Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Eucharistia

[Eucharistia][bsummary]

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][bsummary]

Novéna

[Novéna][twocolumns]

Očistec

[Očistec][bsummary]

Odpúšťam, napriek tomu cítim v srdci hnev

Veľa ľudí mi už ublížilo, niektorí viac, iní menej, niektorí mi ubližujú pravidelne, ale ja som sa rozhodla všetkým odpustiť a aj odpúšťam. Napriek tomu cítim v srdci voči nim stále hnev, nenávisť. Jednoducho si s tým nemôžem pomôcť. Ale chcem ich milovať aj napriek tomu. Môžem pristupovať k sviatosti zmierenia? Je potrebné to nejako špeciálne vyznať? 

Sláva Isusu Christu. Nakoľko vás nepoznám, nepoznám ani Váš duchovný a ani sviatostný život / ako často pristupujete k sviatostiam/ napišem všeobecne, lebo možno sme všetci niekedy skôr či neskoršie ,mali problémy podobné vašim. 

Odpustiť inej osobe môžeme až vtedy ,keď sme ju pochopili, vo vnútri ospravedlnili stav jej duše - nie skutok, ale to ,že osoba tiež koná pod vplyvom nejakého zla.
Osoba ktorá nám ubližuje, tiež nie je slobodná. Uvedomujem si vtedy ,zranenia v duši, málo lásky bolo v rodine a , že ona trpí viac od svojho zla,než ja od jej jazyka. Ak hovorime ,že sme odpustili ale v pamäti duše - v podvedomi - cítime hnevu a nenávisti, tak to treba hned vymodlievať. 
Prosiť Pána Ježiša. Pane Ježišu osloboď moje srdce od zla. Pane Ježišu osloboď pamäť môjho srdca od zla. Lebo pamäť srdca je večná, lebo je neviditeľná, čo je neviditeľné je večné. A preto tá zlosť v duši by mohla byť na večnosti príčinou našich múk. Veď negatívna pamäť srdca nás mučí už tu. Preto treba volať k Ježišovi, aby oslobodil naše srdce. 
Je dobré aj preďakovať negatívne spomienky, i to je duchovná liečba nášho srdca, našej duše. 
Sv. Pavol píše: ..za všetko ďakujte.. To je oslobodenie srdca od zla, uvoľnenie duše od pút diabla.

Ďalší pohľad na vec môže byť taký, že ak Boh dopúšťa takých ľudí ku mne, znamená, že niečo v mojom srdci nie je očistené. 

Zlo, ktoré my vidíme, je vlastne odzrkadlenie sa našej pýchy v nás. Boh ukazuje, že naše srdce ešte nie je očistené. Zlo, ktoré vidíme okolo seba, je aj odzrkadlenie našej sebalásky. O nás povedali...na nás povedali...dotkli sa nášho JA. 
My si myslíme, že zlo je to, čo vidíme, že zlo je len to, čo je okolo nás. Keby sme to hlbšie  preanalyzovali modlitbou, zistili by sme, že to je iba odraz, či premietnutie sa zla v našom srdci na vonkajší svet.
Keď niekto niečo povie na našu adresu, to nie je skutočné zlo. Skutočné zlo je duch, duch zla, ktorý nosíme, zlo v myšlienach, v duši, duch zla, ktorý vychádza z nás. 
To poškvrňuje človeka, čo vychádza z človeka - hovori Pán Ježiš - a nie zlo, ktoré ide k nám. Nás poškvrnuje zlo, ktoré vychádza z nás.
Vyznať v spovedi to práveže treba. Doporučujem aj častejšiu sv.spoveď. Potrebujete aj duchovné vedenie.
Keď v srdci cítite zlo, hnev, nenávisť ako píšete, tak vtedy na sv. Prijímanie nechoďte! Keď už bojujeme so zlom, modlitbou pokánia, prečitam si 50.žalm aj 100 krát, kým ma to zlo na blížneho nepustí a pridám aj sv.spoveď, tak vtedy možno isť na sv. Prijímanie.

Odpovedá o. Petričko 

vložil: SiMa

Žiadne komentáre: