Dnes je: , meniny oslavuje: , zajtra má meniny:

Viera do vrecka

[Viera do vrecka][bsummary]

Modlitba

[Modlitba][twocolumns]

Eucharistia

[Eucharistia][bsummary]

Novéna

[Novéna][twocolumns]

Príbehy

[Príbehy][twocolumns]

Cirkevný kalendár

[Cirkevný kalendár][bsummary]

Zjavenia

[Zjavenia][twocolumns]

Mystický život

[Mystický život][twocolumns]

Očistec

[Očistec][twocolumns]

Človek nemá nič dobrého od seba

1. «Pane, čože je človek, že naň pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš» (Ž 9,5).

2. Čím si človek zaslúžil, že mu dávaš svoju milosť?

3. Pane, či sa môžem sťažovať, keď ma opustíš? Alebo či mám právo niečo namietať, keď nevypočuješ moje prosby?

4. Veru, len to si môžem naisto myslieť a povedať: Pane, nič nie som, nič nemôžem, nič dobrého nemám od seba, a v každom ohľade som slabý, a stále sa zháňam len po tom, čo nič neznamená.

5. A ak mi ty nepomôžeš a nepoučíš môjho ducha, stanem sa celkom vlažným.

6. Ale ty, Pane, si vždy ten istý a na veky zostaneš dobrý, spravodlivý a svätý; všetko robíš dobre, spravodlivo a sväto a všetko múdro riadiš.

7. Ale ja som viac náchylný k pádu ako k pokroku v dobrom, stále mením svoje postoje, lebo «i sedem časov sa nado mnou premení» (Dan 4,22).

8. Ale hneď je lepšie, keď sa ti zapáči a podáš mi pomocnú ruku; lebo len ty môžeš pomôcť bez ľudského prispenia a natoľko ma posilniť, že sa nebudem stále meniť, ale že sa moje srdce obráti k tebe a len v tebe spočinie.

9. Preto, keby som len vedel odmietnuť každú ľudskú útechu, aby som zostal ešte užšie spojený s tebou, pretože cítim potrebu hľadať teba – lebo veď niet človeka, ktorý by ma potešil, právom by som mohol dúfať v tvoju milosť a plesať, že si mi poskytol dar novej útechy.

10. Tebe, od ktorého všetko pochádza, vďačím vždy za každé dobro.

11. Ja sám som nič, nestály a slabý človek.

12. Čím sa teda môžem chváliť pred tebou a akým právom si želám, aby som požíval vážnosť?

13. Azda pre to nič? To by bol vrchol márnosti!

14. Veru, ctižiadosť je ako mor a veľká zbytočnosť, lebo nás odtŕha od pravej slávy a pozbavuje nás nebeskej milosti.

15. Pokým sa človek páči sebe, nepáči sa tebe; a kým sa zháňa po ľudskej pochvale, zbavuje sa pravých cností.

16. Ale pravá sláva a svätá radosť je – chváliť sa tebou a nie sebou samým; radovať sa v tvojom mene a nie z vlastnej cnosti, a nenachodiť záľubu v nijakom tvore, iba ak je to pre teba.

17. Nech je pochválené tvoje meno, nie moje. Tvoje dielo nech je zvelebené, nie moje; nech je blahoslavené tvoje sväté meno, a mne nech sa nedostane ani trochu ľudskej chvály.

18. Ty si moja sláva, ty si radosť môjho srdca.

19. Tebou sa budem chváliť a v tebe budem plesať po celý deň. «Sebou samým sa však chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami» (2 Kor 12,5).

20. «Nech si ľudia vyhľadávajú vzájomné oslavy, ja budem hľadať len tú slávu, ktorá je od Boha» (porov. Jn 5,44).

21. Lebo všetka ľudská sláva, všetka časná česť a pocta, všetka svetská povýšenosť je proti tvojej večnej sláve len márnosť a hlúposť.

22. Bože, moja pravda, moje milosrdenstvo! Svätá Trojica! Len tebe nech je česť a chvála, moc i sláva na večné veky vekov!

vložil: Masima
Tomáš Kempenský - Nasledovanie Krista

Žiadne komentáre: