Kristovo utrpenie /4./

Ježiš je vzatý do väzenia

Pokračujme v tomto bolestnom príbehu, ktorý rozšíriš medzi veľa ľudí. Budem Ťa osvecovať v tom, ako sa to má stať.

Keď ma vojaci vliekli do väzenia, Peter bol napoly skrytý uprostred davu v jednom z vnútorných nádvorí. Naše pohľady sa stretli, jeho oči boli zmätené, bolo to len na zlomok sekundy a i napriek tomu, toľko som mu toho povedal!...
Videl som, ako horko plače pre svoj hriech a svojim Srdcom som mu povedal: „Nepriateľ sa pokúsil zmocniť sa ťa, ale ja ťa neopustím. Viem, že tvoje srdce ma nezaprelo. Buď pripravený na boj nového dňa, na ďalšie a ďalšie boje s duchovnou temnotou a priprav sa na prijatie dobrej správy. Zbohom, Peter.“

Veľakrát som sa díval do duše, ktorá zhrešila, ale díva sa tiež ona? Nie vždy sa naše oči stretnú. Veľakrát sa ja dívam na dušu, ale ona sa nedíva na mňa, nevidí ma, je slepá… Volám ju po mene, ale ona mi neodpovedá. Posielam jej trápenie a bolesť, aby sa prebudila zo svojej slepoty, ale ona sa nechce prebudiť.

Moji milovaní, ak sa nedívate do neba, bude váš život bez zmyslu. Zodvihnite svoje hlavy a uvažujte o Domove, ktorý na vás čaká. Hľadajte svojho Boha a vždy Ho nájdete s očami upretými na vás a v Jeho pohľade objavíte pokoj a život.

Rozjímajte o mojom väzení, kde som prežil veľkú časť noci. Vojaci ma prišli urážať slovami i skutkami, strkali do mňa, bili ma, posmievali sa mi. Keď svitalo a už sa dosť nabažili, nechali ma samého, zviazaného v tmavej, vlhkej a odporne zapáchajúcej miestnosti plnej potkanov.
Bol som zviazaný spôsobom, ktorý ma nútil stáť alebo sedieť na ostrej skale, na ktorú ma posadili. Moje boľavé telo čoskoro skrehlo od zimy. Spomenul som si, ako ma moja Matka tisíckrát prikrývala a balila, keď mi bola zima, a … rozplakal som sa.

Poďme teraz porovnať svätyňu s väzením a predovšetkým s ľudským srdcom. Vo väzení som prežil jednu noc… koľko nocí prežívam vo svätyni?

Vo väzení ma zraňovali vojaci, ktorí boli mojimi nepriateľmi, ale vo svätyni so mnou zle zaobchádzajú a urážajú ma duše, ktoré ma nazývajú Otcom. Vo väzení mi bola zima, bol som ospalý, hladný, zahanbený, smutný, plný bolesti, osamelý a opustený. Videl som, v koľkých svätyniach v priebehu času nedostanem prikrývku lásky. Tak veľké množstvo ľadových sŕdc bude pre mňa ako skala vo väznici!

Toľkokrát budem smädný po láske, po dušiach! Veľmi veľa dní čakám na takú dušu, kým ma navštívi a príjme ma v srdci. Pretože onú noc som prežil v samote a myslel som na túto dušu, aby utíšila môj smäd! Toľkokrát hladujem po svojich dušiach, po ich vernosti, po ich štedrosti!

A vedia tieto duše, ako utíšiť túto túžbu? Keď majú prejsť nejakým trápením, budú mi vedieť povedať: „Toto uľaví Tvojmu smútku, budem s Tebou v Tvojej samote?“ Ach, ak sa zjednotíte so mnou a budete tešiť moje Srdce, vydržíte všetko v pokoji a budete posilnení.

Vo väzení som prežíval zahanbenie, keď som počul strašné slová, ktoré o mne hovorili, a toto zahanbenie ešte vzrástlo, keď som neskoršie videl, že tieto isté slová opakujú milované duše.

Keď tie nečisté a nechutné ruky udreli moju tvár a tĺkli ma, videl som, koľkokrát ma bude biť veľké množstvo duší, ktoré – bez toho, aby sa očistili od hriechu, bez toho, aby upratali svoj dom dobrou spoveďou – budú ma prijímať do sŕdc. Tieto zvykové hriechy ma tlčú znovu a znovu.

