Vianoce svätej Terezky z Lisieux

Jednou z mladých svätých v dejinách Cirkvi, ktorá sa stala svojím životom a svojimi spismi v krátkom čase duchovnou vodkyňou a miláčikom nespočetných duší, je sv. Terézia z Lisieux. No aj ona – celosvetovo známa učiteľka Cirkvi a patrónka misií – potrebovala v mladosti radikálnu premenu dôležitú pre vlastnú duchovnú rovnováhu. 

Ako živé štvorročné dieťa totiž smrťou matky stratila svoju bezstarostnosť. Stala sa precitlivelou, škrupulóznou a bojazlivou. Terezka trpela niekoľko rokov všetkými možnými chorobami a až ako 14-ročná dostala na Vianoce oslobodzujúcu milosť, ktorá úplne zmenila jej život.

„Dňa 25. decembra 1886 sa mi dostalo milosti, že som vyrástla z detských rokov, jedným slovom, dostalo sa mi milosti úplného obrátenia.

Vracali sme sa z polnočnej svätej omše, na ktorej som mala to šťastie, že som mohla prijať silného a mocného Boha. Keď sme prišli do Buissonnets, tešila som sa, že si pôjdem z kozuba vybrať svoje topánky. Tento starodávny zvyk nám v detstve prinášal toľko radosti, že Celina – moja sestra – chcela ďalej so mnou zaobchádzať ako s malým dieťaťom, pretože som bola najmladšia z rodiny...

Ale Ježiš mi chcel ukázať, že sa mám zbaviť detských chýb, a preto mi vzal aj nevinné radosti: dopustil, aby otecko, unavený po polnočnej svätej omši, vidiac moje topánky v kozube, namrzene vyriekol slová, ktoré mi prebodli srdce: ‚Čo robiť, našťastie je to už naposledy!‘ Práve som išla po schodoch hore do izby, aby som si odložila klobúk. Celina vedela, aká som citlivá, a keď videla, že sa mi lesknú oči, bolo jej do plaču, lebo ma veľmi milovala a chápala môj žiaľ.

‚Terezka,‘ povedala mi, ‚neponáhľaj sa dolu, bola by si príliš zronená, keby si sa hneď pozrela do svojich topánok.‘ 

Lenže to už nebola tá istá Terezka, Ježiš zmenil jej srdce! Potlačila som slzy a zbehla po schodoch. Potom som utíšila tlkot srdca, vzala som si topánky, postavila ich pred otecka, s radosťou som povyťahovala všetky darčeky a pritom som sa tvárila šťastne ako kráľovná.

Otecko sa smial, znovu sa rozveselil a Celina si myslela, že sa jej sníva. Šťastná, krásna skutočnosť! Terezka znovu našla duševnú silu, ktorú stratila pred štyrmi rokmi, a už navždy si ju mala zachovať! ... V tú nádhernú noc svetla sa začalo tretie obdobie môjho života, najkrajšie zo všetkých, najviac naplnené nebeskými milosťami.

Dielo, ktoré by som nemohla vykonať za desať rokov, Ježiš urobil v jednej chvíli, uspokojil sa s mojou dobrou vôľou, ktorá mi nikdy nechýbala. Ako jeho apoštoli som mu mohla povedať: ‚Pane, celú noc som sa namáhala, a nič som nechytila.‘ Ježiš bol ku mne ešte milosrdnejší než k svojim učeníkom, sám vzal sieť, spustil ju a vytiahol ju plnú rýb. Urobil zo mňa rybára duší.

Pocítila som veľkú túžbu pracovať na obrátení hriešnikov, túžbu, akú som nikdy predtým nepocítila tak živo... Slovom, pocítila som, že do môjho srdca vstupuje láska k blížnemu, potreba zabúdať na seba, aby som robila radosť iným. A odvtedy som bola šťastná!“

Po tomto zážitku milosti mala Terezka už čoskoro pomáhať druhým pri ich obrátení. Už viac nestrácala čas tým, aby meravo hľadela na seba, na vlastné slabosti a chyby. Neuveriteľne bdelo, vynaliezavo, vnímavo a celým svojím srdcom, do ktorého sa nasťahovala nezištná láska, sa obrátila k Ježišovi a k potrebám blížnych. V tom od tejto chvíle spočívalo tajomstvo jej misijných úspechov, obopínajúcich celý svet. 

Pán Boh musel urobiť malý zázrak, aby som v jednej chvíli vyrástla, a urobil ho počas nezabudnuteľného vianočného dňa. V tú jasnú noc, sladké novonarodené Dieťatko Ježiš zmenilo noc mojej duše na najjasnejší deň... V tú noc, keď sa stal slabým a trpiacim pre moju lásku, urobil ma silnou a odvážnou, odel ma do svojej výzbroje a od tejto požehnanej noci som nepodľahla v žiadnom boji. Naopak, kráčala som od víťazstva k víťazstvu a začala som ‚veľké preteky‘“. Svätá Terézia

Masima