%20(1).jpg)
Helena sa narodila okolo roku 250, pochádzala z nižšej vrstvy a bola slúžkou i krčmárkou v hostinci v Drepane Bithynii, kde si ju všimol Constantinus Chlorus, urodzený Ilýrčan. Helenin pôvab a krása tohto dôstojníka tak očarili, že nehľadel na stavovský rozdiel a zobral si ju za manželku.
Helena získala vydajom vysoké postavenie, ale skromnosť si aj naďalej ponechala. Pôrodom syna Konštantína, ktorý neskôr vstúpil do svetových dejín ako cisár Konštantín, sa stala matkou a cisárovnou.
Pre Helenu to boli šťastné časy, ale keď vtedajší cisár Západorímskej ríše Maximián urobil Constantia Chlora spoluvládcom v Gálii a Anglicku, nastali pre ňu neradostné časy.
Jej syn sa po smrti Constantia stal cisárom, matku vzal k sebe na dvor, udelil jej titul „Augusta“ a nechal vyraziť mince s jej portrétom.
Konštantín medzitým pod znamením Kristovho svätého Kríža zvíťazil nad pohanom Maxentiom a kresťanstvo prehlásil za štátne náboženstvo. Cisárovná odteraz žila len pre svoju kresťanskú vieru, starala sa o chudobných a slúžila Kristovi plná horlivosti a odovzdanosti.
V Trevíre, Bonne, Xantene a v Kolíne nechala postaviť mnohé kostoly a tiež aj kostol Santa Croce in Gerusalemme, v ktorom sa uchovávajú vzácne relikvie späté s Kristovým umučením i časťou z pravého dreva Kristovho svätého Kríža. Pod týmto kostolom je zem z jeruzalemskej Kalvárie, ktorú sv. Helena priviezla spolu s ostatnými vzácnymi relikviami Kristovho umučenia zo svojej púte do Svätej zeme, na ktorú sa vydala okolo roku 325.
Cirkevní historici z 4. a 5. stor. vravia, že sa sv. Helena vydala hľadať Spasiteľov svätý Kríž pod vplyvom jedného zo svojich snov.
Keď prišla do Jeruzalema, na Kalvárii dala hľadať Kristov životodarný svätý Kríž, ktorý v roku 326 aj našla.
Časť z neho poslala pápežovi do Ríma, druhú časť svojmu synovi a tretiu časť ponechala v jeruzalemskom chráme sv. Kríža, ktorý dala postaviť na mieste nálezu. V Jeruzaleme bol na jej popud postavený nielen kostol Božieho hrobu, ktorý bohato obdarila, ale aj kostol na Olivovej hore a v Betleheme.
Helena po tejto púti ukončila aj svoje pozemské putovanie – zomrela 18. augusta r. 330. Pochovali ju v Ríme a neskôr jej pozostatky preniesli do Hautevilliers v remešskej diecéze, a jej lebka je uctievaná v dóme v Trevíre.
Meno svätej Heleny je v Cirkvi nezmazateľne spojené s uctievaním Svätého Kríža, ku ktorému dala popud.
Svätá Helena nikdy nezabudla na skutočnosť, že jej syn Konštantín zvíťazil v znamení Spasiteľovho svätého Kríža, býva zobrazovaná s cisárskou korunou, držiac kríž a klinec a je patrónkou farbiarov a kováčov klincov. Tiež je ochrankyňou pred bleskom a požiarom, pomáha pri odhaľovaní zlodejstva. Cirkev si na túto sväticu spomína a jej pamiatku slávi 18. augusta.
Legenda o Spasiteľovom svätom životodarnom Kríži
Keď praotec Adam zomieral, jeho syn Seth bol taký vyľakaný, že bežal cez hory a údolia a kričal k Bohu o pomoc. Vtedy poslal Najmilosrdnejší k bezmocnému anjela, ktorý priniesol Sethovi ratolesť z rajského stromu poznania. Anjel povedal Sethovi: „Zasaď túto ratolesť, a ak dá plody, bude z človeka sňaté prekliatie hriechu a smrti.“
Seth sa vrátil s touto ratolesťou (výhonkom) k otcovi Adamovi, ale našiel Adama už mŕtveho. Seth dôveroval Pravde všemohúceho Boha a zasadil výhonok na vrchole hory Libanon a svojho otca Adama pochoval na rovnakom mieste. Z výhonku vyrástol strom, väčší a mocnejší ako všetky stromy na vrchu.