Keď do mňa strkali, aby som sa postavil, nemal som silu, a tiež pre reťaze, ktoré ma spútavali, som padal na zem. Videl som, ako ma veľa duší zväzuje reťazami nevďačnosti a nechá ma padať na kamene a obnovujú tak moju hanbu a predlžujú moju osamelosť.

Vyvolené duše, premýšľajte o svojom Snúbencovi vo väzení. 

Premýšľajte o noci toľkých mojich strastí a uvažujte, že táto bolesť sa predlžuje v toľkých svätyniach a v chlade toľkých sŕdc.

Ak mi chcete dať dôkaz lásky, otvorte srdcia, aby som ich mohol urobiť svojim väzením. 

Zviažte ma reťazami svojej lásky. 

Prikryte ma svojou jemnosťou, kŕmte ma svojou srdečnosťou. 

Haste môj smäd svojou horlivosťou. 

Tíšte môj smútok a opustenosť svojou vernou spoločnosťou. 

Nech vašou čistotou a úprimnými úmyslami zmizne moje zahanbenie.

Ak chcete, aby som si u vás mohol odpočinúť, utíšte hluk svojich vášní a v tichu vašej duše potom budem môcť kľudne spať.

Teraz aj pozdejšie budete počuť môj hlas, ako vám jemne hovorí: Môj snúbenec (snúbenica), teraz si mojim odpočinkom, ja budem tvojim cez celú večnosť. Tebe, ktorý mi prepožičiavaš srdce ako väzenie s takou oddanosťou a láskou, sľubujem, že moja odmena nebude mať hraníc, a obete, ktoré si pre mňa behom svojho života priniesol, ťa nezaťažia.

Ježiš je vedený pred Herodesa

Pilát nariadil, aby ma predviedli pred Herodesa… Bol to skazený úbožiak, ktorý vyhľadával len potešenie, aby sa nechal voviesť do nezriadených vášní. Bol rád, keď ma videl pred svojim súdom, pretože dúfal, že sa pobaví mojimi slovami a zázrakmi.

Uvážte, moje deti, odpor, aký som cítil v prítomnosti toho najohavnejšieho z ľudí, ktorého slová, otázky a afektované gestá ma pokrývali zmätkom. Čisté a panenské duše, poďte, obklopte a bráňte svojho Ženícha.

Herodes očakával, že odpoviem na jeho sarkastické otázky, ale ja som nepovedal jediné slovo.  Zostal som pred ním v úplnom tichu. To, že som neodpovedal, bolo najväčším dôkazom mojej dôstojnosti, ktorý som mu mohol dať. Jeho oplzlé slová neboli hodné stretnúť sa s mojimi čistými. Medzitým sa moje Srdce nekonečne zjednotilo s mojim nebeským Otcom. Pohlcovala ma túžba vydať aj poslednú kvapku svojej Krvi za duše. Pomyslenie na každého človeka, ktorý ma bude pozdejšie nasledovať, premožený mojim príkladom a mojou veľkorysosťou, ma zapaľovalo láskou a nielenže ma toto strašné vypočúvanie tešilo, ale dokonca som sa chcel rozbehnúť oproti mukám Kríža.

Ježiš je znovu predvedený pred Piláta

Dovolil som, aby so mnou zaobchádzali ako s bláznom, a tak mi obliekli bielu tuniku na znamenie svojho výsmechu. Pozdejšie ma stredom rozzúreného a posmešného kriku znovu predviedli pred Piláta.

Pozorujte, ako tento rozpačitý a veľmi zmätený človek nevie, čo má so mnou urobiť. A aby utíšil rozbesnený dav, dáva rozkaz, aby ma zbičovali.

Pilát reprezentuje duše, ktorým chýba odvaha a veľkomyseľnosť, aby sa raz a navždy vymanili z požiadaviek sveta a svojej vlastnej prirodzenosti. Namiesto toho, aby sa oddelili od sveta a svojej prirodzenosti, ako im káže ich svedomie, ich afektovaná myseľ im prikazuje vzdať sa dobrého ducha. Potom sa oddávajú svojim chúťkam, zabávajú sa na pominuteľných útechách a vyhovujú svojim vášňam. 

