Svätá Mária Faustína Kowalská - prvá svätá tretieho tisícročia

Ježiš povedal svätej Faustíne: „Nech sa žiaden hriešnik nebojí priblížiť sa ku mne.“ V denníku sestry Faustíny nás Ježiš pozýva čerpať z jeho nekonečného milosrdenstva a dôverovať jeho súcitu a odpusteniu. Sľubuje veľkú milosť tým, ktorí budú ohlasovať jeho veľké milosrdenstvo.

„Ja sám ich budem v hodinu smrti chrániť ako svoju chválu. Aj keby hriechy duše boli čierne ako noc, ak sa hriešnik obráti k môjmu milosrdenstvu, vzdáva mi najväčšiu slávu a je cťou môjho umučenia. Keď duša oslavuje moju dobrotu, satan sa pred ňou trasie a uteká na samé dno pekla“ (Denníček, 378).

Kristus neprestajne klope na dvere nášho srdca, aby nám pripomenul, že ak sa budeme utiekať k jeho Božiemu milosrdenstvu, oslobodí našu dušu od zlého, obnoví našu lásku a očistí naše úmysly. Hriech je náš najväčší priestupok, lebo nás vedie k strašnému koncu a k večnému zatrateniu.
Dôverovať Ježišovi, modliť sa k nemu a spoliehať sa naňho – to je cesta k našej spáse. Ježiš nás uisťuje, že jeho prebodnuté srdce nás v hodine smrti neopustí. Nikdy nie je neskoro zrieknuť sa zla a vykročiť na cestu spásy.

Kristus si vybral Faustínu, jednoduchú, nevzdelanú mníšku, ktorá mu úplne dôverovala, a poveril ju veľmi dôležitou úlohou: hlásať svetu jeho milosrdnú lásku. „Dnes posielam teba k celému ľudstvu s mojím milosrdenstvom. Nechcem trestať ubolené ľudstvo, ale túžim ho uzdraviť a privinúť k svojmu milosrdnému srdcu“ (Denníček, 1588).
Si tajomníčkou môjho milosrdenstva. Vybral som si ťa do tohto úradu v tomto i budúcom živote (Denníček, 1605)
...aby si dávala dušiam poznať moje veľké milosrdenstvo, ktoré mám pre ne, a povzbudzovala ich k dôvere v priepasť môjho milosrdenstva (Denníček, 1567).

Svätá Mária Faustína Kowalská sa narodila roku 1905 ako tretia z desiatich detí v zbožnej roľníckej rodine v Glogowci v Poľsku. Pri krste dostala meno Helena.
Keď mala sedem rokov, prvý raz počula hlas povolania k duchovnému životu. O trinásť rokov neskôr klopala na mnohé kláštorné brány, až ju nakoniec 1. augusta 1925 prijali do kláštora Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva vo Varšave, kde prijala meno sestra Mária Faustína.
Po piatich rokoch noviciátu v Krakove zložila večné sľuby čistoty, chudoby a poslušnosti. Sestra Faustína bola prirodzená a veselá a plnila si povinnosti kuchárky, záhradníčky a vrátničky v rehoľných domoch v Krakove, Plocku či Vilne. V tomto čase ju Ježiš vyzval, aby si písala denník. Tieto mimoriadne zápisky odhaľujú hĺbku a bohatstvo jej duchovného života a spojenia s Bohom.

Dostalo sa jej veľkých milostí a mnohých duchovných darov: darov kontemplácie, zjavení, vízií, proroctiev, skrytých stigiem, čítania v ľudských dušiach a hlbokého poznania tajomstva Božieho milosrdenstva a taktiež zriedkavého daru mystického sobáša.

Počas svojho života nebola sestra Faustína známa, ba nepoznali ju ani mnohé sestry kongregácie. Len zopár predstavených a spovedník vedeli o jej zjaveniach a videniach.

Duchovne spojená s Kristom zomiera 5. októbra 1938 na tuberkulózu vo veku 33 rokov, po trinástich rokov rehoľného života.

Faustínino poslanie rozšíriť posolstvo Božieho milosrdenstva sa začalo 22. februára 1931. Kristus sa jej zjavil vo videní a prikázal jej, aby namaľovala jeho obraz, kde mu zo srdca vychádza červený a svetlý lúč. Na obraze malo byť napísané: Ježišu, dôverujem Ti.

V Denníčku píše: „Uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. (...) Po chvíli mi Ježiš povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, dolu s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete“ (47).

