Svätá Margita Mária Alacoque

Margita Mária Alacoque sa narodila v pondelok 22. júla 1647 v Luthecourt, ako piate dieťa zo siedmich, rodičom Claudii Alacoque a Philibertovi Lamyne, v čase panovania kráľa Ľudvíka XIII. rodine vidieckeho pôvodu. O dva dni bola pokrstená. 

11. decembra 1655 jej zomrel otec, mal štyridsaťpäť rokov a Margita je zverená do výchovy klariskám, kde ako desaťročná pristúpi k prvému svätému prijímaniu. Pri klariskách pobudla iba dva roky, pretože vážne ochorela, až do takej miery, že nemohla chodiť. Vtedy pocítila, že jej povolaním bude stať sa rehoľnou sestrou. Potvrdzuje to aj sľubom, daným Panne Márii: „Keďže na moju chorobu nebol liek, sľúbila som Panne Márii, že keď ma uzdraví, stanem sa jedného dňa jej dcérou.“ Margita bola skutočne uzdravená.  

Margita sa, v tomto ťažkom období učí prijímať utrpenia, počas ktorých ju Ježiš utešuje a pripravuje

pre mimoriadne mystické milosti v spojení s jej poslaním. Počas obety a modlitby sa jej zjavuje sám Ježiš: „Vybral som si ťa, keď si urobila sľub čistoty a sľúbili sme si vernosť. Bol som to ja, kto trval na tom, aby si tak urobila prv, než ti svet vezme srdce, pretože som chcel, aby si ho mala čisté a nepoškvrnené od pozemských vecí, aby som ťa potom v lone mojej svätej Matky mohol formovať.“

Počas týchto rokov utrpení a skrze týchto utrpení ju Ježiš utešuje a pripravuje pre mimoriadne mystické milosti v spojení s jej poslaním. 

V roku 1669 dovŕšila dvadsaťdva rokov a pristupuje k sviatostnému birmovaniu a prijíma meno Mária a 20. júna 1671, nastupuje, vo veku dvadsaťštyri rokov, k sestrám Navštívenia Panny Márie v Paray-le-Monial, nie však bez ťažkostí, ale so skúškami azda všetkého druhu, diabol jej sťažuje každý krok. 

Novicka Margita Mária zložila v roku 1671 svoje rehoľné sľuby, 2. novembra sa zasvätila ako obeť Ježišovmu Srdcu. 6. novembra, v deň, ktorý poznala už od svojho detstva, zložila slávne sľuby. Mala dvadsaťštyri rokov. 

Margitin celý rehoľný život je dejinami duše, ktorú Ježiš obdaril milosťami vzhľadom k nárokom svojej lásky, aby si z nej vychoval hlásateľku svojho posolstvo, pre Margitino storočie a pre ďalšie storočia, pre jej kláštor, pre Francúzsko, pre Cirkev a pre svet. 

Jej duchovný vodca ju v roku 1685 požiadal, aby svoj životný príbeh zapísala, aj keď to, vzhľadom k svojej pokore, nerobila veľmi rada.

Margita Mária mala štyridsaťtri rokov, keď sa 17. októbra 1690, strávená žiarom božskej lásky a svojou úplnou obeťou zrodila pre večný život.

Ježiš vychováva Margitino srdce neúprosne, nie však bez milosrdenstva, aby ho urobil podobné svojmu Srdcu a aby mohla byť jeho svedkyňou a skrze toto svedectvo učinila Božie posolstvo, ktoré nám má predať, vierohodným. 

Aj keď ju Ježiš viedol svojou vlastnou cestou, napriek tomu jej vybral aj duchovného vodcu sv. Klaudiusa La Colombiére, čím ukázal svoju zvláštnu a bezmedznú lásku, ktorú prechováva voči každému, i svätosť, ktorú môže dosiahnuť každý, kto koná Božiu vôľu, ktorá ho nevyhnuteľne vedie skrze kríž.