Do ticha svojich pocitov viny si potom hovoria: „Už som si odoprel to alebo ono, to stačí.“ 
Takej duši poviem len: „Bičuješ ma tak, ako Pilát.“ Dnes si urobil jeden krok, zajtra druhý. Takto mieniš uspokojovať svoje vášne? Nuž! Čoskoro budú chcieť viac.

Ak nemáme odvahu bojovať s vlastnou povahou v malých veciach, oveľa menej ju budete mať pozdejšie, keď príde väčšia príležitosť.

Bičovanie Ježiša

Pozrite na mňa, moji drahí. S miernosťou baránka sa nechávam viesť k strašným mukám bičovania. Kati strašne šľahajú prepletenými povrazmi a prútami moje telo, ktoré je už tak veľmi pokryté ranami a premožené únavou.
Som trestaný s takou nesmiernou krutosťou, že na mne nezostalo nič, čo by nezožierala najstrašnejšia bolesť. Rany a kopance mi spôsobili nesmierne zranenia… Korbáče trhali moju kožu i mäso. Zo všetkých mojich údov sa valila krv. Znovu a znovu som padal od bolesti, ktorú mi spôsobovali rany mojej mužnosti. Moje telo bolo v takom strašnom stave, že som pripomínal viac obludu ako človeka. Celá moja tvár bola tak opuchnutá, že celkom stratila svoje rysy.

Pomyslenie na veľa duší, ktoré pozdejšie pôjdu v mojich šľapajách, ma zaplavovalo Láskou. Vo väzení som videl svojich verných nasledovníkov, ktorí sa učia z mojej miernosti, trpezlivosti a tichosti nielen prijímať núdzu a posmech, ale dokonca milovať svojich prenasledovateľov, a ak je to nutné, dokonca sa za nich obetovať, tak, ako som ja obetoval seba.

V priebehu tých hodín opustenosti uprostred toľkého množstva bolestí som sa viac a viac zapaľoval túžbou dokonali splniť Vôľu Otca. Ó, ako som sa ponúkal ako náhrada jeho hlboko urazenej slávy! Tak ani vy sa nebojte, vy zbožné duše, ktoré sa pre lásku ocitáte v istom väzení, ktoré vypadáte v očiach druhých často ako zbytočné a snáď i škodlivé stvorenia. Nechajte ich kričať proti vám a behom tých hodín bolesti a samoty dôverne zjednoťte svoje srdce s vašim Bohom, jediným objektom vašej lásky. Takto odčiníte množstvo hriechov, ktoré hanobia jeho slávu.

Ježiš je odsúdený na smrť

Zaviedli ma k Pilátovi, ktorý mal vyniesť rozsudok smrti. Pilát sa ma vypytoval a dúfal, že nájde dôvod, aby ma mohol obviniť, ale zároveň ho mučilo svedomie a pociťoval veľký strach z nespravodlivosti, ktorú sa chystal spáchať.

V Pilátovi sú verne zastúpené tie duše, ktoré pociťujú pohnútky milostí a zároveň svojich vlastných vášní, ktoré ovládajú ľudské ohľady a zaslepuje sebaláska, a zo strachu pred zosmiešnením nechajú milosť uniknúť.

Neodpovedal som na žiadnu z Pilátových otázok. Ale keď sa opýtal: „Ty si kráľ Židov?“, vtedy som vážne a poctivo odpovedal: „Sám si to povedal, ja som Kráľ, ale moje kráľovstvo nie je z tohto sveta…“ Týmito slovami som chcel poučiť mnoho duší, keď sa ocitnú v situácii, že im hrozí utrpenie alebo poníženie, ktorému je možné ľahko predísť. Mali by veľkoryso odpovedať: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta…“ Preto nehľadám chválu u ľudí. Môj domov nie je tu, a napriek tomu nájdem odpočinok tam, kde naozaj je.

A teraz majte odvahu splniť moju úlohu, a neberte na vedomie mienku sveta. Dôležité nie je ich ocenenie, ale najdôležitejšie je nasledovať hlas milosti, ktorý premôže lákadlá prirodzenosti.
Ak nie si schopný zvíťaziť sám, popros o silu a radu, pretože v mnohých prípadoch prehnaná domýšľavosť a vášne zaslepia dušu a nútia ju konať nesprávne.

Katov, ktorí ničia moje telo, nie je desať alebo dvadsať. Veľmi veľa rúk zraňuje moje telo prijímaním svätého prijímania do rúk – Satanovo dielo rúhania!

Ako o mne môžu rozjímať v tomto mori bolestí a horkosti bez toho, že by ich srdcia neboli pohnuté súcitom? Avšak nie sú to kati, ktorí mi prinášajú útechu, ale musíte to byť vy, vyvolené duše, aby sa moja bolesť zmiernila. Uvažujte o mojich ranách a uvidíte, či niekto trpel toľko ako ja, aby ukázal svoju lásku.

Ježiš je korunovaný tŕním

Podľa vôle Otca som žil celé dni v intenzívnom zármutku bez toho, aby som sa sťažoval, ale prijímal som to, čo mi Otec chcel dať pocítiť. Keď som bol v záhrade zatknutý, moji žalobcovia boli pripravení na každú lož a ja som im bez najmenšieho odporu dovolil odvliecť ma kamkoľvek.

A keď sa im zachcelo zovrieť moju hlavu tŕňovou korunou, sklonil som sa bez odporu, pretože som prijal všetko z rúk Toho, ktorý ma poslal na svet.

Keď sa paže týchto krutých mužov vyčerpali množstvom rán, ktoré uštedrili môjmu telu, dali mi na hlavu korunu upletenú z tŕňových vetiev, pochodovali predomnou a hovorili: „Tak ty si Kráľ? Zdravíme ťa!“

Niektorí ma opľúvali, ostatní ma urážali alebo ma bili po hlave, každý pridával môjmu už tak zranenému a zúboženému telu novú bolesť.

Som unavený a nemám si kde oddýchnuť. Požičaj mi svoje srdce a svoju náruč, aby som sa ukryl v tvojej láske. Som prechladnutý a chvejem sa od horúčky, objím ma na okamih, kým budem ďalej pokračovať v ničení tohoto chrámu Lásky.

Vojaci a kati svojimi špinavými rukami strkali do môjho tela a ostatní, znechutení mojou Krvou, ma tlačili kopijami a znovu tak otvárali moje telo. Vrazili do mňa, aby som spadol na ostré kamene, ticho som sa rozplakal od bolesti. Zosmiešňovali moje slzy. Nakoniec mi strhli veniec upletený z ostnatých vetiev a roztrhali tak moje spánky.

Uvažuj, ako som touto tŕňovou korunou naprával hriech pýchy toľkých duší, ktoré si prajú byť nadmerne chválené a poddávajú sa falošným súdom sveta. K tomu všetkému som dovolil, aby bola moja hlava korunovaná tŕním. Moja hlava tak kruto trpela dobrovoľným pokorením ako náhrada za ohavné a pyšné pretvarovanie toľkých duší, ktoré pre mylné hodnotenie svojho stavu a svojho postavenia odmietajú ísť po ceste, ktorú im pripravila moja prozreteľnosť.

Žiadna cesta nie je ponižijúca, ak ju pripravila vôľa Boha… Márne chcete sami seba klamať, premýšľajte o nasledovaní Božej vôle a naplno sa poddajte čomukoľvek, čo od vás bude požadovať.

Na svete sú ľudia, ktorí vo chvíli rozhodnutia (prijať nový štýl života) premietajú a skúmajú túžby svojho srdca. Snáď nájdu v tom alebo v tej, s kým sa mienia spojiť, pevné základy pre kresťanský a zbožný život. Možno budú plniť svoje rodinné povinnosti spôsobom, ktorý bude uspokojovať ich priania a túžbu po šťastí. Ale márnomyseľnosť a domýšľavosť zatemní ich ducha a oni budú vlečení túžbami vynikať a predvádzať sa. 
Potom urobia všetko pre to, aby si našli niekoho bohatšieho či lepšie postaveného, aby tak uspokojili svoje ambície. Ach! Ako tvrdohlavo zaslepujú sami seba! Nie, poviem im, v tomto svete nenájdete skutočné šťastie, ale dúfam, že ho nájdete v tom budúcom.

Dávajte si pozor, pretože sa vystavujete veľkému nebezpečiu!

Budem tiež hovoriť k dušiam, ktoré volám na cestu dokonalosti. Koľko je ilúzií v tých, ktorí mi tvrdia, že sú pripravení konať moju vôľu, a potom prebodávajú moju hlavu tŕňmi mojej koruny.

