego de San Lazaro).
Aj Diego sa zúčastnil sprievodu Veľkých Litánií, keď vo videní uvidel sv. Michaela, ktorý k nemu prehovoril v jeho rodnom jazyku (Nahuatl): „Ty vieš, že som svätý Michael archanjel, chcem ti povedať, že je to vôľa Božia a moja, a chcem, aby si informoval obyvateľov tohto miesta, aj inde vo svete, že v blízkosti údolia, medzi dvoma horskými hrebeňmi objavíš zázračný prameň, ktorého voda vylieči ľudí z ich neduhov. Nájdeš ho pod veľkým balvanom. Nepochybuj o tom, čo som ti povedal a nezanedbávaj to, čo som ťa poslal urobiť.“
Akonáhle sv. Michael zmizol, Diego bol spočiatku naplnený svätou radosťou. Ohromený nebeským videním hneď sa pýtal ostatných v sprievode, či aj oni videli sv. Michaela. Čudné pohľady a odpovede tých, ktorí stáli okolo neho mu jasne dali najavo, že bol jediný, kto ho videl. Zmätený Diego si pomyslel, že si celé stretnutie len predstavoval a o svojej skúsenosti sa rozhodol nikomu nehovoriť.
Sv. Michael archanjel sa po niekoľkých dňoch zjavil Diegovi znovu a bol nespokojný. Zahrmel: „Prečo si o tom, čo som ti povedal, pochyboval? Keďže si neurobil, ako som žiadal, budeš postihnutý morom, ktorý tak veľmi ničí tvojich ľudí.“
Diega skutočne postihla choroba „cocolixtli“. Vážny stav jeho choroby trval už týždeň a jeho rodina v domnelí, že sa jeho životná púť chýli ku koncu, zavolala kňazov a Diego prijal sviatosť pomazania chorých. Prišli sa sním rozlúčiť aj ostatní susedia, príbuzní, známi a vtedy sa zjavilo oslňujúce svetlo, ktoré všetkých vydesilo a splašene utekali von z chatrče. Diego popisuje túto udalosť slovami: „Svätý Michael ma chytil za ruku, a preniesol ma miesto, o ktorom mi predtým rozprával. Bolo to v noci, ale žiara sv. Michaela vydávala taký jas, ako keby bolo všetko osvetlené. Všade, kade veľké knieža prešlo, bolo osvetlené ako napoludnie. Oddeľoval od seba skaly a konáre, ktoré míňal, aby nám kliesnil cestu. Keď sme došli na určené miesto, videl som, že sv. Michael drží v ruke zlatú palicu spolu s krížikom. Povedal: „Touto palicou sa dotknem miesta a uvidíš zázračný prúdiaci prameň, o ktorom som ti vravel v sprievode. Aby každému bolo jasné, že tvoja choroba je plodom tvojej neposlušnosti.“
Potom som začul ohlušujúci rev, plač, stonanie... ako keby bol z tohto miesta vyhnaný veľký zástup. Triasol som sa strachom, zdalo sa mi, že celý horský hrebeň je znepokojený a zhodí sa na mňa.
„Neboj sa, to sú hlasy démonov, tvojich nepriateľov, lebo vedia, aké veľké dobrodenia dostane veriaci na tomto mieste od nášho Pána skrze môj príhovor. Mnohí, uvidiac tento zázrak sa obrátia a budú činiť pokánie za svoje hriechy a všetci ďakujte Bohu za jeho milosrdenstvo. Tí, ktorí sa obrátia na jar tohto roku so živou vierou a smútkom nad svojim pochybením, s vodou tohtoročnej jari získajú v ich utrpení úľavu, aj núdzni, a aj tí, čo sú už v okamihu smrti nájdu v tejto vode úľavu.“
Potom som videl zostúpiť z neba jasné svetlo a prenikať ho do zeme. Sv. Michael mi povedal: „Toto svetlo, ktoré si videl zostúpiť z neba je milosť, ktorú Boh vo svojej Božskej prozreteľnosti dáva tento rok na jar pre zdravie a úľavu chorým a núdznym. Oznám to naraz všetkým. Aby verili tvojmu svedectvu, sľubujem, že cez teba urobím veľký zázrak.“ Sv. Michael potom zmizol a ja som zostal v chatrči sám, ale už úplne vyliečený.
Diegova rodina a priatelia bolo veľkým zábleskom, ktorý ich vyhnal z chatrče ohúrení, ale takisto aj jeho náhlym vyliečením. Celkom ich to ohromilo.
Diego, pamätajúc na šírenie oddanosti sv. Michaelovi, sa okamžite pobral do kláštora a miestnemu predstavenému františkánov, mníchovi Hernandovi García Rendónovi všetko vyrozprával. Kňaz, aj keď ho pozorne počúval a videl, že mu Diego hovorí tento príbeh úprimne, i s odhodlaním, nebol si istý, čo si má o tom myslieť. Rozhodol sa poslať Diega ku guvernérovi Tlaxcala, k Donovi Gregorio de Nazienzen, ktorý bol pre jeho známy vzdelanosťou.
Aj jemu Diego príbeh so sv. Michaelom dopodrobna opísal, ale Don Gregorio došiel k záveru, že príbeh je vymyslený a Diegovi prikázal vrátiť sa domov s varovaním, že už nikdy nechce počuť o zjavení, inak ho – pohrozil mu – keby o tom ďalej hovoril, potrestá.
Diego, hlboko sklamaný sa vrátil domov, ale napriek tomu rozhodnutý naplniť svoje poslanie a slová o zázračnom prameni šíriť ďalej.
