%20(1).jpg)
Ja a môj blížny
Ale tým istým jazykom, ktorým som Pána tak chválila a velebila, týmto istým jazykom a tými istými ústami som celému ľudstvu hádzala polená pod nohy a nazývala ho čertovským. Všetko a každého som len kritizovala. Nič mi nebolo vhod. Na celý svet som ukazovala prstom a pripisovala som mu vinu, len na seba som neukazovala, ja som bola zo svojich obviňovaní vyňatá!
Veď ja som bola tá „svätá Gloria“, tá „dobrá“, tá „milá“ a tá „krásna“. A ako som sa pritom ešte vychvaľovala, keď som hovorila, že milujem Boha. A pritom som bola závistlivá, neznesiteľná a už vôbec nie vďačná!
V žiadnej chvíli som neprejavovala uznanie a vďačnosť svojim rodičom a svojej rodine za všetku námahu, obete a lásku, ktorú všetci vynaložili nato, aby mi umožnili dobré odborné vzdelanie, aby ma videli spoločensky postupovať, aby ma podporovali.
Ale k tomu patrí ešte aj to, že akonáhle som dokončila svoje vzdelanie, akonáhle som sa vyšplhala na svojom kariérnom rebríčku, tu už moji rodičia a moja rodina neboli pre mňa dôležití. Dokonca sa tí, ktorí ma všetkými možnými prostriedkami podporovali, stali vedľajšou vecou, ktorá nestojí za zmienku. Áno, došlo to dokonca tak ďaleko, že som sa hanbila za svoju matku. Hanbila som sa za ňu, pretože pochádzala z jednoduchých pomerov a živorila za takých žalostných okolností.
Veď ja som bola tá „svätá Gloria“, tá „dobrá“, tá „milá“ a tá „krásna“. A ako som sa pritom ešte vychvaľovala, keď som hovorila, že milujem Boha. A pritom som bola závistlivá, neznesiteľná a už vôbec nie vďačná!
Ale k tomu patrí ešte aj to, že akonáhle som dokončila svoje vzdelanie, akonáhle som sa vyšplhala na svojom kariérnom rebríčku, tu už moji rodičia a moja rodina neboli pre mňa dôležití. Dokonca sa tí, ktorí ma všetkými možnými prostriedkami podporovali, stali vedľajšou vecou, ktorá nestojí za zmienku. Áno, došlo to dokonca tak ďaleko, že som sa hanbila za svoju matku. Hanbila som sa za ňu, pretože pochádzala z jednoduchých pomerov a živorila za takých žalostných okolností.
Ja a moja rodina
A po tomto zhrnutí môjho egoistického životného štýlu mi pri tejto skúške z Desatora Božích prikázaní ešte ukázali, ako som zlyhala aj ako manželka a ako som sa správala úplne mimo, ďaleko vzdialená od očakávaní, ktoré zveril Boh kresťanskému partnerovi v manželstve.
Čo som bola za manželku?
Aká som bola?
Celý deň som šomrala už od okamihu, kedy som vstala z postele. Môj milý muž ma priateľsky pozdravil slovami: „Dobré ráno!“
A čo som na to povedala ja: „Ako to má byť dobré ráno? Pozri sa predsa z okna! Veď už zasa prší!“ Vedela som jednoducho vždy niečo vytknúť a kritizovať, mala som zlú náladu.
Nikto mi nemohol nič urobiť po chuti. Na všetkom som niečo nachádzala a hneď som sa nad tým začala rozčuľovať. Nielen voči svojmu mužovi, ale aj voči deťom som sa chovala tým istým neznesiteľným a tiež nespravodlivým spôsobom.
V tejto skúške na druhom brehu mi tiež ukázali, že som nikdy, ani raz nemala úprimný cit lásky alebo pravého súcitu voči ľuďom naokolo, voči svojim bratom a sestrám v rodine.
