%20(1).jpg)
Vo svojom správaní hľadaj len Boha a potom nepochybuj! On všetko dobré zariadi!
Patríme Bohu a jeho Prozreteľnosti. Akonáhle sme spoznali jeho zámery, podriaďme sa im.
Skutočne: Boh vo svojej múdrosti dobre usporiadal veci tohto sveta: po dni nasleduje noc, po radosti smútok, po priazni nepriazeň, aby sa náš duch pridŕžal jedine Boha, ktorý riadi všetky zmeny.
Nevidíš, že Prozreteľnosť sa o teba stará tak, akoby sa zaoberala výlučne tebou?
Božie diela sa dejú samočinne. Pravá múdrosť spočíva v tom, sledovať Božiu prozreteľnosť krok za krokom.
Aby sme mohli pristúpiť k Bohu, musíme začať sami od seba.
Čo sa stane bez nášho pričinenia, to ukazuje vôľa Božia najlepšie!
Deti Božie putujú po jeho cestách v detinskej dôvere. Svoju nádej vkladajú v Neho. Keď zakopnú, On ich opäť pozdvihuje; a namiesto toho, aby sa zastavili a zlorečili kameňu, o ktorý zakopli, dá im milosť v láske pokračovať, keď sa pre svoj pád pokoria.
Najprv upri svoj zrak na vlastnú úbohosť, potom zhliadni k Božiemu milosrdenstvu a zaoberaj sa viac jeho dokonalosťou než svojou nedokonalosťou.
Aké šťastie, priať si len to, čo chce Boh! Konať len to, k čomu Prozreteľnosť poskytuje príležitosť, a nemať nič okrem toho, čo nám dal svojou Prozreteľnosťou!
Boh nás opustí, keď spoliehame len na ľudí, na nadanie, na šťastie ...
Odovzdajme sa úplne Božej Prozreteľnosti. Tá zariadi všetko tak, ako potrebujeme.
Obozretnosť je dobrá, keď je podriadená Božej Prozreteľnosti. Keď sa však s veľkou úzkostlivosťou snažíme vyhnúť niečomu nepríjemnému, je prehnaná!
Utekať pred životnou situáciou, do ktorej nás Boh postavil, znamená: utekať pred svojím šťastím!
Diabol môže syčať a pôsobiť hluk a lomoz, ale nemôže nás uštipnúť, ani nám uškodiť, keď sami nechceme.
Boh nikdy neodopiera svoju pomoc, keď príde jeho čas a keď sme sami urobili, čo sme len mohli.
Málokedy sa vykoná niečo dobré bez námahy.
Keď Boha počúvame a oslavujeme ho, potom sa nemusíme starať, čo ostatní rozprávajú a robia.
Pridržiavajte sa Boha a potom On sa bude držať nás ... A s Ním máme všetko!
Čo by z nás bolo, keby od nás Boh odňal milosrdenstvo?
Boh nikdy nevolá k dielu, ku ktorému by nedal potrebné milosti!
Aké šťastie, vytrvať na mieste, na ktoré nás postavil Boh! Aké však nešťastie, pevne sa usadiť na mieste, kam nás Boh nepovolal!
Kto svoju nádej vložil na Pána, ten si môže byť istý - aj keby celý svet stál proti nemu -, že sa mu prihodí len to, čo sa páči Bohu!
Len Bohu sme dlžní slávou. Nerobíme tak preto, že si myslíme, že robíme niečo len pre Neho, ale pritom dbáme na ľudské ohľady a na vlastné záujmy.
Boh nedáva príkaz, aby sme chytili ryby. On len prikazuje rozprestierať siete. Lebo On je ten, ktorý dáva rybám dostať sa do siete.
Aj keď nie sme spokojní, predsa má všetko najlepší priebeh, keď sa pokoríme a zdvojnásobíme dôveru v Boha!
Boh používa každého človeka podľa svojho dobrozdania, zlého aj dobrého - dokonca až k zázračným činom.
Pravá a neklamná zásada je, že Boh vždy, či už skôr alebo neskôr, ospravedlní - rehabilituje tých, ktorí sami nehľadajú svoje ospravedlnenie.
Keď je Boh spokojný s našou dobrou vôľou a s našou úprimnou snahou, tak by sme sa aj my mali uspokojiť s konečnými výsledkami, ktoré nám udeľuje. Potom by naše konanie nebolo bez úžitku.
Tí, ktorí majú veľkú lásku k Bohu, nechvália sa s ňou; naopak, obávajú sa, že nemajú žiadnu.
Keď sa Boh chce zveriť nejakej duši, urobí tak bez rozruchu, spôsobom pokojným, milým a ľúbezným.
Masima