Zjavila sa jej klaňania sa hodná Trojica a Otec k nej prehovoril: „Hľa, moja dcéra, udeľujem ti rovnaký dar, ako svojmu milovanému Synovi.“

„A ja,“ Syn sa k nej prihovoril, „ja ťa na neho pribijem, ako som bol pribitý ja.“

Duch Svätý jej povedal, že On, ktorý nie je nič iného, než láska, ju bude očisťovať a drviť. Preto mala mnoho zjavení Najsvätejšieho Srdca v podobe planúceho slnka, alebo v sprievode znamení jeho umučenia.

Rana Ježišovho Srdca, o ktorej Margita hovorí, je znamením nekonečnej lásky, akou nás miluje, pretože sa zdá, ako by Pánovi utrpenie a smrť na Kalvárii a táto nevýslovná nevyčerpateľná láska nebola dostatočným vyjadrením. Prebodnuté Srdce Vykupiteľa nemá iný význam – stráca sa v oceáne lásky.

Toto posolstvo apeluje, podľa božského priania, na tvory, aby sa pripojili k zadostiučineniu a to v spojení s prvým prikázaním: „Miluj svojho Pána, svojho Boha, klaňaj sa mu a miluj ho viac než všetko ostatné.“ Posolstvo požaduje výslovne prežívanú svätosť, nie iba ako osobnú skúsenosť a ako dar božskej lásky, ktorá sa rozdeľuje ako horizontálna svätosť, ale ako svätosť vertikálna, ako výraz lásky späť odovzdávanej Ježišovi, pretože jedna forma nie je možná bez druhej, tak ako podoba kríža. 

Zjavenia sa uskutočnili v rokoch 1673 až 1675 a aby sme pochopili jadro posolstva, musíme sa vrátiť do ovzdušia vtedajšej doby, kedy sa proti duchu jansenizmu postavili okrem sv. Františka Saleského a predovšetkým sv. Jána Eudesa, majstri francúzskej školy a Spoločnosti Najsvätejšej Sviatosti.

Jansenizmus (nábožensko-politický smer rozšírený v Holandsku a vo Francúzsku v 17. a 18. storočí, ktorého základné myšlienky sformuloval Cornelius Jansen). Jansenizmus sa mnohými svojimi tvdeniami prikláňal k protestantizmu (uznanie spasenia na základe požehnania, predurčenie, popieranie slobody vôle) sa bál Boha a veriacich vzďaľoval od Eucharistie a svätého prijímania, zatiaľ čo kvietizmus (učenie hlásajúce pasívny nazeravý vzťah k životu a zrieknutie sa aktívnej činnosti, ľahostajnosť k dobru i zlu, zmierenie sa s každým utrpením a bezpodmienečné podriadenie sa božej vôli) bol zvláštnou formou viery, ovplyvnenej Descartesovým racionalizmom a bol predzvesťou tragédie osvietenstva, ktoré postavilo rozum proti viere a telo proti duchu, človeka proti Bohu. Viedlo to k základnému omylu, ktorého neblahé dôsledky znovu nachádzame medzi našimi súčasníkmi.

Ilustruje to dialóg sv. Jána a sv. Gertrúdy, ktorý obsahuje iné posolstvo Srdca Ježišovho: „Keď si pri poslednej večeri odpočíval na Ježišovej hrudi, necítil si kúzlo lásky tohto tlkotu srdca?“

„Áno, potvrdzujem, že som ho cítil. Jeho sladkosť prenikala mojou bytosťou a moja duša začala planúť.“

„A prečo si úplne mlčal? Ani jediné slovo, ktoré by odhalilo toto nevýslovné tajomstvo k úžitku duší!“ 

„Moje poslanie spočívalo v tom, oznámiť mladej cirkvi vtelené Otcovo Slovo. Bolo vyhradené budúcim časom, aby pocítili onú sladkosť milujúceho tlkotu Srdca. Chladná bytosť sveta sa ohreje dotykom Božej nežnosti.“

Nie je preto náhoda, že prvé veľké posolstvo, vzývajúce k nasledovaniu, sa uskutočnilo práve 27. decembra 1673, na sviatok sv. Jána Evanjelistu.

