Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Eucharistia

[Eucharistia][bsummary]

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][bsummary]

Novéna

[Novéna][twocolumns]

Očistec

[Očistec][bsummary]

Ľudia, žiaľ, nerozmýšľajú o vážnych veciach

Tragédiou ľudí je, že sa sústreďujú viac na vonkajšie prežívanie, ale nevnímajú konečné dôsledky konania. 

Dnes každý vidí, ako si mnohí ľudia "môžu dovoliť" užívať si života a vnímajú aj to, že jedným sa hoduje a druhí sa trápia s ničotou. Boháči si nahromadili všetkého na úkor nič nemajúcich, ale netrápi ich to, že "psi" sú milosrdnejší voči ranám bedárov. 
Raz sa však "karta" obráti a to v neprospech tých, ktorí boli bezohľadní, ale to bude už definitívne zvrátenie situácie. 
O tom hovorí podobenstvo o "Boháčovi a Lazárovi", ktoré nám vyrozprával Ježiš preto, aby nás upozornil na to, že jestvuje aj večnosť, s ktorou nepočítajú ľudia žijúc tu niekoľko desaťročí, lebo vidia len momentálnu výhodnosť svojho života. 
Treba sa ale pozerať aj na "zadné kolesá", lebo naša situácia sa môže zmeniť v jednom okamihu, a potom už s tým nič nenarobíme. 
Je veľa príbehov, ktoré majú rovnaký koniec, ktorý mi včera vyrozprával priateľ: Všetko bolo ako v "rozprávke" - rodinka, podnikanie, zisky a užívanie si života... No zrazu sa objavili "trhliny" v ziskoch, lebo "boháč" zo skutočného príbehu dneška sa dal na hracie automaty... 
Keď sa dostal do dlhov, netrvalo dlho, kým sa zatvorili všetky jeho obchody, všetko prepadlo v exekúcií, manželka ho nechala a on zostal sám v nešťastí s nevyliečiteĺnou chorobou. 
Zajtra má ísť za ním do nemocnice kňaz, aby mu ponúkol možnosť "zrovnať" si svedomie s Bohom, ale ako to dopadne ešte nevieme... 

Vieme len o otázke evanjelia: "A to, čo si si nahromadil, čie bude?"/Lk 12,20/. Veru blázon je každý, kto svoju nádej skladá len do bohatstva, lebo to všetko sa rýchlo pominie. 

Svätý Otec František rád opakuje pravdivú vetu, že ešte nevidel, aby za pohrebným sprievodom šiel aj nejaký "sťahovák". 

Nič si totiž z pozemsky nahanobených vecí na druhý svet neprevezieme, ale zostanú nám len dobré skutky, ktoré sme počas pozemského života urobili. 
Preto nám Ježiš zdôrazňuje fakt posledného súdu, pri ktorom sa nás nebudú pýtať na naše účty, ale na to - "čo ste jednému z týchto najmenších urobili, mne ste to urobili"/ Mt 25,40/... Lebo, keď som bol hladný, dali ste mi jesť, alebo smädný, dali ste mi piť... 
Toto rozhodne o našom šťastí, či nešťastí, a nie to, ako dôležití sa dnes cítime byť vo svojom bohatstve voči iným. 
To, že sa azda cítime byť "všemocní", sa nám vypomstí v momente, keď zistíme, že ani omočený prst si nezaslúžime, aby sa zmiernilo naše utrpenie vo večnosti. 

Už zanedlho pôjdeme na cintoríny, aby sme zapálili sviečku za našich blízkych zosnulých. A to je moment spomienok, ktoré dosť jasne hovoria o pominuteĺnosti všetkého pozemského. Tento moment je dôležité brať veľmi vážne, lebo aj my sa raz ocitneme pred večným Sudcom, ktorému nestačia naše výhovorky, lebo on nás veľmi dobre pozná. 
Pozná naše dobré i zlé stránky, pretože vidí do nášho svedomia, ktoré on dnes "burcuje" a znepokojuje, keď je to potrebné. Treba len veľmi poctivo odpovedať na poryvy výčitiek a nápravou života meniť to, čo spôsobuje problém nášmu vnútru i životu iných. Keď však nemáme dosť síl, treba uveriť aj sile modlitby a s jej pomocou a príhovorom našej Nebeskej Matky nekráčať "širokou" cestou do zatratenia. /por. Mt 7,13/.

vložil: SiMa

Žiadne komentáre: