Matka ustavičnej pomoci

Je veľa posvätných obrazov našej nebeskej Matky, ale určite žiadny z nich nie je vo svete taký známy a obľúbený ako obraz Matky ustavičnej pomoci. 

Je to vlastne ikona - tak nazýva východná Cirkev svoje modlitbové obrazy. Obraz namaľoval pravdepodobne v 15. storočí mních pochádzajúci z ostrova Kréta. Obraz sa za neznámych okolností dostal do Ríma, kde bol uctievaný do konca 18. storočia v dnes už nejestvujúcom kostole sv. Matúša. Potom sa obraz viac ráz premiestňoval, a tak upadol do zabudnutia.

Matka ustavičnej pomoci však nedopustila, aby jej pamiatka načisto zanikla. Vďaka prozreteľnej zhode okolností obraz roku 1866 pápež Pius IX. odovzdal do opatery redemptoristom, ktorí sa niekoľko rokov predtým usadili v Ríme v kostole sv. Alfonza, ktorý stojí pravdepodobne na mieste pôvodného kostola sv. Matúša. Tu je originál obrazu umiestený dodnes. Dostali ho do opatery misionári, synovia sv. Alfonza, ktorý si veľmi uctieval Matku Božiu a svojich kňazov zaviazal, aby úctu Panny Márie šírili po celom svete. 

Obraz Matky ustavičnej pomoci a s ním i úcta k Matke Božej sa skutočne rýchlo rozšírili. Z obrazu vzniklo okolo 10 000 autentických kópií a milióny malých tlačených obrázkov.

Okolo obrazu Matky ustavičnej pomoci sa rozvinuli rozličné formy mariánskych pobožností. Zvlášť treba spomenúť ustavičnú novénu, ktorá sa zo Saint Louis v USA rozšírila do mnohých krajín sveta. V Manile (Filipíny) sa na nej zúčastňuje každú stredu do 120 000 veriacich, v Singapúre každú sobotu okolo 20 000 ľudí. Mnoho ľudí, najmä mladých, cez tieto „deviatniky" nachádza vieru.

V súvislosti s rozvojom úcty k Matke ustavičnej pomoci povstalo mnoho náboženských združení, 28 rehoľných spoločenstiev a rozličných apoštolských inštitúcií.

Na Slovensku zavádzali úctu k Matke ustavičnej pomoci pátri redemptoristi zvlášť prostredníctvom ľudových misií. Aj keď bola činnosť rehole na štyridsať rokov násilne prerušená, úcta k Matke ustavičnej pomoci v slovenskom národe nezanikla. Jej obraz je v mnohých domoch; v mnohých kostoloch vidieť, ako sa ľudia pred týmto obrazom modlia. Mimoriadnej úcte sa obraz teší u veriacich východného obradu, kde tiež požehnane pôsobili a znovu pôsobia otcovia redemptoristi.

Originál je namaľovaný na doske pravdepodobne z cédrového dreva rozmerov 52 x 40 cen-timetrov. Je na ňom zobrazená Božia Matka, ktorá pravou rukou ukazuje na Dieťa Ježiša - On je Vykupiteľ človeka. 

Tajomné grécke písmená pri hlavách svätých osôb naznačujú, že je tu znázornené druhé zvestovanie. Archanjeli Michal a Gabriel ukazujú Božskému Dieťaťu (tvár prezrádza už zrelého chlapca), čo ho čaká, až vyrastie, a oznamujú svätej Panne: „Budeš Matkou bolestnou“.  

Dieťa, akoby pred chvíľou odvrátiac tvár od kopije a špongie, vidí prichádzať archanjela Gabriela s krížom. Z ľudského strachu pred víziou budúceho utrpenia Ježiš hľadá pomoc u svojej Matky. Privinie sa k nej, až sa mu uvoľní sandálik a chytá sa jej pravej ruky.

Matka, cítiac so Synom, pozerá pred seba, pozerá na všetkých ľudí, ktorí idú za Ježišom a nesú svoj kríž. Z preduchovnenej a dôstojnej tváre Madony možno vyčítať hlboký smútok, utrpenie, ale i obetavú lásku. Je to tvár Matky Vykupiteľa, ktorá má v opatere svoje Dieťa i každého človeka.

Na ikonách rozprávajú i farby a rozličné symboly.
Obraz má zlaté pozadie, čo znamená stálosť, nemeniteľnosť neba, prípadne Ducha Svätého.
Červená farba šiat Ženy je symbol lásky a plášť modrej farby je znamením viery. Žena je celá zahalená vierou; je tou, ktorá ku všetkým Božím plánom vyslovuje svoj súhlas viery.

Dieťa má zelené šaty, čo v reči farieb znamená božstvo.
Hnedý plášť odkazuje na spojitosť so zemou - Ježiš je Bohočlovek. On, Boh, prijal prirodzenosť človeka.

Uvoľnený sandálik môže znázorňovať dôstojnosť Márie, ktorá bola „hodná zaväzovať mu remienky na obuvi".
Písmená nad postavami sú iniciálky mien - hore Matky Božej a dole Ježiša Krista.

Korunky na ich hlavách sú neskorším dodatkom.

Celú výrečnosť obrazu by sme mohli zhrnúť takto: Matka pre Neho a Matka pre nás. 

On, človek s obavou tak ako my. Programom jeho života bolo plniť Otcovu vôľu, a to napriek všetkým úskaliam ľudského života. 

Ona je Matkou - útočišťom s pohľadom k nám a pre nás. Matka ustavičnej pomoci, Matka s pevnou rukou, ktorej sa vždy môžeme chytiť.

Ako uctievať Matku ustavičnej pomoci?

Je potrebné uvedomiť si, že v rozličných obrazoch i sochách uctievame tú istú osobu - Matku Ježiša Krista, o ktorej nám II. vatikánsky koncil hovorí toto: 

„Márii sa dostalo tej najvyššej úlohy a hodnosti byť Matkou Božieho Syna a preto aj milovanou dcérou Otca a svätyňou Ducha Svätého... Je však zároveň v Adamovom potomstve spojená so všetkými ľuďmi, čo majú byť spasení... Preto sa aj uctieva ako najvynikajúcejší, celkom jedinečný úd Cirkvi a katolícka Cirkev, poučená Duchom Svätým, jej preukazuje detinskú oddanosť a lásku ako vrelomilovanej Matke... A veriaci nech pamätajú, že opravdivá nábožnosť nespočíva v jalových a nestálych citoch, ale vychádza z pravej viery, ktorá nás privádza k uznaniu vznešenosti Božej Rodičky a pobáda nás k synovskej láske voči našej Matke a k nasledovaniu jej cností." (por. LG 53, 67)

„Máriino materstvo v poriadku milosti trvá neprestajne odvtedy, čo dala pri zvestovaní svoj verný súhlas, v ktorom neochvejne zotrvala pod krížom, až kým sa nezavŕši večná spása všetkých vyvolených. Lebo ani po svojom nanebovzatí neprestala v tomto spasiteľnom poslaní, ale svojím mnohonásobným orodovaním aj naďalej nám získava dar večného spasenia. S materinskou láskou sa stará o bratov a sestry svojho Syna, čo ešte putujú a nachádzajú sa v rozličných nebezpečenstvách a úzkostiach, dokiaľ sa nedostanú do blaženej vlasti. Preto sa Panna Mária uctieva v Cirkvi ako Orodovnica, Ochrankyňa, Pomocnica a Prostrednica." (LG 62)

Masima