Tri veľké zjavenia: Margita Mária videla v onen deň Krista a jeho Srdce ako rozpálenú vyhňu, plnú vášnivej lásky ku každému človeku. 

Povedal jej: „Nemôžem už ďalej vydržať a skrze teba musím obohatiť celý svet pokladom mojich milostí a chrániť ho pred ríšou satana.“ Ježiš žiada ako odplatu verejnú úctu k tejto láske, ktorá nadobúda podstatu Srdca z tela jeho vlastnej osoby.

Druhé zjavenie sa uskutočnilo v jeden prvý piatok v mesiaci, v roku 1674. Ježiš sa obdobne sťažuje na ľudskú nevďačnosť a ustanovuje oficiálnu úctu svojej lásky na prvé piatky v mesiaci, aby ľudstvo priviedol k Eucharistii.

Terézia z Avily povedala (z toho dôvodu) jednej rehoľnej sestre, ktorej sa zjavila po smrti: „To, čo my činíme v nebi pred Bohom, to máte robiť na zemi pred Najsvätejšou Sviatosťou.“ Eucharistia je náš raj na zemi.

Tretie videnie je znovuoživenie Božského Srdca Ježišovho, ľudstvu. Ježiš svojej dôverkyni povedal: „Pozri, to je Srdce, ktoré ľudí tak veľmi milovalo, že sa v žiadnom ohľade nešetrilo, ale s vyčerpalo a zmarilo, aby im dokázalo svoju lásku, a žne za to od väčšiny ľud iba nevďačnosť skrze neúctu a svätokrádež, skrze chlad a pohŕdanie, ktoré mi preukazujú v tejto svätosti lásky. Najbolestnejšie sú pre mňa srdcia osôb zasvätených Bohu, ktoré sa ku mne takto správajú.“

Ježiš na to žiada od cirkvi ustanovenie sviatku k úcte svojho Srdca, ktorý sa má sláviť v piatok po oktávu Božieho Tela.

Margita Mária obdržala v roku 1685 zasľúbenia, ktoré sú spojené s uvedenou úctou pod podmienkou, že veriaci budú žiť podľa evanjelia, menovite podľa ôsmich blahoslavenstiev.

Margita Mária píše v roku 1689 svojej bývalej predstavenej, matke Saumaisovej, že je to Ježišova vôľa, aby sa táto úcta netýkala iba prostých ľudí francúzskeho kráľovstva, ale aby ju vyžaroval prvorodený môjho svätého Srdca v tejto zvláštnej dobe vo Francúzsku a v celom svete a aby spolupôsobil pri šírení úcty v celom svete. 
To znamená, že v rovnakej dobe, kedy satan v tajných lóžach pripravoval komplot revolúcie proti ríši lásky Ježiša Krista, Ježiš sa usiluje, aby udusil prúd diabolskej nenávisti tým, že už vopred skrze najstaršiu dcéru cirkvi (Francúzsko) chce vyliať na svet prúdy živej vody svojho Srdca. 
Tento komplot bol ukovaný predovšetkým pomocou zmieneného racionalizmu, ale tiež v mene ľudských práv, ktoré boli presadzované proti božským právam, pretože, ako už povedala sv. Jana z Arku, „v prvom rade je treba slúžiť Bohu.“

Okrem veľkých zjavení, mala svätica ešte mnoho ďalších zjavení, videní a vnútorných rozhovorov, ktoré mala s Najsvätejšou Trojicou (v podobe troch mladých mužov ožiarených svetlom), s Kristom, s Pannou Máriou a svätcami, alebo s diablom, ktorý ju, podobne ako mnoho iných svätých, prenasledoval, kde mohol, s výnimkou čistoty, čo bolo znamením ochrany, ktorú jej poskytovala Matka Božia.  

