Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Odporúčame

[Archív][twocolumns]

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][twocolumns]

Pán Ježiš o svojich kňazoch /5./

- Z knihy Conchita Cabrera de Armida: Sacerdoti di Cristo. Città Nuova -

Kristove bolesti a pokušenia kňazov: Viac, než ktorékoľvek iné osoby, musia byť kňazi na stráži a nedôverovať nepriateľovi duší, ktorý sa usiluje o to, aby ich videl stratené, alebo aby aspoň obmedzil moju slávu v nich. 
Vidí ma, že som v nich, a preto je jeho zlosť šialenejšia, jeho ašpirácie, aby ich videl zakopávať a priviedol ich k hriechu, je v porovnaní s inými dušami usilovnejšou. Preto musí byť ich trvalou potravou úcta k Duchu Svätému a k Márii, aby dosiahli dokonalú transformáciu vo mňa.

Keď ma diabol na púšti chcel pokúšať, chcel vo mne, Večnom Veľkňazovi, pokúšať všetkých budúcich kňazov, ktorí už boli prítomní v mojom Srdci. On už predvídal vnútorné kráľovstvo, v ktorom budú moji učeníci ministrami.
A aj keď mu nebolo dané, aby spoznal celý plán vykúpenia a Cirkvi, domyslel sa, že bude mať strašných nepriateľov, ktorí mu odoberú duše mojou náukou o obeti a Kríži. Odtiaľ pochádza jeho večná nenávisť ku všetkému, čo je moje.
A ak kňaz je tým, čo je tu na zemi najväčšie a najvznešenejšie, je tiež hlavným predmetom jeho večnej nenávisti. Démon totiž nevidí v kňazovi len človeka, ale vidí v človeku mňa, vidí stále môj obraz, vidí mňa, nezmieriteľného nepriateľa a moju moc, ktorá ho drví.
A ak pre kňaza je slávou, že je moje druhé Ja, je to pre Zlého niečo neznesiteľného, čo nenávidí a čo by chcel zmiesť zo zeme.

Ako teda môže kňaz odohnať pokušenie? Ako som už povedal, len tým, že sa pretvorí vo Mňa. Toto je jediný božský a žiarivý zdroj pre kňaza, ak chce byť anjel, ak chce byť dokonalý, ak chce byť svätý, ak chce byť moje druhé Ja na zemi.

Ja som v nich ako ich kňazský charakter, ako božská pečať Ducha Svätého, ktorá je nezničiteľná vzhľadom na vzťah, ktorý majú ustavične s Trojicou skrze mystické vtelenia vo svätej omši, pretože som v nich, keď oslavujú svätú Obeť. 
Ale bohužiaľ oni vzhľadom k svojmu správaniu, k svojmu chladu, pre svoju nedbalosť a pre svoje nedôstojné správanie nie sú vo mne.

Ako teda je možné vymámiť milosti pre kňaza tak potrebné, milosti preventívne, ktoré sú tak nevyhnutné a o ktoré tak málo žiadajú? Tým, že Ja, Slovo, obetujem Otcovi svoju krv a svoje zásluhy, ale predovšetkým bolesti svojho Srdca, ktoré sú vo mne to najdrahocennejšie, bolesti, ktoré som obetoval počas svojho pozemského života a mysticky ich ďalej obetujem v prospech mojich milovaných kňazov.
Len duše vyvolené, ale neverné, sú príčinou vnútorného Kríža, ktorý ma skryto trýzni bez toho, že si to ktokoľvek uvedomuje.

A čo robím Ja, ich božská a ľudská Obeť? Obetujem kruté vnútorné bolesti Otcovi; za ne obetujem svoju vnútornú agóniu ako kadidlo, ktoré sa spaľuje pred mojim Otcom. To je úloha môjho Srdca plného lásky: v agónii trpieť tieto vnútorné bolesti pribitý na vnútorný kríž spôsobený kňazmi, obetovať tieto bolesti za ich spásu. Hľa, také je moje Srdce, chvejúce sa nežnosťou aj bolesťou kvôli mojim kňazom (CC 54,61-67).

Chcem lásku v kňazských dušiach, chcem zničiť ľahostajnosť, ktorá ma v nich mrazí; chcem v týchto, mne zasvätených dušiach, nachádzať vnútorný život a dôvernosť so mnou.Chcem v nich zapudiť apatiu a spôsobiť, aby planuli horlivosťou pre moju slávu.Chcem v nich oživiť božský život, ktorý v toľkých mojich dušiach ochabol.Chcem zničiť ľahostajnosť, ktorá paralyzuje Božie pôsobenie a vzďaľuje mojej milosti od mojich kňazov.

Je nutné znovu zapáliť oheň, a to sa uskutoční len skrze Ducha Svätého, ktorého sľúbilo Slovo, ktoré sa obetuje Otcovi a vzýva jeho milosrdenstvo.

Môj Otec chce odpúšťať, Duch Svätý chce dávať pokoj, ale vtelené Slovo je zdroj, skrze ktorý zostupuje všetka milosť, ktorú je možné obdržať. Toto skryté mučeníctvo môjho Srdca je takmer neznáme; je to mučeníctvo božsko-ľudské, pretože moje Srdce je srdce človeka, ktoré miluje so všetkými charakteristikami zbožštenia ľudskej lásky.