Sú však duše, ktoré chcem pre seba. Poznám ich a milujem ich a chcem ich priviesť tam, kde žijem ja, do mojej nekonečnej múdrosti, kde nájdu všetko potrebné k dosiahnutiu svätosti. Tým sa im dám poznať a ony mi poskytnú viac úľavy, viac lásky a viac duší.

Ale toľko je podvodov! Toľko duší je zaslepených pýchou a aroganciou len pre holú ctižiadosť. Hlavu majú plnú márnych a zbytočných myšlienok a odmietajú ísť po ceste, ktorú pripravuje moja láska. Duše, ktoré som si vybral, myslíte si, že plníte moju vôľu, keď odporujete hlasu milosti, ktorý vás volá a vedie po ceste, ktorú však vaša pýcha odmieta?

Dcéra moja, láska mojich bied, uteš ma! Urob vo svojom malom srdci trón pre svojho Kráľa a Spasiteľa a korunuj ma svojimi bozkami.

S korunou z tŕňov a v červenom rúchu ma vojaci znovu predviedli pred Piláta. Ten mi položil niekoľko otázok, pretože na mne nemohol nájsť vinu, za ktorú by som si zaslúžil trest. Pýtal sa ma, prečo neodpovedám, keď viem, že má nado mnou všetku moc.

Potom som prelomil svoje mlčanie a povedal som mu: „Nemal by si žiadnu moc, keby ti nebola daná zhora, ale je potrebné, aby sa splnilo, čo hovorí Písmo.“ A znovu som utíchol, aby som sa úplne odovzdal svojmu nebeskému Otcovi. 

Barabáš je prepustený

Pilát hľadal spôsob, ako ma oslobodiť. Varovanie jeho manželky mu robilo starosti a tiež sa zmätene potácal medzi výčitkami svojho svedomia a strachom, že ľud proti nemu vyvolá vzburu.

V žalostnom stave ma vystavil pohľadu zberby a ponúkol, že mi dá slobodu a odsúdi namiesto mňa Barabáša, známeho zlodeja a vraha. Ľudia jednohlasne odpovedali: „Nech zahynie a Barabáš nech je prepustený!“

Duše, ktoré ma milujete, pozrite, ako ma porovnávali so zločincom, ako ma ponížili – viac než najzvrátenejšieho z ľudí. 

Počúvajte zúrivý krik, namierený proti mne. 

Pozrite, s akým besnením žiadali moju smrť. 

Odmietol som prejsť takýmto zahanbujúcim porovnaním? Nie, naopak, objal som ho pre svoju lásku k dušiam, aby som im ukázal, že táto láska ma priviedla nielen na smrť, ale na tú najpotupnejšiu smrť…

Neverte, že moja ľudská prirodzenosť necítila odpor či bolesť. Naopak, chcel som zakúsiť celú túto ošklivosť a dostať sa až do tohoto stavu a dať vám tak príklad, že vôľa vám za všetkých okolností dáva v živote silu, a tiež som vás chcel naučiť premáhať odpor k tomu, čo vám ponúka vôľa Božia.

Vrátim sa k dušiam, o ktorých som hovoril včera… Tieto duše, povolané k dokonalosti, diskutujú s milosťou a cúvajú, keď sa stretnú s ponížením na ceste, ktorú im ja ukazujem, a boja sa, ako ich bude posudzovať svet, či budú uznané ich schopnosti. Presviedčajú samé seba, že budú pre moju slávu užitočnejšie niekde inde v mojej službe.

Takým dušiam odpoviem: Povedzte, odmietol či váhal som snáď ja, keď som videl, ako sa narodím v noci chudobným a pokorným rodičom v stajni, ďaleko od môjho domova a mojej dediny, v najdrsnejšom ročnom období?

Potom som tridsať rokov žil a napĺňal skryté a obtiažne povolanie v dielni: zažíval som pokorenie a urážky od ľudí, ktorí odmietli prácu Jozefa, môjho otca. Nesprotivoval som si pomoc mojej Matke ani v tých najpodradnejších domácich prácach. Jednako len, či som nemal oveľa viac talentu, než si vyžadovala práca tesára? Ja, ktorý som v dvanástich rokoch poučoval znalcov Zákona v chráme… Ale bola to vôľa môjho nebeského Otca a takto som Ho oslavoval.

