Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Odporúčame

[Archív][twocolumns]

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][twocolumns]

Zabudnutá cnosť: zdržanlivosť v obliekaní

Obliekanie mužov aj žien sa za posledných päťdesiat rokov dramaticky zmenilo. Väčšina toho, čo sa dnes nosí, má ľudské telo skôr odhaľovať než zakrývať.

Vhodnosť odievania, kresťania po stáročia posudzovali pomocou cnosti zdržanlivosti. Katolícka tradícia nám poskytuje cennú definíciu tejto cnosti, ktorou sa riadi jednanie a vonkajšie zvyky človeka vo veciach súvisiacich so sexom. Pomocou zdržanlivosti človek ovláda svoje správanie tak, aby nevyvolával nedovolené sexuálne vzrušenie v sebe ani v druhých.

Zdržanlivosť je jedným z dvanástich plodov Ducha Svätého. To sú dokonalosti, ktoré v nás utvára Duch Svätý ako "prvotiny večnej slávy": láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, zhovievavosť, vľúdnosť, dobrota, miernosť, vernosť, tichosť, zdržanlivosť, čistota.

Obliekať sa zdržanlivo znamená vedome sa brániť prebúdzaniu sexuálneho vzrušenia v sebe alebo v blížnom. Človek, ktorý sa oblieka zdržanlivo, sa vyhýba odevom o ktorých je známe, alebo je možné odôvodnene očakávať, že sexuálne vzrušenie vyvolajú. Zdržanlivosť v odievaní pristane obom pohlavím.

Pápež Pius XII. (1939-1958) sa v súlade s magistériom a pravovernými duchovnými autormi vyslovil k nutnosti pestovať zdržanlivosť: "Koľko mladých dievčat nevidí nič zlé v tom, že napodobňujú určité nepoctivé módne štýly ako ovce? Keby poznali, aký dojem robia a aké pocity vyvolávajú v tých, ktorí sa na ne pozerajú, iste by očerveneli hanbou."

"Dobro duše je dôležitejšie ako dobro tela a duchovný prospech blížneho musíme uprednostniť pred vlastným telesným pohodlím. . .  
Ak určitý druh odevu predstavuje vážnu a blízku príležitosť ku hriechu a ohrozuje spásu vašej duše i duší ďalších, je vašou povinnosťou sa ho vzdať. . . 
Kresťanské matky, keby ste vedeli, aké úzkosti a nebezpečenstvo, akú zlú ochranu pred hanbou pripravujete svojim synom a dcéram, keď im dovoľujete zvykať si na sporé obliekanie a strácať hanblivosť, zahanbili by ste sa za seba a zdesili by ste sa nad tým, ako ubližujete samy sebe a akú škodu pôsobíte týmto deťom, ktoré vám Boh zveril k tomu, aby ste ich vychovali ako kresťanov."

"Kresťanské dievčatá, pomyslite aj na toto: budete viac vkusnejšie a viac príjemnejšie, ak sa budete obliekať jednoducho, zdržanlivo a cudne."

Pápež Pius XII. predstavil 8. novembra 1957 [v prejave k účastníkom kongresu o problémoch módy v Ríme] stále platné zásady zdržanlivosti v obliekaní:
Obliekanie má spĺňať tri potrebné požiadavky: hygienu, slušnosť a krásu. Tie sú "tak hlboko zakorenené v prirodzenosti, že ich nemožno ignorovať, alebo im odporovať, bez toho, aby to vyvolalo odpor a predsudky".
Hygiena súvisí prevažne "s počasím, jeho premenami a ďalšími vonkajšími faktormi" (napr. nepohodlím, chorobou). 
Slušnosť zahŕňa "náležitý ohľad na citlivosť druhých voči nevzhľadným veciam, a predovšetkým obranu mravnej bezúhonnosti a štít proti nezriadenej sexualite". Krášlenie sa, je legitímne a "odpovedá vrodenej potrebe, ktorú pociťujú najmä ženy, podporovať krásu a dôstojnosť osoby tými istými prostriedkami, ktoré sa hodia na uspokojenie prvých dvoch cieľov" [t. hygieny a slušnosti].

Móda "získala vo verejnom živote neoddiskutovateľné miesto, či ako estetické vyjadrenie zvyklostí, alebo ako interpretácia verejného dopytu a ústredný bod významných ekonomických záujmov".

"Rýchlosť zmien [módy] je ďalej stimulovaný istým druhom tichej konkurencie - nie naozaj nové - medzi, 'elitou', ktorá si chce originálnym spôsobom odievania potvrdiť vlastnú osobnosť, a verejnosťou, ktorá si ich v lepších či horších napodobeninách okamžite pretvára podľa svojich potrieb."

Pápež problém s módou ďalej definoval: "Problém módy spočíva v harmonickom zmierení vonkajšieho zdobenia človeka, s tichým a cudným duchom v jeho vnútri." 

