%20(1).jpg)
Keď mi potom robili výčitky v druhom prikázaní, jasne som videla, ako som sa ešte ako dieťa poľutovaniahodným spôsobom učila, že klamstvá sú výborným prostriedkom, aby som unikla trestom svojej matky, ktoré niekedy mohli vyzerať aj veľmi prísne a tvrdé.
A tak som začala ísť svojou cestou v spoločnosti otca všetkých klamstiev, satana. Stal sa tak mojím spoločníkom na ceste. Stala som sa veľkou klamárkou. A v tomto „umení klamstva“ som sa zdokonaľovala. Stávala som sa stále perfektnejšou. A v tej miere, ako sa moje hriechy stávali stále väčšími a nechutnejšími, stupňovali sa aj moje lži a stávali sa stále väčšími a nehanebnejšími. Chcela som asi dokázať sama sebe, k akému majstrovstvu to v tejto disciplíne klamstva môžem dotiahnuť.
Lži sa stávali stále mocnejšími a prerástli mi cez hlavu ‒ rovnakým spôsobom ako dlhy. Vrchol hriechu klamstva som dosiahla, keď išlo aj o to sväté, o to Najsvätejšie a o samotného Pána. Pozorovala som, že moja maminka mala veľkú bázeň pred Pánom Bohom. A pre ňu bolo meno Pána niečím úctyhodným a veľmi svätým. Nechala som si to prejsť hlavou a pomyslela som si, že to je pre mňa naozaj tá najlepšia zbraň. Tak ju mám (svoju matku) úplne v hrsti. A začala som pri každej maličkosti, a aby som podporila každú z mojich lží, prisahať na Boha. Brala som meno Božie proste ľahkovážne a bezdôvodne do úst. Svojej matke som napríklad hovorila: „Mami, pri našom milom Kristovi ti prisahám...“, alebo: „Mami, pri mene Boha Otca ti prisahám, ubezpečujem ťa,“ atď., atď... a tak som pritom vierohodne vymyslenými lžami unikala asi pred zaslúženými trestami svojej matky.
Dokážete si predstaviť, že pre svoje klamstvá, pre svoje lotroviny, pre túto hromadu výkalov, v ktorej som sa často cítila ohromne dobre, som zneužívala najsvätejšie Meno Božie, a tým som aj Jeho zaťahovala do výkalov, pretože som sama bola rovnako až po krk zaborená v tomto močiari hriechov a v tomto ľudskom hnoji.
A teraz sa pozrite, moje milé sestry a bratia, vďaka svojmu osudu a tejto skúsenosti smrti, o ktorej tu práve podávam správu, som sa tiež naučila a na vlastnej koži zakúsila, že slová a vety, ktoré opúšťajú naše ústa a ktoré z nás vychádzajú často tak ľahkovážne a neuvážene, nie sú proste odviate vetrom a takpovediac sa nerozplynú. Nie, zostávajú často skutočnosťou, ktorá nás oveľa neskôr dostihne a naraz sa nám zasa vráti ako bumerang, možno dokonca ešte lepšie vyjadrené, dopadne späť na nás.
Možno vám teraz prebehne mráz po chrbte, keď vám poviem nasledujúce. Nie raz, ale veľmi často, keď bola moja matka naozaj tvrdohlavá a proste mi nechcela veriť, skrátka som jej povedala: „Mami, nech do mňa udrie blesk, ak ti klamem. Hovorím ti len čistú pravdu!“
A tak som začala ísť svojou cestou v spoločnosti otca všetkých klamstiev, satana. Stal sa tak mojím spoločníkom na ceste. Stala som sa veľkou klamárkou. A v tomto „umení klamstva“ som sa zdokonaľovala. Stávala som sa stále perfektnejšou. A v tej miere, ako sa moje hriechy stávali stále väčšími a nechutnejšími, stupňovali sa aj moje lži a stávali sa stále väčšími a nehanebnejšími. Chcela som asi dokázať sama sebe, k akému majstrovstvu to v tejto disciplíne klamstva môžem dotiahnuť.