Keď som opustil Nazaret a začal svoj verejný život, mohol som sa presláviť ako Mesiáš a Syn Boží, aby ľudia počúvali moje učenie a preukazovali mi pocty, ale neurobil som to, pretože mojim jediným prianím bolo konať vôľu môjho Otca…

Potom, keď prišiel čas môjho utrpenia, pozoruj, ako som so stále väčšou láskou vyjavoval a objímal vôľu môjho nebeského Otca, napriek krutosti jedných a urážok druhých, dívaj sa na moju opustenosť a nevďačnosť zástupu, napriek neopísateľnému utrpeniu môjho tela a odporu mojej duše.

Tak sa duša v časoch ťažkostí a opustenosti má veľkoryso odovzdávať do vôle Božej. A potom prichádza okamih, keď duša, takto dôverne spojená s ním, zakúša neopísateľnú sladkosť. Čo som povedal dušiam, ktorým sa protiví pokorný a skrytý život, opakujem tým, ktoré sú volané k stálemu kontaktu so svetom, keď naopak túžia po úplnom odlúčení a pokornej a skrytej práci.

Vyvolené duše, vaše šťastie a dokonalosť nezávisia od toho, že nasledujete chute vašich žiadostí a povahových náklonností, v tom, či vás stvorenia poznajú alebo nie, v tom, že užívate či ukrývate svoje hriechy, ale skôr v zjednotení a podriadení sa skrze lásku a v dokonalej odovzdanosti do vôle Božej, ako to od vás Boh pre svoju slávu a vaše posvätenia požaduje.

To pre dnešok stačí, dcéruška moja, radostne miluj a objímaj moju vôľu, vieš, že sa vždy deje pre lásku. Medituj chvíľu o nevysloviteľnom mučeníctve môjho Srdca, ktoré bolo postavené až za Barabáša. 
Ako rád som spomínal na nehu mojej Matky, keď ma objímala a pritískala na svoje Srdce! A aké živé boli úzkosti a únava môjho adoptívneho otca, ktorý trpel toľkú núdzu, aby mi preukázal svoju lásku. Vybavovali sa mi všetky dobrá, ktoré som tak bohato vylieval na nevďačných ľudí: dával som zrak slepým, chorým som vracal zdravie, ochrnutým údom ich pohyblivosť, kŕmil som zástupy, kriesil som mŕtvych. Teraz sa vidím ponížený v tom najbiednejšom stave! Som najnenávidenejší z ľudí, som odsúdený na smrť ako hanebný zločinec.

Ježiš je pribíjaný na Kríž

Pozri sa, s akou krutosťou ma obklopili títo zatvrdilí muži. Jedni kladú kríž na zem, ďalší mi strhávajú šaty prilepené k zaschnutým ranám, ktoré sa tak znovu otvárajú a krvácajú.

Pozrite, milované deti, aké poníženie som prežíval, keď som bol takto vystavený na obdiv tejto zberbe… Aká bolesť pre moju dušu!

Kati mi strhávajú tuniku a losujú o ňu, tuniku, do ktorej ma s takou starostlivosťou obliekla moja Matka v dobe môjho detstva a ktorá rástla spolu so mnou. Aká bolesť pre Matku, ktorá je svedkom tejto scény!

Ako by si len priala uschovať tieto šaty, poškvrnené a teraz nasiaknuté mojou Krvou. Ale tá hodina je tu a kati ma napínajú na kríž, berú a naťahujú mi ruky, aby dočiahli do pripravených dier. Celé moje Telo sa trhá, húpe sa zo strany na stranu a tŕne koruny prenikajú stále hlbšie do mojej hlavy.

Počúvaj prvé údery kladiva, ktorý prebíja moju pravú ruku… Znie až do hlbín zeme. 

Počúvaj ďalej – pribíjajú moju ľavú ruku a v prítomnosti takéhoto pohľadu sa trasú nebesia a anjeli padajú na tvár. 

Nevydám ani hlások. 

Žiadny nárek ani ston neunikne z mojich úst, ale moje slzy sa miešajú s Krvou, ktorá pokrýva moju tvár.

Potom, ako mi pribili ruky, kruto napínajú moje nohy… Rany sa otvárajú, nervy v rukách a nohách praskajú, kosti sú vykĺbené… Bolesť je nesmierna!

Nohy sú pribité a moja Krv vsakuje do zemi!...

