%20(1).jpg)
Posledných dvadsať rokov života ctihodnej Conchity Armida je poznačených ústrednou milosťou, ktorej sa jej dostalo. Je to etapa jednoty s Pannou Máriou v jej tajomstve mučeníctva z osamelosti.
Osamotenosť Matky Božej
Takmer bezprostredne začína Ježiš odhaľovať Conchite aspekty Máriinho tajomstva, ktoré má napodobňovať: tajomstvo úplnej osamelosti a duchovného materstva najsvätejšej Panny: "Pre tieto posledné časy určené pre kráľovstvo Ducha Svätého ... je vyhradené uctievať mučeníctvo osamelosti Márie, jeho najmilovanejšej nevesty. Je to mučeníctvo, v ktorom ju mohla udržať pri živote len sila a moc Ducha Svätého.
Mária žila ako zázrak, a to len preto, aby získavala milosti, ktoré jej materstvo požadovalo pre ľudstvo ... Žila, aby bola nástrojom Ducha Svätého v rodiacej sa Cirkvi ... Žila, aby zabezpečila výživu pre Cirkev ..., a tak si zaslúžila v nebi tituly Utešiteľka, Ochrankyňa, Útočisko ... svojich detí.
Toto obdobie života Panny Márie je úplne neznáme, ale len preto, aby bolo pre jej srdce zdrojom horkosti, podstatou jej mučeníctva, posvätením jej lásky. A aby pre svet bola zdrojom nevyčerpateľných milostí a milosrdenstva.
Jej deti sa zrodili pod krížom: moja smrť im v Máriinom Srdci odovzdala život, ale ona, ešte skôr ako zomrela, mala tu na zemi prejaviť svoje materstvo tým, že získa krutým utrpením z mojej neprítomnosti nekonečné milosti pre svoje súčasné i budúce deti.
Zvláštnu svätožiaru Matky ľudstva získala Mária mučeníctvom osamelosti po mojej smrti. Je možné, aby to svet poznal, ocenil a aby jej za to bol vďačný?
Ale teraz nastal čas, aby jej deti boli pravými deťmi a aby ocenili ono srdce zdrvené tými najskrytejšími a najcitlivejšími a najviac pociťovanými bolesťami, aby ich urobila šťastnými. Práve preto získala Mária nekonečný počet milostí pre všetkých a pre každého z ľudí, a teraz nastal čas, aby jej za to boli vďační.
Ako veľká je Mária! A do akej miery je zabudnutá v týchto svojich najkrutejších utrpeniach, v ktorých dala život milosti svojím novým deťom. Lebo keď som ju pod krížom urobil Matkou, neurobil som tak len preto, aby sa zrodili v sile môjho plodného slova. Pod krížom sa len narodili. Ale končí tým poslanie Matky, predovšetkým Márie, Matky milosrdenstva? Nie, moja dcéra. Na Kalvárii malo jej materské poslanie iba začiatok, boli potrebné celé roky nesmiernych utrpení ..., aby sa získali všetky milosti pre všetkých ľudí až do konca sveta.
To jej deti takmer vôbec nevzali do úvahy po celé stáročia. Taká je Mária: závojom zakrývala vždy svoje cnosti a svoj život, ale teraz, keď sa zrodí kráľovstvo Ducha Svätého ako za prvých Turíc, Mária zažiari, táto najmilovanejšia Nevesta Ducha Svätého vstúpi do svetla, aby jej sláva bola oslavovaná ako sláva Ducha Svätého a aby pokračovala v tom, že bude sprostredkovateľkou rozdeľovania milostí, mimoriadne hojných, aké On vyleje na svet.
Na zemi nastane mimoriadna ozvena vďaka Duchu Svätému a Márii. Pred hriešnym ľudstvom Mária zažiari ako nový odlesk, ktorý prenikne mnohými srdcami: bude to odlesk a zjavenie onoho utrpenia z osamelosti.
