%20(1).jpg)
Čo povedať o veľkej čistote duše, s akou sa svätí chystali prijať Chlieb anjelov? Vieme, že mali v tom zmysle citlivosť naozaj anjelskú. Hoci si boli vedomí vlastnej úbohosti, snažili sa predstúpiť pred Ježiša ako "čistí a nepoškvrnení" (Ef 1,4) a opakovali s mýtnikom: "Bože, zmiluj sa nado mnou hriešnym" (Lk 18,9) a pristupovali s veľkou naliehavosťou ku svätej spovedi.
Keď svätému Hieronymovi na konci života priniesli viatikum, zbadali svätca, ako leží na zemi v prostrácii a opakuje s hlbokou pokorou slová Alžbety a svätého Petra: "Čím som si zaslúžila, že ku mne prichádza môj Pán?" A "odíď odo mňa, Pane, lebo som človek hriešny." (Lk 1,43; 5,10) a koľkokrát anjelská a serafínska Gemma mala pokušenie upustiť od svätého prijímania, pretože sa nepokladala za nič než divoké "smetisko"?
Páter Pio opakoval trasúcim sa hlasom spolubratom: "Boh vidí škvrny aj na anjeloch, predstavte si, čo vidí na mne!" Preto stále pristupoval k sviatostnej spovedi.
"Ó, keby sme mohli pochopiť, čo prijímame od Boha vo svätom prijímaní, akú čistotu by sme mu prinášali!" zvolala svätá Magdaléna de Pazzi.
Preto svätý Hugo, svätý Tomáš Akvinský, svätý František Saleský, svätý Ignác, svätý Karol Boromejský, svätý František Borgia, svätý Ľudovít Bertrand, svätý Jozef Kupertínsky, svätý Leonard da Porto Maurizio a mnoho iných svätých sa spovedali každý deň pred slávením svätej omše.
Svätý Kamil de Lellis neslúžil svätú omšu bez toho, aby sa vyspovedal, pretože chcel aspoň "oprášiť" svoju dušu. Raz na námestí v Livorne v podvečer, skôr než sa rozlúčil s jedným spolubratom, pretože vedel, že zajtra nebude mať príležitosť vyspovedať sa pred svätou omšou kňazovi, zastavil sa, sňal klobúk, urobil znamenie kríža a vyspovedal sa spolubratovi na námestí.
Tiež svätý Alfonz, svätý Jozef Cafasso, svätý Ján Bosco sa spovedali veľmi často. A ak Pius X. chcel začať so svätým prijímaním u sedemročných detí, čo iného bolo dôvodom, než že srdce týchto nevinných detí sa veľmi podobajú anjelom? Páter Pio z Pietrelciny jasal, keď mu priviedli päťročné deti, aby ich pripravil na sväté prijímanie.
Svätí sa dovolávali smernice Ducha Svätého: "Každý nech najskôr skúma sám seba a potom nech je z tohto Chleba a pije z tohto Kalicha, pretože kto je a pije nehodne, odsúdenie je a pije." (1 Kor 11,28)
Spytovať sa, kajať sa, obviňovať sa, žiadať o odpustenie a využívať každodenne svätú spoveď bolo pre mnohých svätcov úplne prirodzené. Blahoslavení, že toho boli schopní! Plody posvätenia boli trvalé a hojné, pretože čistá duša prijímala Ježiša - "Potravu vyvolených" (Zach 9,17) - ako "úrodná pôda, ... ktorá prináša trvalý úžitok." (Lk 8,15)
Svätý Anton Mária Klaret to veľmi dobre osvetľuje: "Keď pristupujeme k svätému prijímaniu, všetci prijímame rovnakého Pána, ale nie všetci prijímame rovnaké milosti, ani to neplodí vo všetkých rovnaké účinky. To všetko závisí na väčšej alebo menšej pripravenosti. K vysvetleniu mi poslúži jedno prirovnanie: štepenie. Čím viac sa rastliny podobajú, tým lepšie pre štepenie. Preto čím väčšia bude podobnosť medzi prijímajúcim a Ježišom, tým väčšie budú plody svätého prijímania." Sviatostná spoveď je preto vynikajúcim prostriedkom pre obnovu podoby duše s Ježišom.
