Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Eucharistia

[Eucharistia][bsummary]

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][bsummary]

Novéna

[Novéna][twocolumns]

Očistec

[Očistec][bsummary]

Pontifikát Jána Pavla II. zmenil beh svetových dejín

Modlitba za vypočutie na príhovor Božieho služobníka Jána Pavla II.

Jediný Bože v Najsvätejšej Trojici, 
vo svojej nevýslovnej dobrote si stále povoláváš nových apoštolov, 
aby svetu sprítomňovali tvoju lásku. 
Chválime ťa, že si nám vo svojej prozreteľnosti dal pastiera - Svätého Otca Jána Pavla II. 
Bože, prameň všetkej svätosti, prosíme ťa, daj, aby ho cirkev mohla zaradiť medzi svojich svätých.
Zhliadni na jeho hrdinskú vieru, na úplné darovanie sa tebe. 
Nezabúdaj, ako veľmi miloval cirkev tvojho Syna, ako verne miloval každého človeka, bránil jeho dôstojnosť a práva, odpúšťal nepriateľom, dobrom premáhal zlo.
Osláv svojho verného služobníka Jána Pavla II., ktorý všetko postavil na Márii, 
bezpodmienečne jej uveril a u nej hľadal pomoc.
Nekonečne dobrý Otče, urob z neho nášho príhovorcu pred tvojou tvárou. Amen.

/S cirkevným súhlasom Camilli kard. Ruini, Generálny vikár Svätého Otca pre rímsku diecézu/


Pontifikát Jána Pavla II. zmenil beh svetových dejín tým, že premenil vedomie a srdce stoviek miliónov ľudí. Preto je jedným z najdôležitejších v celej dvetisícročnej histórii kresťanstva.
V posledných dňoch pred smrťou Jána Pavla II. a v čase pred pohrebom a po ňom sme boli svedkami nebývalej explózie lásky k zosnulému pápežovi nielen medzi katolíkmi, ale aj medzi veriacimi iných kresťanských cirkví a cirkevných spoločenstiev, nepokrstenými aj všetkými ľuďmi dobrej vôle. 

Podľa údajov Apoštolskej stolice prišli štyri milióny pútnikov z celého sveta do Ríma, aby sa zúčastnili pohrebu Jána Pavla II. 
Všetky udalosti spojené s pápežovou chorobou, smrťou a pohrebom sprostredkovávalo 6 tisíc akreditovaných novinárov.
Pohrebné slávnosti boli prenášané 137 televíznymi stanicami z 81 krajín, ale nepochybne bol ich počet väčší, pretože mnoho médií nebolo registrovaných.
Na pohreb prišli delegácie prezidentov a premiérov 180 krajín a delegácie rôznych kresťanských cirkví a cirkevných spoločenstiev.
Apoštolská stolica s odvolaním sa na údaje talianskych poriadkových služieb ohlásila, že počas vystavenia tela Jána Pavla II. v Bazilike sv. Petra od 4. do 7. apríla prichádzalo dovnútra každú minútu približne 350 ľudí, teda každú hodinu asi 21 tisíc ľudí. Aby mohli aspoň na pár sekúnd vidieť mŕtveho pápeža a naposledy sa mu pokloniť, museli čakať v päťkilometrovej fronte, čo zabralo niečo medzi 18 a 24 hodinami. Na rôznych miestach Ríma bolo rozmiestnených 29 veľkoplošných obrazoviek, ktoré sprostredkovali účasť na pohrebnej liturgii všetkým, ktorí sa nemohli dostať na Námestie sv. Petra a Via della Conciliazione.
V čase umierania, smrti a pohrebu sme boli svedkami veľkej manifestácie úcty, náklonnosti a lásky k Jánovi Pavlovi II., a to v takom masovom meradle, ako tomu doteraz v dejinách ľudstva nebolo. Počas umierania Svätého Otca sa desaťtisíce ľudí, väčšinou mladých, zhromažďovali na Námestí sv. Petra, aby spoločnou modlitbou vo dne v noci duchovne sprevádzali umierajúceho pápeža.