Na chvíľu uvažuj o týchto skrvavených rukách a nohách… O tomto nahom tele, pokrytom ranami, močou a Krvou… O tejto špine… O tejto hlave, prebodnutej ostrými tŕňami, spotenej, plnej prachu a pokrytej Krvou…

Žasni, ako ticho, trpezlivo a ochotne som prijal toto utrpenie. Kto takto trpí? Kto je obeťou takéhoto poníženia? Je to Syn Boží! Ten, ktorý stvoril nebesia, zem, more a všetko, čo existuje…

Ten, ktorý stvoril človeka, ten, ktorý Svojou nekonečnou mocou všetko udržuje… On je tu nehybný, opovrhnutý, nahý a nasledovaný veľkým množstvom duší, ktoré opustia všetko: pozemský majetok, rodinu, domov, pocty, blahobyt, slávu a všetko, čo je treba, aby mu vzdali Slávu a preukázali lásku, ktorú mu dlhujú…

Dávajte pozor, nebeskí anjeli a tiež vy, duše, ktoré ma milujete… 

Vojaci sa chystajú otočiť Krížom dookola, aby upevnili klince, aby ich váha môjho Tela nemohla vytiahnuť a aby som ja nemohol spadnúť. 

Moje Telo pobozká zem bozkom mieru. 

A zatiaľ, čo na vrchole Kalvárie doznievajú údery kladív, najpodivnejšie divadlo je zavŕšené… 

Na žiadosť mojej Matky, ktorá vidí všetko, čo sa tu odohráva, a nemôže mi poskytnúť úľavu a vzýva Milosrdenstvo môjho Nebeského Otca… légia anjelov zostupuje a adoruje moje Telo a podopierajú ho, aby sa nedotklo zeme a váha Kríža ho nerozdrvila.

Rozjímaj o svojej Ježišovi, visiacom na Kríži, ktorý nie je schopný najmenšieho pohybu…, nahý, bez slávy, bez pocty, zbavený slobody… Olúpili ho o všetko! Nikto nemá zľutovanie a súcit s jeho bolesťou! Prijíma len mučenie, výsmech a úškľabky!

Ak ma naozaj miluješ, si pripravený byť ako ja? Čoho sa zriekneš, aby si ma poslúchal, potešil ma a uľavil mi?... Padni na zem a počúvaj moje slová:

Nech moja Vôľa v tebe triumfuje!

Nech ťa moja Láska zničí!

Nech ma tvoje biedenie oslávi!

Masima
zdroj: Catalina Rivas - Kristovo utrpenie

Catalina Rivas žije v Cochabambe /čítaj Kočabambe/ v Bolívii. V prvej polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia si ju Ježiš vyvolil, aby skrze ňu odovzdával svetu svoje posolstvá lásky a milosrdenstva. Nazýva ju „svojou sekretárkou“ a ona zapisuje to, čo jej Ježiš diktuje. Odborníci nemajú vysvetlenie, ako mohla v krátkej dobe 15 dní napísať tri husto popísané zošity. Ešte viac ich prekvapila jej hlboká duchovná krása. Catalina nemá ani stredoškolské ani teologické vzdelanie. Najhlbšie teologické pravdy sú vyjadrené s obdivuhodnou prostotou a bezprostrednosťou.

Všetky jej zápisky boli zhromaždené do ôsmych kníh, ktoré obdržali 2. apríla 1998 Imprimatur arcibiskupa v Cochabambe Mons. René Fernandeza Apazu. Arcibiskup v tomto dokumente uviedol: “Čítali sme knihy Cataliny Rivas a sme si istí, že ich jediný význam je viesť nás po ceste autentickej spirituality, ktorej prameňom je evanjelium Ježiša Krista. Preto schvaľujem ich tlač a šírenie a doporučujem ich ako texty pre rozjímanie a duchovnú orientáciu, aby získali veľa plodov pre Pána, ktorý nás volá, aby sme sa usilovali o spásu duší a ukázali im, že On je Boh živý a pravý, plný lásky a milosrdenstva.“

Od roku 1994 je Catalina Rivas nositeľkou stigiem, ktoré sa otvárajú vždy na Veľký piatok. Lekári boli osobne svedkami jej veľkého utrpenia, ale jej rany sa ďalší deň opäť zatvorili lekársky nevysvetliteľným spôsobom. O Cataline Rivas sa prorocky zmieňuje už svätý Ján Bosco. 

UPOZORNENIE! Pri kopírovaní článku uvádzajte, prosím, aj náš zdroj.