Lži sa stávali stále mocnejšími a prerástli mi cez hlavu ‒ rovnakým spôsobom ako dlhy. Vrchol hriechu klamstva som dosiahla, keď išlo aj o to sväté, o to Najsvätejšie a o samotného Pána. Pozorovala som, že moja maminka mala veľkú bázeň pred Pánom Bohom. A pre ňu bolo meno Pána niečím úctyhodným a veľmi svätým. Nechala som si to prejsť hlavou a pomyslela som si, že to je pre mňa naozaj tá najlepšia zbraň. Tak ju mám (svoju matku) úplne v hrsti. A začala som pri každej maličkosti, a aby som podporila každú z mojich lží, prisahať na Boha. Brala som meno Božie proste ľahkovážne a bezdôvodne do úst. Svojej matke som napríklad hovorila: „Mami, pri našom milom Kristovi ti prisahám...“, alebo: „Mami, pri mene Boha Otca ti prisahám, ubezpečujem ťa,“ atď., atď... a tak som pritom vierohodne vymyslenými lžami unikala asi pred zaslúženými trestami svojej matky.
Dokážete si predstaviť, že pre svoje klamstvá, pre svoje lotroviny, pre túto hromadu výkalov, v ktorej som sa často cítila ohromne dobre, som zneužívala najsvätejšie Meno Božie, a tým som aj Jeho zaťahovala do výkalov, pretože som sama bola rovnako až po krk zaborená v tomto močiari hriechov a v tomto ľudskom hnoji.
Možno vám teraz prebehne mráz po chrbte, keď vám poviem nasledujúce. Nie raz, ale veľmi často, keď bola moja matka naozaj tvrdohlavá a proste mi nechcela veriť, skrátka som jej povedala: „Mami, nech do mňa udrie blesk, ak ti klamem. Hovorím ti len čistú pravdu!“
A tieto moje časté výroky upadli do zabudnutia a nikto už na nich nemyslel. Ale teraz sa pozrite, stojím pred vami len z čistého Milosrdenstva Božieho, pretože ma skutočne zasiahol blesk, prakticky mnou prešiel, prakticky ma rozpolil na dve časti a úplne spálil.
Tak mi teda na onom svete ukázali, ako ja, ktorá som sa veľkolepo vydávala za katolíčku, som nikdy nedodržala slovo, vždy som bola len vierolomná a vždy som najsvätejšie Meno nášho Pána a Boha len zneužívala a stavala pred svoje nečestnosti.
Zapôsobilo na mňa, ako Pán znášal všetky tieto ohavné a odporné prípady a ako súčasne všetky tvory pred Ním na znak dojemného klaňania a úcty padajú na tvár. Videla som najblahoslavenejšiu Pannu Máriu, Matku Božiu, pri nohách Pána vo veľkej úcte a adorácii. Modlila sa za mňa a úpenlivo Ho prosila. A ja, veľká a hanebná hriešnica, som si zo svojho bahna s Pánom tykala! Ja, ktorá som bola predsa údajne taká dobrá a mala som takú dobrú povesť, ktorú som si však kúpila svojimi manipuláciami.
A tak som sa videla, ako často som sa búrila proti Pánovi, aká som bola na Neho nahnevaná, ako som na Neho nadávala a aj Ho preklínala.
Bolo pre mňa nielen zahanbujúce, ale skôr neznesiteľné a bolestné, keď som si bola vedomá tejto minulosti a mala som na ňu jasný pohľad.
Tak mi teda na onom svete ukázali, ako ja, ktorá som sa veľkolepo vydávala za katolíčku, som nikdy nedodržala slovo, vždy som bola len vierolomná a vždy som najsvätejšie Meno nášho Pána a Boha len zneužívala a stavala pred svoje nečestnosti.
Zapôsobilo na mňa, ako Pán znášal všetky tieto ohavné a odporné prípady a ako súčasne všetky tvory pred Ním na znak dojemného klaňania a úcty padajú na tvár. Videla som najblahoslavenejšiu Pannu Máriu, Matku Božiu, pri nohách Pána vo veľkej úcte a adorácii. Modlila sa za mňa a úpenlivo Ho prosila. A ja, veľká a hanebná hriešnica, som si zo svojho bahna s Pánom tykala! Ja, ktorá som bola predsa údajne taká dobrá a mala som takú dobrú povesť, ktorú som si však kúpila svojimi manipuláciami.
A tak som sa videla, ako často som sa búrila proti Pánovi, aká som bola na Neho nahnevaná, ako som na Neho nadávala a aj Ho preklínala.
Bolo pre mňa nielen zahanbujúce, ale skôr neznesiteľné a bolestné, keď som si bola vedomá tejto minulosti a mala som na ňu jasný pohľad.
Masima
zdroj: Gloria Polo
UPOZORNENIE! Pri kopírovaní článku uvádzajte, prosím, aj náš zdroj.