„Sľubujem, že duša, ktorá bude tento obraz uctievať, nezahynie. Sľubujem jej tiež víťazstvo nad nepriateľmi už tu na zemi a zvlášť v hodinu smrti. Ja sám ju budem chrániť ako svoju chválu“ (48).

Keď sa Faustínin duchovný otec dozvedel o jej videniach, najprv ju podrobili psychiatrickému vyšetreniu. Po overení jej duševného stavu dal zavolať maliara, aby pod jej vedením namaľoval verný obraz jej videnia milosrdného Spasiteľa.

Ježiš žiadal Faustínu, aby prvá nedeľa po Veľkej noci bola Nedeľou milosrdenstva, „sviatkom Božieho milosrdenstva“, dňom, keď budú jeho milosti prúdiť všetkým, ktorí o ne prosia. Faustíne povedal: „Túžim, aby kňazi ohlasovali moje veľké milosrdenstvo voči hriešnym dušiam. Nech sa nijaký hriešnik nebojí ku mne priblížiť“ (50).

Nedeľu Božieho milosrdenstva teraz slávia tisíce katolíckych farností po celom svete. Bola ustanovená za liturgický sviatok Katolíckej cirkvi v Poľsku.

Denníček svätej Faustíny opisuje Ježišov prísľub tým, ktorí sa zúčastnia slávenia tohto Sviatku milosrdenstva: „Kto v tento deň pristúpi k prameňu života, dosiahne úplné odpustenie hriechov aj trestov“ (300).

„Túžim, aby Sviatok milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V tento deň je otvorené vnútro môjho milosrdenstva. Vylievam celé more milostí na duše, ktoré sa priblížia k prameňu môjho milosrdenstva. Ktorá duša pristúpi k svätej spovedi a svätému prijímaniu, dosiahne úplné odpustenie vín a trestov... Nech sa nebojí priblížiť ku mne žiadna duša, hoci by jej hriechy boli ako šarlát... Ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho milosrdenstva“ (699).

Keď sa Faustína opýtala Ježiša, čo znamenajú dva lúče na obraze, odvetil: „Tieto dva lúče znamenajú krv a vodu – svetlý lúč predstavuje vodu, ktorá omilosťuje duše, červený lúč znamená krv, ktorá je životom duší. Tieto dva lúče vyšli z hĺbky môjho milosrdenstva vtedy, keď moje zomierajúce srdce bolo kopijou prerazené na kríži“ (299).

Faustíninou úlohou bolo pripomínať svetu Božiu lásku ku každej ľudskej bytosti, aj k najväčším hriešnikom; predstaviť nové formy zasvätenia sa Božiemu milosrdenstvu; podnietiť vznik veľkého hnutia stúpencov a apoštolov Božieho milosrdenstva, ktorí by viedli ľudí k obnove kresťanského života v duchu tejto úcty; t.j. v radostnom duchu detskej dôvery v Boha a lásky k blížnemu.

Božie milosrdenstvo a Faustínin Denníček: Podstatou Božieho posolstva svätej Faustíne je, že žijeme v čase milosrdenstva. Súčasná doba, väčšmi než ktorákoľvek iná, si vyžaduje veľké vyliatie Božieho milosrdenstva.
Zjavenia sestry Faustíny sa stali známe pod názvom „Posolstvo Božieho milosrdenstva“, kde „Božie milosrdenstvo“ nahradilo pôvodné „Najsvätejšie Srdce“. Ježiš mnohokrát zjavuje Faustíne, aké veľké je jeho milosrdenstvo.

„Otvoril som svoje srdce ako živý prameň milosrdenstva. Nech z neho čerpajú život všetky duše. Nech sa priblížia k moru milosrdenstva s veľkou dôverou. Hriešnici dosiahnu ospravedlnenie a spravodliví sa upevnia v dobrom. Kto vložil dôveru v moje milosrdenstvo, tomu v hodine smrti naplním dušu svojím pokojom (1520).

„Dávam ľuďom nádobu, s ktorou majú prichádzať k prameňu milosrdenstva pre milosti. Tou nádobou je tento obraz s nápisom: Ježišu, dôverujem Ti“ (327).

„Som láska a milosrdenstvo samo. Keď sa duša približuje ku mne s dôverou, napĺňam ju takou veľkou milosťou, že sa do nej nezmestí, ale vyžaruje ju na iné duše“ (1074).

Faustinin Denníček nám hovorí, že nestačí dôverovať Ježišovi. Musíme prejavovať milosrdenstvo svojim blížnym skutkom, slovom i modlitbou (742). Ježiš hovorí Faustíne: „Ak duša nekoná skutky milosrdenstva akýmkoľvek spôsobom, nedosiahne moje milosrdenstvo v deň súdu (1317).

„Pán mi povedal: „Nech ťa vôbec nezaujíma, ako kto koná, ty konaj tak, ako ti ja prikazujem. Máš byť mojím živým odrazom skrze lásku a milosrdenstvo.“ 
Odpovedala som: „Pane, keď často zneužívajú tvoju dobrotu.“ 
„To nič, dcéra moja, nech ťa to nezaujíma. Ty buď vždy milosrdná voči všetkým a zvlášť voči hriešnikom“ (1446).

„Ach, ako ma bolí, že duše sa vo svätom prijímaní tak málo spájajú so mnou. 

Čakám na ne, a ony sú voči mne ľahostajné. 

Milujem ich tak nežne a úprimne, a ony mi nedôverujú. 

Chcem ich zasypať milosťami – ony ich nechcú prijať. 

Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bolesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, avšak deti pohŕdajú matkinou láskou. 

Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a podobenstvo o mojej láske“ (1447).

V Denníčku sa stretávame s nádhernými modlitbami k Božiemu milosrdenstvu, modlitbami, ktoré nás podnecujú uctievať Božie nekonečné milosrdenstvo a zľutovať sa nad dušami, ktoré sa s ním túžia zjednotiť. 

„Za všetko zvelebuj, duša moja, Pána a oslavuj jeho milosrdenstvo, lebo jeho dobrota je bezhraničná. Všetko pominie, ale jeho milosrdenstvo nemá hraníc ani konca. Hnev má svoj koniec, milosrdenstvo je bez hraníc. Ó, Bože môj, ešte aj v trestoch, ktorými sa dotýkaš zeme, vidím priepasť Tvojho milosrdenstva. Keď nás trestáš tu na zemi, oslobodzuješ nás od večného trestu. Teš sa, všetko stvorenie, lebo si bližšie Bohu v jeho nekonečnom milosrdenstve než nemluvňa k srdcu matky. Ó, Bože, si samé zľutovanie pre najväčších hriešnikov, ktorí úprimne činia pokánie. Čím je hriešnik väčší, tým má väčšie právo na milosrdenstvo Božie (423).

Svätá Faustína nám pripomína význam Eucharistie a Najsvätejšej Trojice: „Ježišu, prichádzaš ku mne vo svätom prijímaní, Ty, ktorý si ráčil urobiť si príbytok (...) v malom nebi môjho srdca. Po celý deň sa snažím byť s Tebou, nenechávam Ťa ani na chvíľu samého. Hoci som v spoločnosti ľudí či spolu s chovanicami, moje srdce je vždy spojené s ním. Keď zaspávam, obetujem mu každý úder svojho srdca. Keď sa prebúdzam, ponáram sa v ňom bez slov. Keď sa prebudím, chvíľu zvelebujem Svätú Trojicu a ďakujem, že mi ráčila darovať ešte jeden deň. Že ešte raz sa zopakuje vo mne tajomstvo vtelenia Tvojho Syna, že ešte raz sa v mojich očiach zopakuje Tvoje bolestné umučenie. Vtedy sa snažím uľahčiť Ježišovi, aby prešiel cezo mňa do iných duší. S Ježišom idem všade, jeho prítomnosť ma sprevádza všade (486).

Korunka k Božiemu milosrdenstvu:

13. septembra 1935 mala sestra Faustína videnie strašného ničivého anjela („vykonávateľa Božieho hnevu“), ktorý sa mal dotknúť zeme zvlášť na istom mieste. Začala sa modliť a prosiť anjela, aby sa na chvíľu zastavil a svet bude činiť pokánie. Najprv sa jej prosba zdala márna, no v tej chvíli uzrela Najsvätejšiu Trojicu a v duši pocítila silu Kristovej milosti. Znovu začala Boha prosiť za svet slovami vo svojom vnútri: „Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista za naše hriechy i za hriechy celého sveta. Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami“ (475).

Jej modlitba bola vypočutá a anjel nemohol vykonať spravodlivý trest za hriechy. 

Na druhý deň ráno sestra Faustína počula vo svojom vnútri slová: „Vždy, keď vojdeš do kaplnky, pomodli sa hneď modlitbu, ktorú som ťa včera naučil“ (476).

Keď sa modlila túto modlitbu, začula v duši slová: „Táto modlitba je na zmiernenie môjho hnevu. 