Svätý František Saleský učil svoje duchovných synov: "Spovedajte sa s pokorou a zbožnosťou ..., pokiaľ možno zakaždým, keď pristupujete k svätému prijímaniu, aj keď necítite vo svedomí výčitky smrteľného hriechu."
Preto sa aj svätá Terézia od Ježiša spovedala pred svätým prijímaním zakaždým, keď si bola vedomá najmenšieho všedného hriechu.
Z tohto dôvodu je dobré pripomenúť náuku Cirkvi.
Sväté prijímanie je potrebné prijímať vždy v posväcujúcej milosti. Preto, keď sme sa dopustili ťažkého hriechu, aj keď sme ho už oľutovali a máme veľkú túžbu prijať sväté prijímanie, je nutné, aby sme sa pred svätým prijímaním vyspovedali, inak sa dopúšťame veľmi ťažkej svätokrádeže, pre ktorú, ako povedal Ježiš svätej Brigite, nie je tu na zemi trest, ktorý by stačil na jej potrestanie.
Naopak, spoveď pred svätým prijímaním len preto, aby ešte viac očistila dušu, ktorá je už v milosti, nie je nutná, ale je drahocenná, pretože oblieka dušu do najkrajšieho "svadobného rúcha" (Mt 22,14), v ktorom sa prisadá k stolu anjelov.
Preto sa citlivé duše snažili vyhľadávať sviatosť pokánia čo najčastejšie, aspoň raz týždenne aj pre ľahké hriechy.
Ak totiž má byť čistota duše k prijatiu Ježiša čo najväčšia, žiadna čistota nie je žiarivejšia než tá, ktorú obdržíme vo spovedi, v kúpeli krvi Ježišovej, ktorá činí kajúcu dušu božsky krásnu a žiariacu.
"Duša, ktorá prijíma božskú krv, sa stáva krásnou, akoby si obliekla najkrajšie rúcho, a je tak žiariaca, že by mohla tých, kto ju uvidia, zvádzať, aby sa jej klaňali." (Svätá Magdalena de Pazzi)
Aká je to pohoda pre Ježiša, keď môže byť prijatý dušou očistenou a odetou do jeho božskej krvi! A aká je to pre neho radosť lásky, ak ide o dušu panenskú, pretože "Eucharistia prichádza z neba panenská" (sv.Albert Veľký) a nachádza svoje nebo len v panenstve. Nikto nemôže tak ako panna, opakovať s nevestou z Piesne piesní: "Môj milý je môj a ja som jeho, on, ktorý pasie medzi ľaliami." (Pie 2,16)
Vybraným spôsobom prípravy na sväté prijímanie je vzývať Nepoškvrnenú a zveriť sa jej, aby nám dala prijať Ježiša svojou pokorou, svojou čistotou a svojou láskou, a tiež aby sama prišla a prijala ho v nás.
Túto zbožnú prax odporúča mnoho svätcov, zvlášť sv. Ľudovít Mária Grignion z Montfortu, sv. Peter G. Eymard, svätý Alfonz z Liguori a svätý Maximilián Kolbe.
"Najlepšia príprava na sväté prijímanie je tá, ktorú robíme spolu s Máriou," píše Peter Eymard.
Ľúbezne nám to opisuje svätá Terezka, keď predstavuje svoju dušu ako dieťa vo veku troch či štyroch rokov, s neusporiadanými vlasmi i šatami, ktorá sa hanbí predstaviť pri oltári a prijať Ježiša. Ale spomenie si na Pannu Máriu, a tá ihneď - píše - "sa ma ujíma, odoberie mi špinavú zásteru, upraví moje vlasy krásnou stuhou a prostým kvetom ..., a to stačí, aby som vyzerala milo a mohla sa bez hanby posadiť k stolu s anjelmi."
Skúsme to tiež. Nebudeme sklamaní. Budeme potom môcť zvolať s Gemmou vo vytržení: "Aké krásne je sväté prijímanie vykonané s Mamičkou z raja!"
Masima
P. Stefano, M. Manelli, OFM