Duch Svätý sníme závoj, ktorý zakrýval najbolestnejšie obdobie Máriinho života ... Mnohí svätí predpovedali pre posledné dni nový rozvoj lásky k Márii a hlboké poznanie jej cností a je to veľká milosť, že som k tomu pre tento cieľ vybral Dielo Kríža."
O niečo ďalej odhaľuje Ježiš ešte viac pred zrakmi Conchity závoj, ktorý zakrýva tajomstvo Máriinej osamelosti v jej neprebadateľnej hĺbke: "Dcéra, ty si si dobre uvedomila prvú Máriinu osamotenosť, totiž onú vonkajšiu, ale nepomyslela si na onú vnútornú, ďaleko krutejšiu, trpkú a drásajúcu, v ktorej duša trpí agóniou opustenosti.
Máriino mučeníctvo po mojom nanebovstúpení nebola len moja fyzická neprítomnosť. Ona prechádzala strašným očisťovaním opustenosti podobnej tej, akú som zakúšal na kríži, a môj večný Otec jej opustenosť pripojil k mojej a získavala tak hojné milosti.
Ako Spoluvykupiteľka zakúsila Mária vo svojej najčistejšej duši ozvenu všetkých mojich agónií, ponížení, urážok a trýznení, ťarchu hriechov sveta, ktoré vyvolali krvácanie jej srdca, otrasnú bolesť z opustenosti od Boha, ktorá získava milosti."
"Mária, nepoškvrnená a čistá, nepotrebovala žiadne pokánie, ale napriek tomu trpela viac než ktorýkoľvek tvor v utrpení nie očisťujúcom, ale odčiňujúcom, tak ako tomu bolo v mojom utrpení: očisťujúce pre jej deti. ... A kedy obdržalo Máriino srdce tieto milosti? Počas utrpenia v osamelosti, keď bola opustená ... nie od ľudí ... nie od fyzickej prítomnosti, pretože mala útechu Eucharistie, vďaka ktorej bola jej viera taká silná a najdokonalejšia, ale pre opustenosť duchovnú, opustenosť, pri ktorej sa jej skrývala Trojica .
Väčšina duší nepozná utrpenie Máriinho srdca, ktoré prežívala opustená od neba počas rokov po mojom nanebovstúpení. To boli jej skúšky ohňom, bezodnej priepasti bolesti, ktoré boli tým krutejšie, čím viac sa predtým tešila z mojej božskej a ľudskej prítomnosti po toľko rokov v spoločenstve s Najvyššou Trojicou od prvého okamihu svojho života. Mária trpela viac než všetky opustené duše, pretože znášala odlesk mojej opustenosti na kríži, ktorému, ako som ti povedal, nie je nič podobného a ľudský jazyk ho ani nie je schopný vyjadriť. Bolo to jej mučeníctvo lásky, opustenosti, ktoré ju zaplavovalo po mnoho rokov a bolo úkonom lásky k môjmu Otcovi, ktorý mal v nej zaľúbenie a túžil vyliať cez ňu dušiam oceány svojich milostí."
"V Máriinom srdci stále zaznievala ozvena môjho vnútorného utrpenia, ktoré tiesnilo moju dušu od okamihu vtelenia a ktoré som dal najavo v niektorých okamihoch v Getsemanskej záhrade. Hoci Mária počas môjho života poznala a čítala moje vnútorné bolesti a v nej sa odrážali moje vnútorné muky, moja láska usilovala o to, aby ich prekryla a aby trpela menej. Ale po mojom nanebovstúpení ju tieto utrpenia zraňovali s celou intenzitou a horkosťou, zraňovali jej nevinnú dušu pre dobro jej detí až do konca sveta.
Akým veľkým dlžníkom Márie je ľudstvo! A aké sú tieto kruté bolesti neznáme, neuctievané a nie je tu ani najmenšiu vďačnosť."