Budeš sa ju modliť deväť dní na zvyčajnom ruženci nasledujúcim spôsobom: najprv sa pomodlíš jeden Otče náš, Zdravas Mária a Verím v Boha. 

Potom na zrnkách Otčenáša budeš hovoriť nasledovné slová: Večný Otče, obetujem ti telo a krv, dušu i božstvo Tvojho najmilšieho Syna a nášho Pána Ježiša Krista na odčinenie našich hriechov i hriechov celého sveta. 

Na zrnkách Zdravasov sa budeš modliť nasledujúcimi slovami: Pre jeho bolestné umučenie maj milosrdenstvo s nami i s celým svetom. Na zakončenie sa pomodlíš trikrát tieto slová: Svätý Bože, svätý Mocný, svätý Nesmrteľný – zmiluj sa nad nami i nad celým svetom“ (476).

Sám Ježiš nám hovorí, prečo je dôležité modliť sa túto modlitbu: „Modli sa neustále túto korunku, ktorú som ťa naučil. Ktokoľvek sa ju bude modliť, dosiahne v hodine smrti veľké milosrdenstvo. Kňazi ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik najzatvrdilejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva. Túžim, aby celý svet poznal moje milosrdenstvo. Dušiam, ktoré dôverujú môjmu milosrdenstvu, túžim udeliť nepochopiteľné milosti“ (687).

„Ó, aké veľké milosti udelím dušiam, ktoré sa budú modliť túto korunku. Hlbiny môjho milosrdenstva sa dávajú do pohybu pre tých, ktorí odriekajú túto korunku (848).

„Každú dušu, ktorá sa pomodlí túto korunku, budem v hodinu smrti brániť ako svoju chválu. Ak sa ju pri zomierajúcom pomodlia druhí, dosiahnu tie isté odpustky (811).

„Korunkou vyprosíš všetko, ak to, o čom prosíš, bude v zhode s mojou vôľou“ (1731).

Po Faustíninej smrti sa začalo posolstvo Božieho milosrdenstva šíriť po celom svete. No v dôsledku vojnovej a povojnovej politickej situácie v Poľsku bolo pre Cirkev ťažké overiť pravosť Faustíninych zápiskov. Vatikán preto musel dočasne zakázať šírenie zjavení. Nakoniec však zápisky dôkladne preskúmali. Učencov a teológov zarazila schopnosť jednoduchej mníšky, so sotva dvojročným vzdelaním, písať tak hlboko a jasne o mystickom živote. Jej poznámky boli teologicky bezchybné. V súčasnosti sa radia medzi majstrovské diela mystickej literatúry.

Lagiewniki – hlavné mesto Božieho milosrdenstva:  Hlavným cieľom púte Svätého Otca do Poľska v auguste 2002 bol chrám Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewniki.
Pri slávení Eucharistie Ján Pavol II. posvätil nový kostol, slávnostne zveril svet Božiemu milosrdenstvu a vyhlásil Lagiewniki za hlavné mesto Božieho milosrdenstva. Veď či Ježiš nesľuboval, že „iskra, ktorá pripraví svet na jeho druhý príchod“ (Denníček, 1732), vzíde odtiaľto?

Do druhej svetovej vojny bol kláštor Kongregácie sestier Matky Božieho milosrdenstva v Krakove-Lagiewnikoch súkromnou inštitúciou, slúžiacou sestrám a ich chovankyniam. Dnes je v ňom svätyňa Božieho milosrdenstva so známym obrazom Milosrdného Ježiša a pozostatky svätej Faustíny. Tisíce pútnikov z celého sveta pravidelne navštevujú toto miesto. Tu sa hlása posolstvo milosrdenstva. Tu sa obetujú modlitby za Božie milosrdenstvo pre celý svet. Tu sa preukazujú skutky milosrdenstva všetkým, ktorí to potrebujú. Tu sa duchovne formujú apoštoli Božieho milosrdenstva.

Posolstvo milosrdenstva: Posolstvo milosrdenstva je jednoduché: Boh nás všetkých miluje, nech sme akokoľvek hriešni. Chce, aby sme sa k nemu obrátili a on nás mohol požehnať. Chce, aby sme spoznali jeho milosrdenstvo a dovolili mu plynúť skrze nás na druhých. Takto budeme mať všetci podiel na jeho radosti. 