Na Ježišovo volanie k svätosti, odpovedala Margita Mária takpovediac vopred, už ako päťročné dieťa, kedy zložila sľub čistoty, ktorý potom v trinástich rokoch obnovila. Celý život Margity Márie je súčasne trvalou a obsiahlou odpoveďou lásky na Ježišovu vôľu. 
Hovorí jej: „Aspoň ty buď touto mojou radosťou a odčinením za nevďačnosť hriešnikov, ktorých tak dobre poznáš.“ Jeho slová platia tým skôr, že Margita Mária prosí Ježiša, aby bol Pánom jej slobody a aby z nej učinil otrokyňu svojej Matky, ku ktorej od detstva pociťuje zvláštnu úctu, takže sa po vzore svätých skrze Máriu a za spolupôsobenia Jeho milosti celkom zasväcuje Ježišovmu Srdcu.

Pán ju skúša najrôznejším spôsobom – od telesných obetí až po duševné skúšky, ako bol napríklad odpor, s ktorým sa stretávala u svojich spolusestier kvôli novej úcte. Ale pretože dokonalá láska zaháňa strach – a Paray je v tomto ohľade odpoveďou na jansemizmus – učí Pán sväticu postupne priam neľudským spôsobom umŕtvovaniu. 

Krok za krokom vystupuje na Kalváriu, ktorou ju Najsvätejšia Trojica v duchu dokonalej a milujúcej poslušnosti vykázala. („Satan nemá nad poslušnými žiadnu moc,“ povedal jej raz Ježiš) a v duchu zmieru: „Dám ti účasť na svojej smrteľnej úzkosti, ktorú som chcel prijať v Olivovej záhrade, uvediem ťa do agónie, ktorú znášať je obtiažnejšie než smrť. A aby si ma sprevádzala pri mojej prostej modlitbe, s ktorou som sa vtedy vo svojej úzkosti obracal k Otcovi, musíš každý štvrtok vstať medzi Jedenástou hodinou a Polnocou, aby si sa so mnou na hodinu vrhla na zem a na uzmierenie Božieho hnevu sa modlila za hriešnikov a určitým spôsobom zmiernila trpkosť, akú som pociťoval, pretože moji apoštoli ma nechali opusteného a nemohli so mnou bdieť ani jednu hodinu.“ 

Ale po Golgote prišlo zmŕtvychvstanie, Ježiš za zo „svoju milovanú učeníčku“ obdaroval dlhými extázami, pri ktorých zakúsila, čo napísal Apoštol národov: „Láska prekračuje všetko pomyslenie.“

Margita Mária uskutočnila vo svojom živote v najvyššej miere príkaz evanjelia: „Miluj Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou, zo všetkej sily.“ 

Nikto však vo svojej vlasti nie je prorokom. Diecéza Autun a jej biskup Božiemu volaniu dlho odporovali. Margita Mária musela vynaložiť veľkú námahu, aby Ježišove prosby uskutočnila.

Jej kláštor ju odmietal takmer až do jej smrti, výčitiek od komunity sa jej dostalo ešte v roku 1685. Ježiš ju však niekoľkokrát povzbudzoval: „Budem vládnuť navzdory mojim nepriateľom a tým, ktorí sa chcú stavať na odpor.“ 

Odpoveď prišla, po veľkom zdráhaní, keď sa jej od kláštora dostalo 21. júna 1686, iba tri roky pred Margitiným skonom, prvých dôkazov úcty. 

Podarilo sa jej presvedčiť matku Soumaisovú, aby sa zasvätila Najsvätejšiemu Srdcu a prevzala príslušnú úctu. Dosiahla, že boli vytlačené prvé obrázky Srdca Ježišovho aj príslušné litánie a biskup v Langes vydal v roku 1689 prvý omšový formulár,ľmi podobný formuláru sv. Jána Eudesa.

V roku 1686 až 1687 sa zlomil odpor jej oboch posledných bratov, keď dosiahla dvojtého uzdravenia Jacquesa, farára v Bois Sante Marie, ktorý bol veľmi chorý a bezmocný bol aj jeho duchovný život.

Druhý brat Chryzostom, vidiac toto znamenie Ježišovho Srdca, dal po veľkom pohnutí zriadiť vo svojom kostole kaplnku k úcte Srdca Ježišovho a Jacques založil nadáciu, z ktorej sa každý piatok mala navždy slúžiť svätá omša.

