%20(1).jpg)
V meste Šiluve (v Litve) sa v roku 1608 zjavila Panna Mária. Vďaka tomuto zjaveniu v krátkom čase všetci veriaci kalvíni prestúpili do Katolíckej cirkvi.
Osemdesiatšesť rokov pred touto udalosťou bolo totiž celé mesto donútené prijať kalvínsku vieru pod nátlakom tamojšieho šľachtica Zabieliho.
Bezradný miestny farár Jonas Holubka ukryl milostiplnú ikonu Panny Márie spolu s ostatnými liturgickými predmetmi v železnej truhlici, ktorú zakopal pod blízkou skalou.
Keď však v Šiluve umrel posledný katolík, nevedel už nikto o tomto zakopanom poklade. A práve pri tej skale, kde bola ukrytá ikona, sa pastierikom zjavila Panna Mária. Deťom však nikto neveril.
Vzápätí na to sa tamojší kalvínsky pastor snažil zabrániť týmto „katolíckym podvodom“. Ale aj on uvidel Pannu Máriu plakať, presne tak, ako to opisovali samotné deti. Jej slzy sa natoľko dotkli sŕdc ľudí, že všetci obyvatelia mesta prestúpili na katolícku vieru.
O desať rokov neskôr, 8. septembra na sviatok Narodenia Panny Márie, prijalo vyše 11 000 ľudí sväté prijímanie na mieste zjavenia.
Istý vyše storočný slepec mal víziu miesta, kde sa nachádzala skrytá originálna ikona. Podľa jeho popisu obraz našli a hneď začali prichádzať veriaci z celej Litvy, aby si ho uctili.
Panna Mária sa prejavila ako pravá matka a na dôveru svojich detí odpovedala nespočetným množstvom zázračných uzdravení.
V roku 1775 pápež Pius VI. vydal dekrét, v ktorom bola uznaná autentickosť zjavení Panny Márie v Šiluve. Dokonca ani v rokoch 1945-1990, keď bola Litva súčasťou Sovietskeho zväzu, sa komunistickému režimu nepodarilo zabrániť každoročnej slávnosti na počesť zjavení; slávnosti, ktorá trvala osem dní.
Každý rok na sviatok mena Panny Márie prichádza do Šiluvy do 200 000 pútnikov za svojou nebeskou Matkou.
Kardinál Vinčentas Sladkevičius, ktorý trpel veľa rokov počas komunistického prenasledovania, 8. septembra 1991 opätovne zveril novú evanjelizáciu litovského národa pod ochranu Panny Márie.
Celosvetovo je známa aj Matka Božia Ostrobramská vo Vilne, v hlavnom meste Litvy. V roku 1652 sa ikona Matky milosrdenstva dostala do Vilna, kde ju umiestnili najprv nad jednu z deviatich brán mestských hradieb. Každý, kto vstupoval do mesta alebo ho opúšťal, pozdravil Božiu Matku.
Neskôr v roku 1671 karmelitánski mnísi postavili nad oblúkom brány kaplnku, do ktorej bola ikona premiestnená. Takto bola chránená pred vetrom a zlým počasím a zároveň prístupná modliacim sa veriacim.
Vyše 8 000 strieborných ďakovných tabúľ svedčí o milostiach získaných na príhovor Panny Márie.
Jedným z takýchto votívnych darov Panne Márii je aj strieborný polmesiac, ktorý krášli ikonu od roku 1849.
V roku 1927 pápežský nuncius slávnostne korunoval Božiu Matku dvoma zlatými korunami: jednou za kráľovnú štátu, druhou za kráľovnú Cirkvi. Na tejto nezvyčajnej slávnosti sa preto zúčastnili nielen poľský prímas a 28 biskupov, ale aj veľa štátnych hodnostárov, ba dokonca aj samotný prezident.
Pri tejto príležitosti pápež Pius XI. dekrétom udelil Božej Matke titul Matka milosrdenstva.
Počas druhej svetovej vojny a ani počas komunistickej nadvlády nebola kaplnka nad Ostrou bránou ani raz zavretá. Kresťania sem prichádzajú z Poľska, z Bieloruska, ako aj zo širokého okolia. Či už sú to rímskokatolícki veriaci, či ortodoxní, či gréckokatolíci, všetci u Matky milosrdenstva hľadajú útechu, radu, uzdravenie a ochranu. Tam Matka zjednocuje svoje deti takým výnimočným spôsobom, akým to nedokáže žiaden kňaz a ani žiaden misionár.