Prečo pri svätej omši pozdvihujú oči k môjmu nebeskému Otcovi? Pred premenením hostie vo svätej omši pozdvihujú kňazi svoj zrak k môjmu Otcovi tak ako ja, aby ho tak ako ja prosili, vzývali a ďakovali mu, a to je ten najkrutejší okamih môjho mučeníctva kvôli nehodným kňazom, bolestnejší než prepodstatnenie, ktoré spôsobujú svojimi slovami (ktoré vyslovujú mojím menom). 
Pohľad, ktorým sa pozerajú na môjho Otca, je pre mňa najviac bolestný pre cynizmus ich nečistého pohľadu. Zostupujem do ich rúk bez toho, aby som to kedykoľvek odmietol, ale ako tam zostupuje moje Srdce!

Prečo sa tak pozerajú na môjho Otca, ktorý dal ľuďom svojho Syna, akoby ho vytrhol zo svojich útrob? To je ďalšia zo skrytých bolestí, ktoré moje Srdce korunujú tŕním; ktoré zarmucujú Ducha Svätého a odrážajú sa v Márii. Nečisté oči sa nesmú pozerať na môjho Otca! Tieto pohľady, aby ho neurážali, keď sa v tak slávnostnom okamihu obracajú k nemu, musia byť čisté, cudné, láskyplné, pokorné, plné úcty.

Počas svätej omše absorbuje osobu kňaza sila Božstva. Prijímanie zmazáva všedné hriechy, pretože moja blízkosť očisťuje. Akú vznešenú a nesmiernu účasť má kňaz svojím bytím na najvyššej dôstojnosti, ktorú mu odovzdávam, či už je jej práve hoden alebo nie hoden!
Nuž, ak je kňaz nečistý, je nehodný, je v hriechu, ako môže - premenený vo mňa - zmývať hriechy v dušiach? Túto záležitosť, tak subtílnu, nemôžu postrehnúť oči ľudské, ale len moje a ona má hlbokú ozvenu v mojom Srdci plnom lásky, pretože predstavuje hrubý nedostatok citlivosti, ktorá rozochvieva tkanivá môjho Srdca. 
Táto dôstojnosť kňaza, predovšetkým, keď posluhuje s božskou mocou sviatosťami mojej Cirkvi, v ktorých ma vždy zastupuje, je tak nesmierna a tak hlboká, že to ľudský rozum nikdy nemôže pojať. Navyše, žiadna sviatosť a žiadny úkon, ktorý vykonáva, nie je viac presahujúci a vznešenejší než to, čo sa deje vo svätej omši; pretože z nej plynú nevyčísliteľné výsledky pre nebo, pre očistec, pre krajinu, pre duše (CC 49,87-89).

Trpím mysticky, ale skutočne v prvom rade pre urážky spôsobované láske môjho Otca. Kiež by kňazi pochopili Boží dar, nesmrteľné bohatstvo, ktoré vkladám do ich rúk, všetky poklady mojej Cirkvi, ktorých by sa nemal ani dotknúť ten, kto nie je čistý!
Trpím mysticky, ale skutočne, v prvom rade pre urážky spôsobované láske môjho Otca, pre hanobenie lásky, ktorou je Duch Svätý, pre hanobenie Božstva (rovnakého ako Ja, Slovo), po ktorom tak mnohí šliapu a ktorým pohŕdajú. Trpím v Márii a pre Máriu, trpím pre duše, ktoré sa bez obmedzenia dopúšťajú svätokrádeží.

Trpím - a ako! - pre rovnakú nehodnosť kňaza - ktorý si toľko trúfa. Ich dôstojnosť ma na Kalvárii stála všetku moju Krv, a oni ju míňajú a ničia. Veď jedna jediná svätokrádež môže viesť k strate viery, zmraziť dušu, oslepiť ju a zabiť ju. 
Nuž, čo sa stane s kňazskou dušou s toľkými svätokrádežami? Keďže je v hriechu, všetky sviatostné úkony, ktoré vykonáva, sú novými hriechmi, ktorých sa dopúšťa. Koľko je tých, ktorí kvôli svätokrádežiam strácajú vieru, stávajú sa vlažnými a laxnými v mojej službe! 
Sladkosť môjho jarma sa pre nich stáva neznesiteľnou, vrhajú sa do bahna, do ilúzií, aby utíšili výčitky tým, že sa oddávajú životu, ktorý nie je ich, ktorým nie je to, čo sľúbili, keď prijali kňazské svätenie.

A Zlý, ktorý ich ženie do tejto záhuby, do nerestí všetkého druhu, do tisíc foriem, robí z nich svojich otrokov. A medzi iným mi spôsobujú ďalšie bolesti tým, že sa svetu predstavujú, ako by boli mojimi.

Mnoho kňazov sa odsudzuje - a to vedome - pretože nechcú byť oslobodení od hanebnej vášne, a to je pre moje Srdce to najstrašnejšie: zatracujú sa, pretože sa chcú zatratiť. Tým, že strácajú vieru, uzatvárajú sa pre odpustenie, výčitky ochabujú a oni sa začínajú váľať a zosúvať do priepasti, ktorá ústi do pekla. 
Pýcha, nečistota, nestriedmosť v pití, lakomosť, zbabelosť, malomyseľnosť a tisíce iných nerestí ich spútavajú, až prestúpia celú ich dušu, ktorá by mala naopak byť ako zrkadlo, plné žiary a svetla. 
Nakoniec ich ovládne pohŕdanie a nenávisť ku všetkému, čo je božské, ku všetkému, čo je sväté aj k Svätému svätých, nenávisť, ktorá ich disponuje ku konečnej nekajúcnosti.

vložil: Masima

Žiadne komentáre:

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][twocolumns]

Očistec

[Očistec][twocolumns]