V tom roku, ako kráľ Šalamún poslal svojich ľudí, aby Bohu postavili v Jeruzaleme nádherný chrám, prišli aj na vrch Libanon a našli strom, zoťali ho spolu s inými stromami a jeho kmeň dopravili do Jeruzalema. Ukázalo sa však, že kmeň, ktorý zoťali, nepasuje celkom k ostatným stromom; tesári ho teda dali stranou a keď ho videl kráľ Šalamún, rozkázal, aby z neho urobili lávku cez potok v údolí Cidron.
Potom prišla bohatá a nadovšetko múdra kráľovná zo Sáby, aby súťažila so Šalamúnom v múdrosti. Našla u Šalamúna všetko tak, ako to zodpovedalo jeho chýru. Ukázal jej mesto Jeruzalem, zaviedol ju aj do údolia Cidron a ukázal jej lávku, ktorá bola zo zvláštneho rajského stromu. Vtedy zostala kráľovná zo Sáby preľaknutá na lávke stáť, kľakla si a začala sa modliť. Keď sa neskôr vrátila do svojej krajiny, napísala Šalamúnovi, aby ten kmeň dobre opatroval, lebo príde čas, keď ľudia z neho urobia kríž a zavesia naň úbohého Syna človeka, smrťou tohto človeka bude prekliaty celý židovský národ a Šalamúnova ríša bude zničená. Vtedy sa kráľ tak veľmi naľakal, že nechal v noci kmeň stromu odniesť a schovať v jednej opustenej jaskyni v meste.
Potom zariadil, aby sa v jaskyni nazhromaždila voda a vzniklo jazero, a každé ráno zostúpil z neba anjel a pohýnal vodou. A okolo jazera ležali mnohí chorí, lebo prvý chorý, ktorý zostúpil do vody, keď sa vody pohýňali, sa uzdravil.
Potom prišla bohatá a nadovšetko múdra kráľovná zo Sáby, aby súťažila so Šalamúnom v múdrosti. Našla u Šalamúna všetko tak, ako to zodpovedalo jeho chýru. Ukázal jej mesto Jeruzalem, zaviedol ju aj do údolia Cidron a ukázal jej lávku, ktorá bola zo zvláštneho rajského stromu. Vtedy zostala kráľovná zo Sáby preľaknutá na lávke stáť, kľakla si a začala sa modliť. Keď sa neskôr vrátila do svojej krajiny, napísala Šalamúnovi, aby ten kmeň dobre opatroval, lebo príde čas, keď ľudia z neho urobia kríž a zavesia naň úbohého Syna človeka, smrťou tohto človeka bude prekliaty celý židovský národ a Šalamúnova ríša bude zničená. Vtedy sa kráľ tak veľmi naľakal, že nechal v noci kmeň stromu odniesť a schovať v jednej opustenej jaskyni v meste.
Potom zariadil, aby sa v jaskyni nazhromaždila voda a vzniklo jazero, a každé ráno zostúpil z neba anjel a pohýnal vodou. A okolo jazera ležali mnohí chorí, lebo prvý chorý, ktorý zostúpil do vody, keď sa vody pohýňali, sa uzdravil.
Prišli roky, keď bol na Zemi Kristus a padol do rúk svojim nepriateľom. Tej noci sa zem zatriasla, takže kmeň stromu, ktorý schoval kráľ Šalamún, sa uvoľnil z hĺbky a objavil sa plávajúci na hladine jazera.
Tesári, ktorých veľrada poslala hľadať drevo a urobiť z neho kríž pre Krista, išli tej noci okolo jazera a videli v mesačnom svite plávajúci strom. Vytiahli ho na breh a urobili z neho kríž, na ktorom trpel a zomrel Syn človeka. Keď Kristus víťazne vstal z mŕtvych, poslala veľrada sluhov, aby tri kríže, na ktorých visel Kristus a obaja lotri, zakopali spolu s mučiacimi nástrojmi v jednej jaskyni na Kalvárii.