A Pán mi povedal: „Ty si na nich proste nikdy nemyslela!“ A uvidela som nespočítateľné množstvo chorých a osamelých a začala som plakať: „Ó, Pane, akí sú úbohí, akí opustení, títo chorí ľudia. Nikto sa o nich nestará! Dopraj mi predsa tú milosť, aby som k nim išla a navštívila ich, aby som ich potešila a zahnala ich samotu tým, že by som pri nich zostala. Tiež veľa týchto detí, ktoré už nemajú matku, tie často tak malé siroty, ó, Pane, aké utrpenie musia znášať už v celkom mladom veku!“
Čo som bola za manželku?
Aká som bola?
Celý deň som šomrala už od okamihu, kedy som vstala z postele. Môj milý muž ma priateľsky pozdravil slovami: „Dobré ráno!“
A čo som na to povedala ja: „Ako to má byť dobré ráno? Pozri sa predsa z okna! Veď už zasa prší!“ Vedela som jednoducho vždy niečo vytknúť a kritizovať, mala som zlú náladu.
Nikto mi nemohol nič urobiť po chuti. Na všetkom som niečo nachádzala a hneď som sa nad tým začala rozčuľovať. Nielen voči svojmu mužovi, ale aj voči deťom som sa chovala tým istým neznesiteľným a tiež nespravodlivým spôsobom.
V tejto skúške na druhom brehu mi tiež ukázali, že som nikdy, ani raz nemala úprimný cit lásky alebo pravého súcitu voči ľuďom naokolo, voči svojim bratom a sestrám v rodine.
A Pán mi povedal: „Ty si na nich proste nikdy nemyslela!“ A uvidela som nespočítateľné množstvo chorých a osamelých a začala som plakať: „Ó, Pane, akí sú úbohí, akí opustení, títo chorí ľudia. Nikto sa o nich nestará! Dopraj mi predsa tú milosť, aby som k nim išla a navštívila ich, aby som ich potešila a zahnala ich samotu tým, že by som pri nich zostala. Tiež veľa týchto detí, ktoré už nemajú matku, tie často tak malé siroty, ó, Pane, aké utrpenie musia znášať už v celkom mladom veku!“
A čím viac som sa pozerala a čím ďalej postupovala táto skúška, tým zreteľnejšie som pred sebou videla svoje skamenené srdce. Bolo pre mňa ako obluda, ktorú som teraz naraz musela zistiť vo svojom predchádzajúcom spôsobe bytia.
A všetko bolo také jasné a také jednoznačné, že som sa žiadnym spôsobom ‒ ako som inak bola vždy zvyknutá ‒ z tejto aféry nemohla vyvliecť. Jedným slovom stručne a jasne povedané, zhrnuté: V tejto skúške na základe Desatora Božích prikázaní som totálne prepadla.
Na základe svojho uplynulého života som nemala šancu obstáť. Bolo to proste nepochopiteľne strašné! Vo svojom uplynulom živote som žila v obrovskom chaose. Neexistoval už žiadny poriadok, ako bol daný stvoreniu. Čo mi pomohlo, že som nikoho nezavraždila a žiadneho človeka nezabila?
Budem vám rozprávať ešte jeden príklad: Veľmi často som množstvu potrebných ľudí darovala tovar, potraviny, oblečenie a veľa ďalšieho. Ale nikdy som im to nedávala z nezištnej lásky, ale väčšinou, aby som získala na význame, aby som ukázala, aká som dobrá, aby som na nich zapôsobila lživým dojmom a aby som si v našej pokrytecky uhladenej spoločnosti vybudovala o sebe pekný obrázok.
Na základe svojho uplynulého života som nemala šancu obstáť. Bolo to proste nepochopiteľne strašné! Vo svojom uplynulom živote som žila v obrovskom chaose. Neexistoval už žiadny poriadok, ako bol daný stvoreniu. Čo mi pomohlo, že som nikoho nezavraždila a žiadneho človeka nezabila?
Budem vám rozprávať ešte jeden príklad: Veľmi často som množstvu potrebných ľudí darovala tovar, potraviny, oblečenie a veľa ďalšieho. Ale nikdy som im to nedávala z nezištnej lásky, ale väčšinou, aby som získala na význame, aby som ukázala, aká som dobrá, aby som na nich zapôsobila lživým dojmom a aby som si v našej pokrytecky uhladenej spoločnosti vybudovala o sebe pekný obrázok.