Cirkev, ktorá bol v tej dobe ešte silne poznamenaná galikanizmom (vzťah pápeža k cirkvi vo Francúzskom kráľovstve. Pápež mal menší vplyv na vnútorné pomery cirkvi vo Francúzsku, ako iných krajinách) a prejavovala krajnú zdržanlivosť. Až v roku 1765 schválil pápež Klement II. (na naliehavé prosby poľských kráľov Stanislava a Augusta III. a 150 prelátov i opátov) omšový formulár a ofícium k Najsvätejšiemu Srdcu.

V tom istom roku bol francúzsky klérus, pôsobením kráľovnej Marie Leszczynskej (poľskej manželky kráľa Ľudovíta XV.) ochotný zaviesť vo všetkých francúzskych diecézach sviatok Božského Srdca, čo sa ale neobišlo bez ťažkostí. 

Rakúsky osvietenský cisár Jozef II. sa postavil proti a úctu vo svojej krajine zakázal. Cirkev však už necúvla a vo svojej ceste pokračovala. 
Pápež Lev XIII. zasvätil 11. júna 1899 ľudstvo Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, Benedikt XV. 13. mája 1920 svätorečil Margitu Máriu, Pius XI. rozšíril sviatok Božského Srdca na celú Cirkev, Pius XII. znovu vyhlásil posolstvo z Paray vo svojej encyklike Haurietis aquas a Pavol VI. hovorí o úcte v apoštolskom liste.

Ján Pavol II. bol zvolený za pápeža 16. októbra 1978 na sviatok Margity Márie a niekoľkrát samotné Paray navštívil. 17. októbra 1965 ako biskup a 5. októbra 1986 tam prichádza ako prvý pápež vôbec. 

22. júla 1990 posiela biskupovi v Autune mons. Séguimu pri príležitosti 300. Výročia smrti Margity Márie vlastnoručne napísaný list.

Prvé zjavenie – odhalenie tajomstva: 27. decembra 1673 sa sestre Margite Márii počas adorácie Najsvätejšej sviatosti nečakane zjavil Pán Ježiš a pred skromnou rehoľníčkou odhalil tajomstvo svojho Božského Srdca. Tak zjavil svoju veľkú lásku k človeku.

„Moje Božské Srdce horí takou veľkou láskou k ľuďom a zvlášť k tebe, že už sebe nemôže zastaviť plamene tejto horúcej lásky. Musí ich rozliať tvojim prostredníctvom a zjaviť ľuďom, aby boli obohatení drahocennými pokladmi, ktoré ti odhaľujem a ktoré obsahujú spasiteľné a posväcujúce milosti, nutné, aby boli dobité z priepasti straty.“ Ježiš po týchto slovách zjavil rehoľníčke svoje bijúce Srdce a následne ju požiadal o jej srdce. 
Odovzdala Mu ho s radosťou a On ho ponoril do svojho Srdca, po čom ho vrátil Margite Márii „ako plameň horiaci v podobe srdca.“ Povedal jej, že je to drahocenný závdavok Jeho lásky, ktorá ju bude do poslednej chvíle stravovať. Rehoľníčka mala od tejto chvíle cítiť vo svojom srdci neustálu bolesť, ktorá narastala v každý prvý piatok mesiaca.

Sestra Margita Mária vravela: "Odpovedajte Mu teda láskou na lásku a nikdy nezabúdajte na Toho, ktorého láska k vám uviedla až k smrti.“

Druhé zjavenie – Pán čaká na lásku ľudí: Sestra Margita Mária mala zanedlho druhé zjavenie. Istého dňa prišla do kláštornej kaplnky, kde už na ňu čakal Spasiteľ. Vtedy videla Ježišovo Srdce druhýkrát.  Zdalo sa odpočívať na tróne z ohňa a lúčov. Margita Mária mohla dokonca uvidieť ranu, spôsobenú kopijou. Srdce bolo obklopené tŕňovou korunou a hore ju venčil kríž. 
Ježiš požiadal, aby Margita priviedla k jeho Srdcu sestry i bratov, tiež prikázal oznámiť ľuďom, že ich miluje a že čaká na ich lásku. Ježiš pred ňou otvoril Srdce, aby z Neho ľudia čerpali bohatstvo lásky a milosrdenstva, aj posväcujúce milosti, ktoré potrebujú na ceste k Spasiteľovi. 