Tesári, ktorých veľrada poslala hľadať drevo a urobiť z neho kríž pre Krista, išli tej noci okolo jazera a videli v mesačnom svite plávajúci strom. Vytiahli ho na breh a urobili z neho kríž, na ktorom trpel a zomrel Syn človeka. Keď Kristus víťazne vstal z mŕtvych, poslala veľrada sluhov, aby tri kríže, na ktorých visel Kristus a obaja lotri, zakopali spolu s mučiacimi nástrojmi v jednej jaskyni na Kalvárii.
Keď po niekoľkých sto rokoch cisárovná Helena prišla do Jeruzalema, pozvala si židovských mudrcov k sebe. Židia sa ale veľmi preľakli, keď počuli, že cisárovná chce vedieť, kde leží drevo kríža, na ktorom trpel Kristus. Iba jeden z nich poznal to miesto, volal sa Judáš (Júda). Nechcel prezradiť svoje tajomstvo, lebo jeho starý otec mu povedal, že „keď raz budú hľadať Kristov kríž, bude to koniec židovskej ríše a odvtedy budú vládnuť tí, ktorí uctievajú Ukrižovaného…“
Cisárovnú zaviedli k Judášovi, lebo žiadny zo Židov nechcel mať s vecou nič spoločné. Keď cisárovná položila Judášovi otázku, odpovedal: „Ó, Pani, akoby som mohol poznať to miesto, veď odvtedy uplynulo viac ako 200 rokov!“
Helena poslala všetkých, ktorí tam boli, preč a povedala Judášovi: „Prisahám ti pri Ukrižovanom, že ťa nechám zahynúť od hladu, ak mi nepovieš pravdu.“ A nechala ho hodiť do vyschnutej studne. Tam ležal Judáš viacero dní a trpel o hlade a smäde. Nakoniec prosil, aby ho vytiahli, že chce ukázať cisárovnej miesto, kde je kríž. A tak sa stalo.
Zaviedol cisárovnú a jej sprievod na miesto a cisárovná sa horlivo modlila. Vtedy sa pohla zem na jednom mieste a Judáš začal zo všetkých síl kopať. Pod zemou našli tri kríže, ale nevedeli rozpoznať Kristov kríž od krížov lotrov. Preto položili kríže uprostred mesta a čakali, či Pán ukáže svoju moc. Tu niesli okolo mŕtveho mládenca.
Cisárovnú zaviedli k Judášovi, lebo žiadny zo Židov nechcel mať s vecou nič spoločné. Keď cisárovná položila Judášovi otázku, odpovedal: „Ó, Pani, akoby som mohol poznať to miesto, veď odvtedy uplynulo viac ako 200 rokov!“
Helena poslala všetkých, ktorí tam boli, preč a povedala Judášovi: „Prisahám ti pri Ukrižovanom, že ťa nechám zahynúť od hladu, ak mi nepovieš pravdu.“ A nechala ho hodiť do vyschnutej studne. Tam ležal Judáš viacero dní a trpel o hlade a smäde. Nakoniec prosil, aby ho vytiahli, že chce ukázať cisárovnej miesto, kde je kríž. A tak sa stalo.
Zaviedol cisárovnú a jej sprievod na miesto a cisárovná sa horlivo modlila. Vtedy sa pohla zem na jednom mieste a Judáš začal zo všetkých síl kopať. Pod zemou našli tri kríže, ale nevedeli rozpoznať Kristov kríž od krížov lotrov. Preto položili kríže uprostred mesta a čakali, či Pán ukáže svoju moc. Tu niesli okolo mŕtveho mládenca.
Vtedy Judáš zastavil sprievod a položil prvý a druhý kríž nad mŕtveho, ale ten sa nepohol. Keď položil naňho tretí kríž, mládenec ožil, vstal a chválil Boha. Vtedy Judáš uveril, dal sa pokrstiť a odvtedy sa volal Quiriacus; keď umrel jeruzalemský biskup, nastúpil na jeho stolec. Helena však plná radosti zobrala kríž do Konštantinopolu. Pred smrťou drevo rozdelila a dala ho trom synom Konštantína, lebo verila, že drevo pokropené krvou Pána bude jasnou zárukou jednoty ríše. Tieto kusy Svätého kríža boli uchovávané v kostole S. Croce in Gerusalemme v Ríme. Mnohé ďalšie kostoly časom získali časti z týchto kusov kríža a všade požívajú veľkú úctu veriacich.
zdroj: internet