Móda sa rovnako, ako iné hmotné veci, môže u niektorých ľudí stať predmetom prehnaného lipnutia či dokonca závislosti. Cirkev "nekritizuje a neodsudzuje módne štýly, ak sú určené k vhodnému krášleniu a zdobeniu tela, avšak nikdy neprestáva veriacich varovať, aby sa nimi nedali ľahko zviesť."

Ľudské telo je "majstrovským dielom Božím vo viditeľnom svete"; Ježiš ho povýšil "na chrám a nástroj Ducha Svätého, a ako taký musí byť rešpektované".
Určité módy a módne štýly "v usporiadaných mysliach vytvárajú zmätok a môžu dokonca podnecovať k zlému". 
Je možné stanoviť, kedy sú porušené "hranice bežnej slušnosti". Tento zmysel pre slušnosť spustí alarm v prípade necudnosti, zvádzania, žiadostivosti, poburujúceho luxusu či "klaňaní sa hmote".

To, čo Svätý Otec povedal v roku 1957, je aktuálne stále: ". . . nech je relatívna morálka módnych štýlov akokoľvek široká a premenlivá, stále existuje absolútna norma, ktorú treba zachovávať, ak začujeme varovanie svedomia pred blížiacim sa nebezpečenstvom; móda nesmie byť nikdy blízkou príležitosťou k hriechu."

Tí, ktorí navrhujú, propagujú a predávajú módu, majú značnú zodpovednosť. Ak - nedaj Bože - niekto úmyselne vštepuje "nečisté myšlienky a pocity", ide o "techniku skrytej zloby". K tomu, aby mohla byť obnovená slušnosť v móde, je potrebné dobrého úmyslu tých, ktorí módu navrhujú aj nosia. 
"U oboch je potrebné prebudenie svedomia vo vzťahu k zodpovednosti za tragické následky, vyplývajúce z príliš odvážneho obliekania, najmä ak sa nosí na verejnosti." Je jasné, že "nemravnosť módnych štýlov závisí z veľkej časti na nadmiere necudnosti alebo luxusu ". 

Ako máme posudzovať necudnosť? "Odev nemožno posudzovať podľa úsudku konkurznej, či už pokazenej spoločnosti, ale podľa ašpirácií spoločnosti, ktorá oceňuje dôstojnosť a serióznosť úboru na verejnosti." 
Tiež prehnaný luxus je zbytočný. Ak nie je užívané bohatstvo - a to aj bohatstvo získaného mravným spôsobom - umiernené, potom "buď vyrastajú hrozivé bariéry medzi triedami, alebo sa stane nezriadenou celá spoločnosť, vyčerpaná útekom za utópiou hmotného šťastia". 

Dobre si premyslime nasledujúce tri body, ktoré sa týkajú zdržanlivosti v obliekaní:
1. Vplyv módnych štýlov. 
Existuje "reč odievania", ktorá oznamuje určité posolstvo, a to aj deštruktívne. Človek, ktorý sa vedome a dobrovoľne stále oblieka provokatívne, aby druhého zviedol k nečistote, sa dopúšťa smrteľného hriechu. Zraňuje tým dušu svoju i dušu druhého. 
Pán Ježiš žiadal čistotu pohľadov, myšlienok, priania i skutkov a varoval pred pohoršením. Izaiáš (3,16-24) prorokoval, že Sion pošpiní nečistota jeho dcér. 
Pápež Pius XII. vyhlásil: "Dá sa povedať, že spoločnosť hovorí prostredníctvom odevov, ktoré nosia. V odievaní odhaľujú svoje tajné túžby a prinajmenšom sčasti ho užíva k tomu, aby budúcnosť buď budovala, alebo ničila."

2. Dôležitosť kontroly. 
Módnym tvorcom, kritikom aj spotrebiteľom treba pripomínať, že "módu je potrebné riadiť a kontrolovať, namiesto, aby bola ponechaná rozmarom a zredukovaná na zahanbujúcu službu". 
Tí, ktorí "udávajú tón", nesmú dovoliť diktát "módnych hitov", ak tento konkrétny trend odporuje zdravému rozumu a uznávanej morálke. Spotrebitelia musia pamätať na to, že "ich dôstojnosť vyžaduje, aby sa so slobodným a osvieteným svedomím oslobodili od vnucovania vopred stanoveného vkusu, najmä, ak ide o vkus mravne diskutabilný".

3. Umiernenosť je nevyhnutná. 
Rešpektovanie obvyklej miery je "umiernenosť". Ide o "spôsob, ako za každú cenu ovládnuť lačnosť po luxuse, ctižiadosť a tvrdohlavosť". 
Pápež Pius naliehal: "Módni tvorcovia, a najmä návrhári, sa pri navrhovaní strihu či línie odevu a pri voľbe ozdôb musia dať viesť umiernenosťou, s presvedčením, že najlepšou vlastnosťou umenia je triezvosť." 