Pretože som totiž bola veľmi bohatá, chcela som tiež ľuďom ukázať, aká som dobrotivá a veľkodušná. Mali na moju veľkorysosť zízať s otvorenými ústami, a tiež mi preto závidieť a obdivovať ma. A tiež preto, že som bola taká bohatá, chcela som svojimi darmi a veľkorysosťou manipulovať s biedou a chudobnými ľuďmi a tiež ešte seba urobiť potrebnou.
A tak som napríklad hovorila: „Pozri, tu ti dávam to a ono (podľa toho, čo mi práve prišlo pod ruku alebo čo mi proste zostalo), ale prosím ťa, buď taký láskavý a choď namiesto mňa na rodičovskú schôdzku do školy mojich detí a zastúp ma tam, pretože bohužiaľ nemám čas, aby som chodila na tieto školské zhromaždenia, kde sa vždy kontroluje osobná účasť.“ A týmto spôsobom som síce v celom okolí rozdala nespočetné množstvo vecí, ale každý dar bol z mojej strany spojený s nejakými podmienkami alebo požiadavkami.
A tak som ľudí mala na svojom remienku. Manipulovala som nimi a oni na mne boli závislí. A okrem toho sa mi mimoriadne páčilo, keď som pozorovala, že za mnou behá húf ľudí a za mojím chrbtom ďalej hovoria, že som vraj tiež veľkodušná, dobrotivá a svätá. Budovala som si tak v spoločnosti o sebe pôsobivý obraz.
Nikto nevedel, že to je klamný obraz, ktorý nezodpovedá skutočnosti. A teraz to bolo zjavné. Pri tejto mojej skúške vyšlo všetko najavo. Povedali mi: „Jediným Bohom, ktorého si uctievala, boli peniaze. Týmto božstvom peňazí si sa sama zatratila!! Kvôli tomuto svojmu Bohu peňazí a zlata si sa rútila do priepasti. A tak si sa sama stále viac vzďaľovala od Pána Boha.“
To súhlasilo, počas nejakej doby sme mali veľmi veľa peňazí, ale potom sme zbankrotovali. Dlhy nám prerastali cez hlavu, mali sme neskutočné množstvo dlhov. A peniaze nám úplne došli, už sme nič nemali... A keď mi práve toto všetko s peniazmi vytýkali, jednoducho som kričala: „Ale o akých peniazoch Vy tu hovoríte, zanechala som predsa tam na zemi celé množstvo problémov a dlhov...“ a viacej už som povedať nemohla...
A tak som ľudí mala na svojom remienku. Manipulovala som nimi a oni na mne boli závislí. A okrem toho sa mi mimoriadne páčilo, keď som pozorovala, že za mnou behá húf ľudí a za mojím chrbtom ďalej hovoria, že som vraj tiež veľkodušná, dobrotivá a svätá. Budovala som si tak v spoločnosti o sebe pôsobivý obraz.
Nikto nevedel, že to je klamný obraz, ktorý nezodpovedá skutočnosti. A teraz to bolo zjavné. Pri tejto mojej skúške vyšlo všetko najavo. Povedali mi: „Jediným Bohom, ktorého si uctievala, boli peniaze. Týmto božstvom peňazí si sa sama zatratila!! Kvôli tomuto svojmu Bohu peňazí a zlata si sa rútila do priepasti. A tak si sa sama stále viac vzďaľovala od Pána Boha.“
To súhlasilo, počas nejakej doby sme mali veľmi veľa peňazí, ale potom sme zbankrotovali. Dlhy nám prerastali cez hlavu, mali sme neskutočné množstvo dlhov. A peniaze nám úplne došli, už sme nič nemali... A keď mi práve toto všetko s peniazmi vytýkali, jednoducho som kričala: „Ale o akých peniazoch Vy tu hovoríte, zanechala som predsa tam na zemi celé množstvo problémov a dlhov...“ a viacej už som povedať nemohla...
Masima
zdroj: Gloria Polo