„Tá pobožnosť je posledným úsilím mojej lásky a bude pre ľudí jedinou záchranou v tej poslednej dobe,“ Ježiš oznámil Margite Márii.

Tretie zjavenie – Trýzeň kvôli nevďačnosti: Margita Mária, ponorená do modlitby pred svätostánkom, ani nepomyslela, čo sa môže stať. Bol 2. júl 1674 a naraz sa pred ňou zjavil Pán Ježiš.  Z jeho rán žiarila neobyčajne biela svetlosť. Svetlo rany Srdca sa rozrástlo a Pán začal rozprávať o nevďačnosti, akou Mu ľudia Jeho lásku oplácajú.

Pôsobí Mu to väčšiu trýzeň, než všetky utrpenia, ktorých sa Mu dostalo počas jeho pozemského života. „Prinajmenšom ty sa mi postaraj zadosťučiniť, nakoľko to bude v tvojej moci, za ich nevďačnosť,“ povedal Ježiš Margite Márii a žiadal ju, aby prijímala sväté prijímanie tak často, ako len môže a zvlášť každý prvý piatok v mesiaci.

Kristus jej tiež doporučil modlitbu každú noc zo štvrtka na piatok medzi 23,00 a 24,00. Margita Mária takým spôsobom mala podiel na smrteľnom smútku Ježiša, ktorý sa stal Jeho podielom v Getsemanskej záhrade.

Štvrté zjavenie – k sviatku Ježišovho Srdca: K najdôležitejšiemu zjaveniu došlo 19. júna 1675, v oktáve Božieho Tela. Margita Mária kľačala pred Najsvätejšou Sviatosťou, keď uvidela Pána Ježiša. Odhalil svoje Srdce a povedal: „Hľa, Srdce, ktoré tak veľmi si zamilovalo ľudí, že nič nešetrilo, až k vyčerpaniu a vyhladeniu sa, aby im dalo dôkazy svojej lásky. A na oplátku sa Mu od väčšiny ľudí dostáva len nevďačností skrze neúctu a svätokrádeže, skrze chladnosť a pohŕdanie, s akou sa chovajú ku Mne v tejto Sviatosti lásky.“ 
Ježiš počas tohto zjavenia žiadal, aby v prvý piatok po oktáve Božieho Tela sa konala zvláštna slávnosť ku cti Jeho Srdca a aby sa v tom dni pristupovalo ku svätému prijímaniu a tiež slávnostne odmeňovalo urážky, akých sa Jeho Srdcu od ľudí dostáva. 

Zo zjavení svätej Margity, ktoré opísala vo svojich zápiskoch, sa časom sa ustálilo dvanásť prisľúbení Božského Srdca pre tých, čo budú uctievať Božské Srdce:  

1. Dám im všetky milosti potrebné ich stavu.

2. Vnesiem pokoj do ich rodín.

3. Poteším ich v trápeniach.

4. Stanem sa im bezpečným útočišťom v živote a najmä v hodine smrti.

5. Vylejem hojnosť požehnania na všetky ich podujatia.

6. Hriešnici nájdu v mojom Srdci zdroj milosti a nekonečné more milosrdenstva.

7. Ľahostajné duše sa stanú horlivými.

8. Horlivé duše dosiahnu veľkú dokonalosť.

9. Požehnám tiež domy, kde bude vystavený a uctievaný obraz môjho Najsvätejšieho Srdca.

10. Kňazom dám dar, že obrátia aj najzaťatejšie Srdcia.

11. Mená tých, čo budú šíriť túto úctu, budú zapísané v mojom Srdci a nebudú z neho nikdy vytreté.

12.Všetkým, ktorí pristúpia k sv. prijímaniu na prvý piatok počas deviatich mesiacov nepretržite po sebe, sľubujem milosť pokánia pri zomieraní – nezomrú v nemilosti, ani bez sviatostí. Moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v posledných chvíľach života.

Masima