%20(1).jpg)
Titul Spoluvykupiteľky, navrhovaný pre Pannu Máriu, je plný kontroverzií, avšak nazývať Máriu Spolutrpitelkou je úplne na mieste. Veď utrpenie Syna bolo taktiež utrpením jeho Matky, vernej Synovi až k päte kríža, ba aj za jeho hranicu.
Vďaka milosti Vtelenia bola totiž Matka Mária so svojim a Božím Synom zahrnutá tak, ako nikto iný z ľudí. Aj z tejto skutočnosti vychádza krátky úryvok, pochádzajúci zo zjavenia mystičky sv. Brigity Švédskej (1303-1373), týkajúci sa Kristových múk pri jeho mučení.
Mária hovorí: Keď bol dovedený k stĺpu, sám sa vyzliekol zo šiat. Sám položil ruky na stĺp a nepriatelia ich bez milosrdenstva zviazali. A keď bol priviazaný, nemal vôbec žiadny odev, ale stál tak, ako sa narodil, a trpel hanbu svojej nahoty. Ale jeho nepriatelia, ktorí stáli všade, keď jeho priatelia utekali, povstali a bičovali jeho telo čisté od všetkej poškvrny a od hriechu.
A tými bodavými bičmi so zapletenými ohnutými bodcami bolo celé jeho telo rozdrásané, nie vytrhané, ale rozbrázdené.
Tak pri prvej rane som, stojac blízko, padla ako mŕtva a keď som nabrala dych, videla som jeho telo týrané a bičované až na rebrá, takže mu ich bolo vidieť. A čo trpšie, keď dvíhali biče, rozrývali nimi mäso.
Keď potom môj Syn stál celý skrvavený a bol celý tak rozdrásaný, že na ňom nebolo možné nájsť zdravého miestečka, nieto čo k bičovaniu, vtedy sa jeden roznietil v duchu a pýtal sa: "Vari ho ubijete takto neodsúdeného?" A hneď preťal jeho putá.
A môj Syn sa odel do svojich šiat. Vtedy som videla miesto, kde stáli jeho nohy, všetko plné krvi a podľa stôp svojho Syna som spoznávala, kadiaľ kráčal.
Lebo kadiaľ šiel, tam bolo vidieť krajinu zaliatu krvou. A nedovoľovali mu, aby sa obliekol, ale hnali ho a ťahali, aby sa ponáhľal.
Keď bol vedený ako lotor, môj Syn si z očí zotrel krv. A keď bol odsúdený, položili naň kríž, aby ho niesol. Keď ho potom chvíľu niesol, ktosi prišiel a vzal ho, že mu ho ponesie.
Kým môj Syn išiel na miesto utrpenia, jedni ho bili po šiji, iní ho tĺkli do tváre. A bol tak silno a mocne bitý, že som síce nevidela bijúceho, ale jasne som počula dopadnúť ranu.
A keď som s ním došla na miesto utrpenia, videla som tam prichystané všetky nástroje určené k jeho smrti. Môj Syn potom, keď tam prišiel, sa sám vyzliekol zo šiat a služobníci si povedali: "Tieto šaty sú naše a už ich nedostane, pretože je odsúdený na smrť."
A keď môj Syn stál tak, ako bol narodený, s nahým telom, vtedy jeden pribehol a doniesol mu zásteru, ktorú on, srdečne plesajúc, zakryl svoju hanbu.
Keď potom môj Syn stál celý skrvavený a bol celý tak rozdrásaný, že na ňom nebolo možné nájsť zdravého miestečka, nieto čo k bičovaniu, vtedy sa jeden roznietil v duchu a pýtal sa: "Vari ho ubijete takto neodsúdeného?" A hneď preťal jeho putá.
A môj Syn sa odel do svojich šiat. Vtedy som videla miesto, kde stáli jeho nohy, všetko plné krvi a podľa stôp svojho Syna som spoznávala, kadiaľ kráčal.
Lebo kadiaľ šiel, tam bolo vidieť krajinu zaliatu krvou. A nedovoľovali mu, aby sa obliekol, ale hnali ho a ťahali, aby sa ponáhľal.
Keď bol vedený ako lotor, môj Syn si z očí zotrel krv. A keď bol odsúdený, položili naň kríž, aby ho niesol. Keď ho potom chvíľu niesol, ktosi prišiel a vzal ho, že mu ho ponesie.
Kým môj Syn išiel na miesto utrpenia, jedni ho bili po šiji, iní ho tĺkli do tváre. A bol tak silno a mocne bitý, že som síce nevidela bijúceho, ale jasne som počula dopadnúť ranu.
A keď som s ním došla na miesto utrpenia, videla som tam prichystané všetky nástroje určené k jeho smrti. Môj Syn potom, keď tam prišiel, sa sám vyzliekol zo šiat a služobníci si povedali: "Tieto šaty sú naše a už ich nedostane, pretože je odsúdený na smrť."
A keď môj Syn stál tak, ako bol narodený, s nahým telom, vtedy jeden pribehol a doniesol mu zásteru, ktorú on, srdečne plesajúc, zakryl svoju hanbu.
Zjavenie svätej Brigity o živote a utrpenia Ježiša Krista a jeho slávnej matky Panny Márie kap. XVI. Prevzaté z knihy Tajomná slová, Zjavenie a videnie sv. Brigity Svédskej
Masima