Doma sa stretol so svojou rodinou a niekoľkými priateľmi a doviedol ich k miestu, kde mu sv. Michael ukázal prameň. Keď sa priblížili, zbadali, že miesto blokuje veľký balvan. Spolu s ostatnými mužmi sa balvan snažili odsunúť, ale ani sa nepohol. V tom okamihu si Diego spomenul na slová archanjela Michaela – sľubujem, že cez teba urobím veľký zázrak.
Všetkých poprosil, aby sa spoločne pomodlili k sv. Michaelovi a prosili ho o pomoc. Potom znovu podišiel k balvanu a odsunul ho. Vytryskol prameň s kryštálovou vodou. Keď ostatní videli, že po tom, čo Diego odvalil balvan a spod neho vyteká voda, už o jeho slovách nepochybovali, ale správu o zázračnom prameni šírili po celej krajine.
Súkromnú, cirkevne schválenú pobožnosť
21 dní s Michalom Archanjelom,
Mladé dievča, zasiahnuté kiahňami, čoskoro mala v sne videla víziu sv. Michaela, ktorý jej dával pokyn, aby pila zo zázračnej vody. Vodu jej skutočne priniesli, začala ju piť a vyliečila sa. Keď sa o tom Diego dopočul, poprosil ju, aby podala svedectvo guvernérovi, ale odmietla. Bála sa hrubého zaobchádzania tohto skeptického vodcu.
Aj v susednej obci sa stal zázrak. Aj tentoraz sa mladá žena vyliečila z obávanej choroby, ale aj ona odmietla odať guvernérovi svedectvo o zázraku.
Mesiace plynuli a Diego bol vo svojom úsilí presvedčiť guvernéra, celkom odradený. 13. novembra sa mu znovu ukázal sv. Michael: „Prečo sa správaš tak zbabelo a nebáš na to, čo som ti dvakrát prikázal? Chceš byť znovu potrestaný za svoju neslušnosť? Vstaň a nezabúdaj, čo som ti prikázal.“
Diego išiel k prameňu, naplnil džbán vodou a miesto k nepriateľskému guvernérovi zašiel k biskupovi Pueblovi Don Guttiere Bernardo Quiroz. Biskup pozoruhodný príbeh zjavenia pozorne počúval až do konca. Utvrdzujúc sa v mysli, že Nebeský Otec často odhalil tajomstvo svojho kráľovstva obyčajným ľuďom došiel k záveru, že mladý Indián bol úprimný. Sľúbil mu, že prameň vyhľadá a nakázal, aby sa táto svätá voda rozdelila medzi chorých v tejto oblasti.
Všetci, ktorí túto vodu pili, pocítili neskôr výrazné zlepšenie alebo úplné vyzdravenie. Správy o vyliečeniach boli okamžite hlásené biskupovi a šírili sa aj medzi ľuďmi v mestách Tlaxcala, Pueblo a ďalších regiónov. Na miesto „sv. Michaela“ začali prichádzať ľudia z mnohých miest.
Ohľadom zjavenia sv. Michaela Diegovi Lázaro boli stanovené tri oficiálne vyšetrenia. Prvé bolo vykonané rok po udalostiach na základe biskupa Guttiere Bernardo Quiroz, ktorý nariadil, aby sa profesor Alonso Herrera osobne dostavil na miesto a po tom, čo dostane presné informácie z radu svedkov, dáva po splnení svojej úlohy pevný súhlas. Kanonik bol celkom presvedčený o pravosti zjavení a 29. októbra 1632 to celebruje aj pred veľkým zhromaždením v neďalekom kostole.
Na základe početných svedectiev a overených zázrakov sa zaviazal aj skolaudovať prvú kaplnku, ktorá má byť postavená.
Druhé vyšetrovanie nariadil o jedenásť rokov neskôr biskup Juan de Palafox s vyhlásením: „Po tom, čo som po informácii navštívil miesto podivuhodných udalostí, ktoré Boh urobil prostredníctvom Archanjela, ku ktorým sú podklady Gabriel Pérez de Alvaro a kňaz Nativitas ich prešetria. V Pueblo 1. decembra 1643.“
Bolo vybraných desať svedkov – sedem Španielov a traja Indiáni, medzi ktorými boli aj Andrés Pérez, Diegov bratranec a jeho babička z matkinej strany, Isabel Castillan Xuchitl. Výsluch bol ukončený v januári 1644.
Tretie vyšetrovanie bolo vykonané pomocou Kánonu katedrály v Pueblo v r. 1675.
Od roku 1631 prišli na návštevu miesta a kostola zázraku, nazvaný San Miguel del Milagro, pútnici z celého sveta, aby užili zázračnú vodu z prameňa.
Vizionár Diego de San Lazaro zomrel vo veku dvadsať rokov, tri roky po zjavení. Svoje posledné tri roky krátkeho života zasvätil do služieb kniežaťa svätého Michaela archanjela a chorým, ktorí prišli k zázračnému prameňu. Bol vrátnikom prvej kaplnky postavenej na mieste zjavenia a čoskoro sa stal infirmarian chorých, ktorí prišli na púť. V starostlivosti o chorých bol usilovný, umýval ich vodou a povzbudzoval vrúcnymi slovami. Jeho život bol prísny a kajúcny, dlhé hodiny trávil v modlitbe až do akej miery, že jeho život a cnosti sa stali ďalšími pevnými svedectvami o pravdivosti zjavení.
Dnes sú jeho pozostatky pochované za hlavným oltárom kostola. Procesie sa stále uskutočňujú 25. apríla, v deň, kedy sa sv. Michael prvýkrát objavil počas takého sprievodu a 29. septembra, vo sviatok archanjelov Michaela, Gabriela a Rafaela.
Stalo sa presne tak, ako sv. Michael prisľúbil – mor v tejto skončil a počas storočí sa uskutočnili početné uzdravenia.