V sobotu 2. apríla 2005, na vigíliu nedele Božieho milosrdenstva Svätý Otec o 21.37 ticho zašepkal "amen" a odišiel do Otcovho domu.

V tom čase sa na Námestí sv. Petra modlilo ruženec asi 100 000 veriacich. Správu o smrti Jána Pavla II. oznámil zhromaždeným arcibiskup Leonardo Sandri. Po krátkom potlesku všetci pokľakli a nastalo hlboké ticho. Potom pokračovala modlitba ruženca.
V tú istú dobu sa modlili stovky miliónov ľudí v Poľsku a na celom svete. Všade vládla mimoriadna atmosféra bratstva, bez zúfalstva, ale s vážnosťou a hlbokým pokojom plynúcim zo Vzkrieseného. Ľudia sa spontánne zhromažďovali na námestiach a v kostoloch a tvorili modlitebné spoločenstvo, adorovali Najsvätejšiu Sviatosť, pristupovali k sviatosti zmierenia.

Po smrti Svätého Otca sa tvorili u spovedníc dlhé fronty. Došlo k mnohým obráteniam. Všetci komentátori potvrdzujú, že záujem o osobu Jána Pavla II. na celom svete počas jeho choroby, smrti a pohrebu bol taký veľký, že mnohokrát predčil všetky doteraz najväčšie udalosti v dejinách ľudstva.
Počas 72 hodín po smrti Svätého Otca bolo 10krát viac informácií v médiách než počas tej istej doby po prezidentských voľbách v Spojených státech. Global Language Monitor publikoval výsledky svojich výskumov a napísal, že prenosy z Vatikánu zachytávajúce posledné dni choroby, smrť a pohreb Jána Pavla II. boli mnohonásobne viac sledované než relácie z takých dramatických udalostí ako bol teroristický útok z 11. septembra na World Trade Center alebo tragické následky cunami.
Tak to bolo nielen v Spojených štátoch, kde všetky televízne stanice celé hodiny prenášali udalosti z Vatikánu, ale aj v celej Latinskej Amerike, Európe, na Filipínach, v Južnej Kórei a mnohých ďalších krajinách.
V sekularizovanej Veľkej Británii, kde je najpočetnejšie zastúpeným náboženstvom anglikanismus a v masmédiách sa záležitostiam viery venuje veľmi málo miesta, médiá svoju orientáciu po smrti Jána Pavla II. úplne zmenila. 
Denník Daily Mirror venoval 4. apríla 2005 zomretému pápežovi 19 strán, The Independent 13 strán, The Times, 11 strán. Podobne urobili ďalšie časopisy a televízne i rozhlasové stanice.
Grace Davie, riaditeľka Centra európskych štúdií na Exeter University v Anglicku povedala, že reakcia Európanov na pápežovu smrť ukázala krehkosť európskej sekularizácie. Dokonca aj tak protikatolícko orientovaný americký denník, akým je New York Times, v článku zo 7. apríla priznáva, že Ján Pavol II. mal veľký úspech medzi mládežou, že "zanechal celú generáciu mladých angažovaných rímskokatolíkov, ktorí tvoria konzervatívnejšiu cirkev ako ich rodičia". 
Pozoruhodná bola reakcia na smrť Jána Pavla II. v masmédiách v islamských krajinách. Arcibiskup Giuseppe de Andrea, ktorý je apoštolským nunciom v Kuvajte, Bahrajne, Jemene a Kataru a apoštolským delegátom v Spojených arabských emirátoch, Saudskej Arábii a Ománe povedal, že informácie v arabských médiách o Jánovi Pavlovi II. v čase jeho choroby, smrti a pohrebu boli veľmi krásne a obšírne. Časopisy venovali prvé strany osobe Jána Pavla II. a televízne a rozhlasové stanice vysielali podrobné relácie z Vatikánu. Všetkých sedem krajín tohto regiónu vyslalo na pohreb Svätého Otca oficiálne štátne delegácie.