Ak sa človek kresťansky slušne oblieka, je jeho odev "vhodnou ozdobou osoby, s ktorej krásou sa prelína akoby v jedinečnom triumfe obdivuhodnej dôstojnosti." 
Aby sme sa obliekali cudne, nie je potrebné nosiť oblečenie, ktoré bolo v móde pred desiatkami rokov. Existujú však normy, ktoré sú natoľko zásadné, že ich prestúpenie - bez ohľadu na dobu, dobrý úmysel či nevedomosť - znamená priestupok proti slušnosti.

Tu je niekoľko praktických pomôcok. Odevy z priesvitných materiálov nie sú cudné vzhľadom k evidentnému úmyslu vystavovať časti tela, ktoré by mali byť zakryté. Veľmi krátke šortky (tj. odhaľujúce veľkú časť stehien) nemožno považovať za slušné u muža ani i u ženy. (športové aktivity, pri ktorých sa používajú šortky a trikoty, možno tolerovať, ak je tento odev primeraný a nevyvoláva pokušenia.) 
Chlapci a muži bezdôvodne do pol tela nahí (okrem pri plávania a ťažkej práci, alebo cvičení, ak je vylúčené pokušenie) sú problém, vzhľadom k tomu, že sa to ľahko môže stať druhému príležitostí na hriech. Muži a chlapci majú nielen zodpovednosť za to, aby sa sami obliekali slušne, ale tiež majú k cudnému obliekaniu všemožne povzbudzovať ženy a dievčatá vo svojom okolí a vyhýbať sa tým, ktoré tak nerobia, ak práve ich neslušný odev pokúša ku hriechu. 
Treba však uznať, že pohľad na odhalené (i čiastočne) ženské, alebo dievčenské telá všeobecne vyvoláva žiadostivosť a túžbu viac, ako telá mužské či chlapčenské. 
Odevy, ktoré odhaľujú hrudník a chrbát žien a dievčat a zdôrazňujú prsia, sú nemravné. Nevhodné sú aj sukne vysoko nad kolená, ktoré za tým istým účelom podčiarkujú tvar nôh.

Jedna dáma krátko po štyridsiatke uviedla, že kedykoľvek si kupuje sukňu (bez ohľadu na to, o ktorý obchod ide), predavačka sa zmieni, že by si mala kúpiť nejakú dostatočne krátku, ktorá upozorní na jej nohy, pretože je vysoká a štíhla. Tieto návrhy dotknutej pani nie sú príjemné.
Manželka a matka dvoch detí rozprávala, ako jej je nepríjemné, keď s manželom a s dospievajúcim synom a dcérou sedia v kostolnej lavici za mladou dievčinou, ktorá odhalenými ramenami a krátkymi šatami manžela a syna nevhodne rozptyľuje počas Najsvätejšej obete. Aj na dcéru tejto matky negatívne pôsobí zlý príklad iného dievčaťa približne toho istého veku.

Boh stvoril ľudské telo krásne. Neslušný odev neprispieva ani k vyzdvihnutiu človeka, ani k budovaniu Božieho kráľovstva. Cudnosť, ktorú praktizoval Pán Ježiš, Panna Mária, sv. Jozef a svätci, je dosiahnuteľná a nevyhnutná aj pre nás.

vložil: Masima
zdroj: Monsignor Charles M. Mangan

2 komentáre:

  1. Když To shrnu svým pohledem oblékání žen: Dlouhá sukně je mnohem víc sexy /dají se pod ní vždy představit hezké nohy🙂☺️ - záleží na osobní představivosti pohlížejícího) jaký rozdíl od mini "ze kterých případně čouhá i spodek kalhotek🤐 - tzv vyložené všechno maso na krámě" 🤔pak většinou nezbývá než se dívat do země ... nejhorší je takový objekt na pojízdných schodech při cestě nahoru

    OdpovedaťOdstrániť
  2. V pánském, oblečení je to trochu o něčem jiném obecně pociťuji nedostatek v sortimentu cenově dostupných pánských košil z nemačkaného příjemného ideálně přírodního materiálu.....mnoho žen brzy po svatbě přemluví partnera k životu bez košile neb trávení volného času žehlením není obecně přijímané hoby, není se čemu divit...kompletně vyžehlená bílá košile pod 10minut patří k slušnému či spíše již mistrovskému úmění. K letnímu období patří u mužů lehké plátěné kalhoty světlých barev na co poslední roky narážím je problém co pod ně- spodní prádlo vzdušné a jemné je takřka vždy dominantou nabídky dámského prádla...ale i muži se potřebují cítit v intimních partiích příjemně a vzdušně ! Máte -li tip na kvalitní letní pánské spodní prádlo neváhejte a napište ! https://www.facebook.com/eduard.cernac DĚKUJI PŘEDEM

    OdpovedaťOdstrániť

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][twocolumns]

Očistec

[Očistec][twocolumns]