Ešte raz: Je to ľahké ako abeceda: proste o jeho milosrdenstvo. Boh chce, aby sme k nemu pristupovali, ľutovali svoje hriechy a prosili ho o milosť. Buďte milosrdní. Boh chce, aby sme dosiahli jeho milosrdenstvo a a aby ho skrze nás dosiahli aj druhí. Bezhraničná dôvera. Boh chce, aby sme vedeli, že milosti jeho milosrdenstva závisia od našej dôvery.

Svätorečenie sestry Faustíny: V prvú nedeľu po Veľkej noci 18. apríla 1993 vyhlásil pápež Ján Pavol II. na Svätopeterskom námestí v Ríme sestru Faustínu za blahoslavenú. Svätorečená bola v jubilejnom roku 2000, 30. apríla, v nedeľu Božieho milosrdenstva. Tak sa stala prvou svätou tretieho tisícročia.

Počas homílie pri svätej omši svätorečenia Svätý Otec zdôraznil, že vďaka Božej prozreteľnosti bol život tejto pokornej dcéry Poľska neodlučiteľne spojený s dejinami uplynulého storočia. „Práve v medzivojnovom období jej Kristus zveril posolstvo milosrdenstva. Pamätníci, svedkovia a účastníci vtedajších udalostí a strašného utrpenia, ktoré tieto roky priniesli miliónom ľudí, dobre vedia, aké dôležité bolo posolstvo milosrdenstva... Čo nám prinesú nasledujúce roky? Aká bude budúcnosť ľudstva na zemi? Nie je nám dané vedieť to. Určite to budú roky, kde sa bude spájať nový pokrok s bolestivými skúsenosťami. No svetlo Božieho milosrdenstva, ktoré nám Pán túži navrátiť skrze láskavosť sestry Faustíny, bude žiariť na cestu mužom a ženám tretieho tisícročia.

„Svätorečenie sestry Faustíny má zvláštny význam: týmto skutkom chcem dnes odovzdať toto posolstvo novému tisícročiu. Odovzdávam ho všetkým ľuďom, aby lepšie poznali skutočnú tvár Boha i svojich bratov... Sestra Faustína Kowalská vo svojom denníku píše: „Pociťujem nesmiernu bolesť, keď vidím utrpenie svojich blížnych. Všetko utrpenie mojich blížnych mi napĺňa srdce; nosím ich muky v mojom srdci, až ma to fyzicky ničí. Kiež by ma zaplavili všetky ich bolesti, aby sa im uľavilo (Denníček, 365). Takýto veľký je súcit, ktorý pramení z lásky, keď je jej meradlom Božia láska! (...) Práve táto láska musí v dnešnej dobe inšpirovať ľudstvo, ak má obstáť v kríze zmyslu života, vyriešiť najrôznejšie problémy, a najmä brániť ľudskú dôstojnosť. Posolstvo Božieho milosrdenstva je teda aj posolstvom o hodnote každého človeka. Bohu je každý človek drahý, Kristus položil život za všetkých, Boh každému dáva svojho Ducha a ponúka dôverný vzťah... Toto utešujúce posolstvo je určené najmä tým, ktorí postihnutí ťažkou skúškou či gniavení váhou svojich hriechov prestali veriť v život a nie sú ďaleko od priepasti zúfalstva. Im Kristus ukazuje svoju nežnú tvár; dopadajú na nich lúče z jeho srdca, zahrievajú ich, ukazujú cestu a napĺňajú nádejou. Koľko duší našlo útechu v modlitbe Ježišu, dôverujem Ti, ktorú Prozreteľnosť zjavila sestre Faustíne! Tento jednoduchý úkon odovzdania sa Ježišovi rozháňa všetky mračná a dovoľuje lúču svetla preniknúť každým životom. Ježišu, dôverujem Ti! ...A ty, Faustína, Boží dar našej dobe, dar Poľska celej Cirkvi, pomôž nám uvedomiť si hĺbku Božieho milosrdenstva, skutočne ju zakúsiť a svedčiť o nej medzi svojimi bratmi a sestrami. Nech sa tvoje posolstvo svetla a nádeje rozšíri po celom svete, nech obracia hriešnikov, utišuje spory a nenávisť a pomáha jednotlivcom i národom stať sa bratmi. Dnes, keď spolu s tebou upierame svoj zrak na tvár vzkrieseného Krista, nech je naša modlitba tvojou modlitbou úplného odovzdania sa a spolu s tebou s pevnou nádejou hovoríme: Ježišu Kriste, dôverujem Ti. Ježišu, dôverujem Ti!“ (Homília Svätého Otca, 30. apríla 2000).

Masima