Tieto božské osvietenia o tajomstve Máriinej osamotenosti, o jej utrpeniach a opustenosti v spojení s Ježišom, tajomstvo jej duchovného materstva boli dané Conchite a jej duchovným deťom nielen k rozjímaniu, kontemplácii a ďakovaniu, ale aj na vyznačenie cesty, po ktorej mala kráčať odteraz až do smrti, aby naďalej išla s Máriou, nasledovala ju, mala podstatnú účasť na osamelosti svätej Panny a prežívala s ňou odlesk duchovného materstva.
Početné zápisy ukazujú, že Conchita veľmi jasne pochopila vôľu Pána, pokiaľ ide o túto duchovnú cestu, ktorá pre ňu mala trvať až do smrti.
Pri duchovných cvičeniach, ktorá pre ňu pripravil páter Felix, jej Pán povedal: "V tomto duchovnom ústraní ťa chcem zjednotiť s Máriou, Utešiteľkou zarmútených, s ňou poletíš na cesty, ktoré ťa čakajú, ak budeš naozajstnou dcérou.
Ona je Matkou svätej nádeje: cvič sa v tejto božskej cnosti ako ona, v cnosti nádeje, ktorá je cnosťou samoty a bolesti, cnosťou, ktorá ašpiruje na nebo a rozširuje srdce, aby ich mohlo obsiahnuť.
Zakaždým, keď moja najsvätejšia Matka cítila bolesť mojej neprítomnosti v akejkoľvek forme (a to znamená takmer ustavične), ihneď Ma obetovala Otcovi za spásu sveta a za rodiacu sa Cirkev. Pri tomto jej apoštoláte bolesti, (ktorý je apoštolátom kríža), bol som v nej počas obdobia osamelosti najplodnejší v získavaní prúde milostí z neba.
Tak aj ty: začala táto nová etapa tvojho života ako odlesk etapy Máriinej a je na tebe, aby si ju nasledovala a nezmeškala utrpenia, ktoré v spojení s ňou a so Mnou nadobúdajú na cene. Urob týmto spôsobom svoje bolesti osamelosti nadprirodzenými, aby boli plodné v prospech tvojich detí. Pozri, duše, ktoré sa na zemi najviac spojili so mnou skrze čistotu, obeť a lásku, sú tými, ktoré dostanú najväčší počet milostí v nebi, a dokonca aj na zemi, skôr, než sa vrátia do vlasti."
"Máš svoj naozaj veľmi široký okruh duší, ktoré chceš spasiť, a tak nasledovať Máriu. Všetky tvoje bolesti majú tento cieľ: Božiu slávu a rozšírenie a zdokonalenie diel Kríža."
"Moja dcéra, v mojej oživujúcej aktivite v prospech duší tu na zemi Mária nebola odo Mňa oddelená, to znamená, že napodobňovanie našich životov musí byť simultánne, pretože život Márie sa vlieva do môjho. A tak, ako som Vykupiteľ, ona sa stala Spoluvykupiteľkou, a duše, ktoré ju najviac milujú a najviac sú jej podobné, sú tie duše, ktoré najdokonalejšie nadobúdajú moju podobu."
"Ako odlesk jej života a jej bolestí máš ju napodobňovať v onom priľnutí k mojej vôli, ktorá drví tvoje srdce a prebodáva ho. Musíš získať diadém, ktorý si jedného dňa videla, odmenu za materstvo, ktorého titul som ti udelil, ale spolu s bolesťami bez počtu, tak ako to urobila Mária. Máš získavať na zemi všetky milosti pre synov a dcéry diel Kríža v prítomnosti aj v budúcnosti."
"Buď jej naďalej podobná a získavaj až do svojej smrti milosti pre svoje deti, prijímaj tieto mučeníctva duše, do ktorých ťa moja dobrota poslala, a napodobňuj Máriu, uč sa po jej boku, ako trpieť pre moju slávu."
Keď dal Pán Conchite spoznať najhlbšie aspekty Máriinej osamelosti, onej opustenosti, ktorá je odleskom toho, čo trpel On v Olivovej záhrade a na kríži, povedal jej: "Napodobňujte ju vo svojej malosti a vo svojej malej kapacite: snaž sa jej byť podobná zo všetkých síl svojho srdca, a rob to preto, aby si získavala milosti a očisťovala sa ... "
"Môj Otec Ma miloval ako nikoho iného ... moju Matku miloval s nekonečným zaľúbením ... a je to pre duše veľkou cťou, ak sú vybrané, aby podporovali Vykúpenie a Spoluvykoupenie v jednote so Mnou a s Máriou skrze apoštolát Kríža, ktorý sa odráža v najvyššom stupni v tom, čo ti práve hovorím: v nevinnej bolesti, láskyplnej a čistej, vo spasiteľnej bolesti v prospech sveta."
"Bolesti spojené s mojimi majú túto kvalitu a silu: sú zárodkom božskej plodnosti, ktorá získava zásluhy pre druhých; dar rozmnoženia, pretože všetko to, čo je v Bohu a čo vyplýva z božstva, je nekonečné. Choď teda vpred, nechaj sa od Boha i od ľudí tvoriť aj ničiť v tesnej jednote s Máriou, a aj keď Ma nebudeš vidieť ani cítiť, pokračuj na tejto ceste; ak ti vysvetľujem tieto veci, je to kvôli tvojej slabosti, prichádzam, aby som ti dodal silu. Neopúšťam ťa. Dúfaj a dôveruj; áno, dcéra, pozdvihni svoje srdce k nádeji a cvič sa zvláštnym spôsobom na tejto duchovnej ceste v božských čnostiach v spojení s Máriou."
"Pozri, moja dcéra, moja najsvätejšia Matka aj po mojej smrti ustavične obetovala Mňa i seba v jednote so Mnou večnému Otcovi za spásu sveta, za hriešnikov, za rodiacu sa Cirkev a za všetky potreby svojich detí. Bola Spoluvykupiteľkou a musela naplniť tu na zemi svoje materské poslanie. Ty ako jej odlesk a jej obraz napodobňuj jej cnosti a s ňou sa spoj aj so Mnou v prospech diel, ktoré som ti zveril. "
Conchita Armida veľkodušne odpovedala na túto Pánovu ponuku: "... môj cieľ: zabudnúť na seba a nehľadať seba. Môj Bože, udeľ mi to! Táto bolesť ma zabíja, ale nechcem, aby prestala, chcem, aby som napodobňovala Máriu. Nechcem útechu, pretože Ježiš nemal útechu. Nechcem, aby sa so mnou zaobchádzalo lepšie ako s Ježišom, mojím vzorom, ani s Máriou, mojou Matkou ... Nech som nástrojom Božej slávy, naliehavo prosím, aby celý môj život bol vo všetkom jeho oslavou."
"Bolestná Matka, ty vieš, čo sú horkosti, ty, ktorá plačeš srdcom, ktoré plače, a si príčinou jeho radosti! Zmiluj sa nado mnou a buď odo dneška moju spoločníčkou, mojou priateľkou, mojou Matkou!"
A za niekoľko mesiacov: "Matka, plačem pre strašnú opustenosť: Ty vieš, Matka duše, čo to znamená mať Boha, a necítiť ho. Ja som to nevedela, že okrem osamelosti si trpela tiež opustenosťou. Cítim s tebou, Mária, a moje krvácajúce srdce bez dychu a zničene Ťa volá: Matka opustených, Kráľovná mučeníkov, maj súcit a zmilovanie so svojou maličkou a úbohou dcérou, ktorá chce byť dobrá, a nemôže. Príď mi na pomoc, pretože vrúcne túžim trpieť spolu s tebou."
A Pánovi hovorí: "Ó, Bože môjho srdca ... nemôžem prísť k Tebe bez Teba ... chcem Ti byť verná, zriecť sa seba, milovať Ťa a konať tvoju vôľu."
vložil: Masima
Z knihy Concepción Cabrera de Armida: Itinerario spirituale le grandi tappe a cura di Ignacio Navarro