Fascinácia svätosťou Jána Pavla II.: Pápež Ján Pavol II. fascinoval ľudí na celom svete svojou mimoriadnou osobnosťou. Každý, kto mal šťastie sa s ním stretnúť, cítil žiaru lásky, svätosti a blízkosti samého Boha. Ján Pavol II. bol človekom modlitby, mystikom, a preto mohol Ježiš Kristus skrze neho pôsobiť a sprítomňovať svoju lásku. Ľudia to intuitívne cítili, a tak sa pri pohrebnej svätej omši ozývali spontánne výkriky a objavovali sa nápisy: "Santo subito!" ("Rýchlo svätý!"). 
Ján Pavol II. splnil bezo zvyšku Božiu vôľu, celý svoj život kráčal s veľkou odvahou cestou viery a úplne sa zveril Kristovi skrze Máriu. V posledných rokoch, dňoch a hodinách svojho pozemského života hlásal najvýrečnejšie a sŕdc sa dotýkajúce evanjelium utrpenia a dal nám príklad dobrého umierania. 
Vo svojom závete napísal: "... s možnosťou smrti musí počítať každý. A musí byť pripravený vždy na to, že stane pred Pánom a Sudcom a zároveň Vykupiteľom a Otcom. Aj ja s tým neustále počítam a zverujem túto rozhodujúcu chvíľu Matke Krista a Matke Cirkvi, Matke mojej nádeje ... Chcem sa ešte raz úplne odovzdať Pánovej vôli. On sám rozhodne, kedy a ako mám skončiť svoj pozemský život a úlohu pastiera. V živote aj vo smrti totus Tuus. Prijímam už teraz túto smrť a dúfam, že mi Kristus dá milosť onoho posledného prechodu, čiže Paschy. Dúfam tiež, že ju urobí účinnou pre tú najväčšiu vec, ktorej sa snažím slúžiť: pre spásu ľudí, k záchrane ľudskej rodiny a v nej všetkých národov a všetkého ľudu (medzi nimi obraciam svoje srdce zvláštnym spôsobom k svojej pozemskej vlasti), pre ľudí, ktoré mi zvlášť zveril, ku sláve cirkvi, na slávu samotného Boha." 
Toto želanie Jána Pavla II. vyjadrené v závete sa úplne splnilo. Ježiš jeho smrť urobil mimoriadne "účinnou pre spásu ľudí". Boli sme svedkami veľkého zázraku pôsobenia Kristovej lásky skrze utrpenie a smrť Jána Pavla II. na nespočetné davy ľudí. Len sám Boh vie, koľko ľudí na celom svete vďaka tejto udalosti otvorilo dvere svojho srdca Kristovi, keď pristúpili k sviatosti zmierenia a keď sa rozhodli ísť za Kristom každý deň "úzkou cestou" viery (porov. Mt 7,14).

Kardinál Ratzinger pri pohrebnej homílii povedal, že Ján Pavol II. sa stal kňazom až do krajnosti, lebo obetoval svoj život Bohu za svoje ovce, za ovce celého sveta, v každodennej službe Cirkvi, predovšetkým však v ťažkých skúškach posledných mesiacov. Tak sa stal jedno s Kristom, dobrým Pastierom, ktorý miluje svoje ovce ... Láska ku Kristovi bola prevažujúcou silou nášho milovaného Svätého Otca; ten, kto ho videl sa modliť, kto počul, ako hovoril, to vie. A tak vďaka tomuto hlbokému zakoreneniu v Kristovi mohol niesť ťažobu prekračujúce často ľudské sily: byť pastierom Kristovho stáda, jeho univerzálnej Cirkvi ... V prvom období svojho pontifikátu Svätý Otec, ešte mladý a plný sily, išiel pod Kristovým vedením do všetkých kútov sveta. Neskôr však vstupoval stále viac do spoločenstva utrpenia s Kristom, stále lepšie chápal pravdu slov: iný ťa opáše. 
A práve v tomto spoločenstve s trpiacim Pánom neúnavne a s novou horlivosťou hlásal evanjelium, tajomstvo lásky až do krajnosti (porov. Jn 13,1). Veľkonočné tajomstvo chápal ako tajomstvo Božieho milosrdenstva. Vo svojej poslednej knihe napísal, že posledná hranica postavená zlu je Božie milosrdenstvo (Pamäť a identita, 10). A keď premýšľal o atentáte na svoj život: Kristus trpel za nás za všetkých a dal tak utrpeniu nový zmysel, previedol ho do nového rozmeru, do nového poriadku - do poriadku lásky ... Je to utrpenie, ktoré páli a drví zlo ohňom lásky a získava dokonca i z hriechu mnohé plody dobra (tamtiež, 26). 
Pápež, posilňovaný touto víziou trpel a miloval v spoločenstve s Kristom, a preto posolstvo jeho utrpenia a mlčania bolo také výrečné a plodné. 

Svätý otec našiel najčistejší odraz Božieho milosrdenstva v Matke Božej. On, ktorý stratil v detstve vlastnú mamičku, miloval tým viac Matku Božiu. Počul slová ukrižovaného Pána, ako by ich mu povedal osobne: To je tvoja matka! A zachoval sa ako milovaný učeník: prijal ju v hĺbke svojej existencie (Jn 19,27) - totus Tuus. A od Matky sa naučil prispôsobovať sa Kristovi.
Pre nás všetkých ostane nezabudnuteľný moment, ako sa v poslednú veľkonočnú nedeľu svojho života, poznamenaný utrpením, Svätý otec ešte raz ukázal v okne apoštolského paláca a naposledy dal požehnanie Urbi et Orbi. 
Môžeme si byť istí, že náš milovaný pápež teraz stojí v okne Otcovho domu, pozerá sa na nás a žehná nám. Áno, žehnaj nám, Svätý otče! Tvoju drahú dušu zverujeme Matke Božej, tvojej Matke, ktorá ťa viedla každý deň a teraz ťa zavedie do večnej slávy svojho Syna Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.

Duchovné dedičstvo: Zosnulý pápež nám zanechal veľké dedičstvo - príklad svätého života, utrpenia a smrti, aj poklad svojho učenia, napísaný na osemdesiatich piatich tisícoch stranách. 
Ján Pavol II. pristupoval s obrovskou úctou ku každému človeku a vyžadoval, aby každá ľudská osoba mala zaručené základné právo na život od počatia až po prirodzenú smrť a právo na slobodu svedomia. Pre neho bol každý človek rovnako dôležitý, a preto nikdy o nikom nehovoril zle, s dešpektom či s pohŕdaním. 
Zároveň Svätý Otec neohrozene hlásal zjavenú pravdu, nepochleboval poslucháčom a nehľadal uznanie. S veľkou odvahou odovzdával veľmi nepríjemné a medzi poslucháčmi nepopulárne pravdy viery. Išiel proti prúdu, nesúhlasil s kompromismi a nerelativizoval Božiu pravdu.
Pontifikát Jána Pavla II. trval 26 rokov a 6 mesiacov. V tej dobe Svätý Otec podnikol 104 návštev do 129 krajín, 144 ciest v Taliansku, vizitoval 784 farností v rímskej diecéze a v Castel Gandolfo. Celkom precestoval 1 271 000 km, čiže 31-krát obišiel zemeguľu.
Napísal 14 encyklík, 15 apoštolských exhortácií, 11 apoštolských konštitúcií, 45 apoštolských listov, 30 motu proprio a početné príhovory a homílií k najrozmanitejším príležitostiam. 
Kanonizoval 482 osôb a beatifikoval 1338 osôb. Činy pontifikátu Jána Pavla II. sú tak veľké, že sa dajú vysvetliť jedine jeho úplnou odovzdanosťou Kristovi skrze Máriu - totus Tuus.

vložil: Masima

Žiadne komentáre: