Svätý Hieronym - učiteľ slova

Môj najdrahší brat! Prosím Ťa, neznamená to mať už tu na zemi neba, keď žijeme medzi takými spismi, rozjímame o nich, len ich študujeme, len o nich bádame?

(Sv. Hieronym (* Okolo r. 347 - † 420; sviatok 30. septembra) sv. Pavlovi v Noly. List 53,10)

Čo nám môže ešte dnes povedať cirkevný Otec, ktorý odložil svoje pero pred viac 1500 rokmi? Pápež Benedikt XV., ktorý mu venoval celú encykliku (Spiritus Paraclitus, 1920) ho nazýva, "najväčším učiteľom, ktorého Boh daroval (Cirkvi) k výkladu Svätého písma", a zdôrazňuje, že tento svätec "skrze svoje spisy, ktoré žiaria celým svetom ako pramene svetla, hovoria ešte dnes veľmi hlasno"(SP 83).
Skutočne nám svojim hlavným dielom Vulgáta zanechal dodnes pre celú Cirkev smerodajné vydanie Biblie užívanej predovšetkým veľkými teológmi a svätcami. Aj jeho zásady a metódy používané v práci s Bibliou predstavujú ešte v dnešnej atómovej dobe základ cirkevných smerníc pre prácu s Božím slovom (DV).

Okrem toho bol ešte pred svätým Benediktom priekopníkom západného mníšstva, predovšetkým pre ženy.

Platil za horúceho mariánskeho ctiteľa, ktorý veľmi prispel k správnemu pochopeniu Panny Márie. 

Konečne - je mostom medzi západnou a východnou cirkvou, pretože zoznámil Západ s významnými svätcami Východu (sv. Atanázom, sv. Gregorom Naziánskym).

Doba, v ktorej žil Hieronym, nie je tak úplne nepodobná našej dobe. Epocha sťahovania národov bola poznamenaná veľkou neistotou vo viere, veľkými rozpormi vnútri samotnej Cirkvi a rozpadom starých noriem a hodnôt, ale aj veľkým radom významných svätcov, ktorých Boh daroval Cirkvi ako hlavné piliere viery.

Náš svätec sa narodil pravdepodobne v roku 347 v Stridone. Jeho otec bol katolík, majetný, vo viere nijako zvlášť horlivý, a svojho syna pomenoval Hieronymus (Sväté meno). Podľa vtedajších zvykov však nebol Hieronym po narodení pokrstený, ale len zapísaný do zoznamu katechumenov.

Ako dvanásťročný mohol so svojím najlepším priateľom Bonosusom odísť do Ríma na štúdium. Vo veľkomeste, ktorého neresti mohol neskôr názorne popisovať na základe svojej vlastnej skúsenosti, viedol skutočne neusporiadaný študentský život, ktorý ho však viere neodcudzil.

Ako 18-ročný sa rozhodol požiadať o krst, ktorý prijal na Veľkú noc r. 366. So svojím priateľom potom podnikol študijnú cestu do Gálie a táto cesta dala ich životu nový smer: v Trevíri sa zoznámili so sv. Atanázom, ktorý tu bol vo vyhnanstve, a prvýkrát počuli niečo o mníšstve a púštnych otcoch a spoznali tak svoje pravé povolanie.
K veľkej nevôli svojich rodičov sa rozhodli, že začnú v sýrskej púšti pustovnícky život. Bonosus si zvolil neobývaný ostrov. Hieronym sa však dlho nemôže rozlúčiť s obľúbenými pohanskými knihami z antioskej knižnice a nemôže sa rozhodnúť k nasledovaniu svojho priateľa.

Prepadla ho ale smrteľná horúčka. Na smrteľnej posteli zbadal sám seba v nebeskom videní pred súdnou stolicou Božou a veľmi ľutuje, že svoju horlivosť venoval všetkému možnému, len nie Kristovi. 

Keď sa uzdravený prebudil, ihneď sa rozhodol stať sa konečne mníchom a miesto doterajších obľúbených autorov začať študovať Písmo sväté.

"Od tej doby," ako neskôr napísal, "čítal som sväté knihy s takou horlivosťou, akú som pri čítaní kníh od smrteľníkov nikdy nezažil."

Písmo sväté je mu útechou a útočiskom aj v bojoch, ktoré prežíval ako pustovník a ktoré ho priviedli takmer do zúfalstva.

Ale bol veľmi rozhorčený jeho nezrozumiteľným a priam príšerným vtedy bežným prekladom. Úbohá Biblia! Takto že hovoril Boh k svetu?

Odvážna myšlienka naučiť sa hebrejsky, aby mohol čítať Starý zákon v origináli, zožala u Hieronymových spolubratov tej doby, kedy medzi Cirkvou a Synagógou bola neprekonateľná priepasť, len výsmech a nedôveru. Našiel však jedného mnícha židovského pôvodu, ktorý bol ochotný ho vyučovať. Aby týmto štúdiom nevyvolal pozdvihnutie, predstavoval ich ako formu askézy a umŕtvovania pred pokušeniami. 

"Nevýslovné námahy" a "trpké učňovské roky" (List 12,5) boli korunované úspechom. "Slepé oči", ktoré nemohli vidieť Božie slovo kvôli tvrdej reči (List 2), boli otvorené pre "rozkoš, že mohol poznať Božiu múdrosť a vstúpiť do jeho svätyne" (List 30,12).

Neúnavne štúdium, pešie púte po posvätných miestach Palestíny a čulá výmena listov s veľkými učiteľmi jeho doby (ako sv. Gregorom Naziánským) sformovali tohto mnícha, ktorý bol medzitým vysvätený na kňaza (380), vo vyhľadávaného biblického odborníka, a to aj napriek jeho ťažkému zrakovému neduhu.

Pápež Damasus (366-384) ho povolal do Ríma ako sekretára a poradcu a poveroval ho stále významnejšími biblickými prácami (výklady podobenstiev, korektúra prekladov evanjelií).
Tu spoznal tiež Bohu zasvätené panny a vdovy, ktoré sa pod jeho vedením nadšene vrhli do štúdia hebrejčiny a vybrali si ho za svojho "spirituála".

Svojou nekompromisnou kritikou neprístojností medzi rímskym klérom si však vytvoril mnoho nepriateľov, ktorí ho po smrti pápeža prinútili, aby "striasol zo svojich nôh prach Večného mesta".

Po veľkej púti do Svätej zeme sa natrvalo usadil v Betleheme a s pomocou významnej Rimanky Pavly, zriadil jeden mužský a tri ženské kláštory. V posledných rokoch svojho života, ktoré celé venoval modlitbe, starostlivému a láskyplnému vedeniu kláštorných spoločenstiev a vedeckej práci, vznikol najväčší počet jeho spisov.

Napísal predovšetkým svoje hlavné dielo Vulgátu, prvý priamy latinský preklad Biblie z hebrejského originálu.

Tejto dnes, pre jednotlivca nepredstaviteľné práce, sa Hieronym ujal až po veľkom váhaní, ale vykonával ju vytrvalo a s neklesajúcou horlivosťou až do svojej smrti (r. 420).

"Neodpočíva vo dne ani v noci, buď číta alebo píše," napísal o ňom jeho host Postumianus (Sulpicius Severus, Dia logy 1,9). To, čo ho poháňalo, čo videl pred očami, bola "drahocenná perla ako vedomie, znalosť Vykupiteľa a skrytého tajomstvo jeho života a zmŕtvychvstania" (Komentár k Mt 13,45n).
"Čo iné by ešte mohol byť život bez vedy Svätého písma, skrze ktoré poznávame práve Krista, život veriacich?" (List 35,7).

"Nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista" (Predslov ku komentáru Izaiáša). Pritom nezostával iba u intelektuálneho vedeckého bádania. Styk s Božím slovom musí skrz naskrz premeniť život a robiť čitateľa stále podobnejšími Kristovi.

Hieronym sa nenarodil ako svätec, ale mal veľmi obtiažny charakter. "Všetci ľudia nech ma pokladajú za zlého človeka, úplne pokrytého neresťami, a to nech je to najmenšie, čo ma stihne za moje viny...," musel raz pokorne priznať (List 45,1,6).

Celý život bojoval s prchkosťou, samoľúbosťou a príkrosťou a veľmi častými pokušeniami a hľadal pritom stále útočisko v Svätom písme: "Ak je niečo, čo uprostred utrpenia a zmätkov života môže zabezpečiť rovnováhu, tak je to podľa môjho presvedčenia rozjímanie o Svätom písme a jeho znalosť " (Predhovor k listu Efezanom). Snáď je to práve toto neúnavné úsilie, ktoré je podstatou jeho svätosti a činí z neho účinného pomocníka pri hľadaní správneho spôsobu ako zaobchádzať s Božím slovom.

Nech sú iní výreční a žnú chválu podľa svojho želania, mne stačí hovoriť tak, aby mne bolo porozumené a aby som v rozhovoroch o Svätom písme zachoval prostotu Svätého písma. (List 36,14)

Masima