%20(1).jpg)
Tento pápež a Mária sú dva neoddeliteľné pojmy. Mária je skrytá časť jeho života, ktorá ho chránila za všetkých okolností. Jeho pontifikát je možné pochopiť len vtedy, keď ho spojíme s Máriiným pôsobením od Karlovho narodenia.
Karol sa narodil v máji, v Máriinom mesiaci, a vyrastal v udalostiach, ktoré určila Prozreteľnosť a ktoré na vytyčovali jeho trasu pod ustavičným dohľadom Panny Márie.
Bola to v prvom rade smrť jeho matky (1929) a jeho brata (1932). Odvtedy všetko spočívalo na jeho otcovi, zbožnom mužovi, ktorý ho často brával so sebou na púte do rôznych mariánskych svätýň, ako na Kalváriu Zebrzydowska. Karol na to stále myslel a vracal sa tam.
Od skorej mladosti navštevoval chrám vo Wadoviciach, kde bol pokrstený. Denne tak rozjímal pred obrazom Panny Márie Ustavičnej pomoci.
Už v prvých básňach "Na tvojom bielom plášti" a "Magnificat" ukazuje svoju bolesť a svoju nádej. Ukazuje, ako veľmi trpí stratou svojej milovanej matky a ako ho táto strata priviedla do náručia nebeskej Matky. Súčasne vďaka karmelitánskému kláštoru v meste a neskôr v Krakove, sa rozvíja jeho Karmelitánska duchovnosť.
Od svojich desiatich rokov nosil škapuliar. Pod vplyvom dobrého kňaza P. Zachera založí a roky vedie "Mariánsku kongregáciu" pre mládež. (V tú dobu má 13 rokov.)
Keď sa v roku 1938 odobral ako študent do Krakova, začína najvlastnejší čas jeho mariánskej úcty a doba, kedy ho Mária chráni pred nacistickými okupantmi. Najskôr to bol "empirický" vplyv, ktorý nadväzoval na vplyv otca (zomrel 1941), a nasledoval vplyv geniálneho priateľa Jána Tyranowského. Jan Tyranowski mu ukázal cestu mariánskej a christocentrickej modlitby na základe štúdia karmelitánskych velikánov: Jána z Kríža a Terézie z Avily. Títo mystici mu otvorili horizont netušených milostí. Odtiaľ čerpal presvedčenie, že ako sirota patrí len Márii.
Vo svojej farnosti je členom živého ruženca, Ježišovej a Máriinej školy života. Hľadá v tom plnosť vnútorného života, spoločenstvo s Bohom. Toto presvedčenie sa ešte viac upevňuje v čase jeho univerzitného štúdia. V tej dobe sa vypraví na púť k slávnej svätyni v Čenstochovej, aby čiernej Madone zasvätil celý svoj ďalší život.
23. mája 1943 tam opäť tajne ide navzdory tvrdým okupantom. Panna Mária ho v tejto dobe, ktorá je pre neho obzvlášť ťažká, chráni.
Nasleduje skôr doktrinárne vzdelanie. Stal sa seminaristom a súčasne robotníkom, aby sa tak ukryl a prežil. Študuje duchovných a filozofických autorov.
Z duchovných titulov ho nadchne kniha, ktorá ho potom vedie po celý život: "Pojednanie o pravej pobožnosti k Matke Božej" od Ľudovíta Máriu Grigniona Montfort. Odhalí tu os svojho života: zasvätenia Bohu prostredníctvom Márie.
Vo dne v noci rozjíma o dokonalom synovstve voči Márii. Pretože bezvýhradne zdieľa Montfortove myšlienky, je pre neho úplne prirodzené, že sa zasvätí úplne Matke Božej ako jej služobník.
Úplné odovzdanie "núti" Máriu, aby ho chránila pri rôznych príležitostiach a smrteľných nebezpečenstvách v prítomnosti aj v budúcnosti. Táto ochrana ho ešte viac spojí s Máriou.
V dokonalom odovzdaní, ktoré Montfort označuje ako "byť otrokom", je dôležité Máriu dobre spoznať, odovzdať sa jej v myslení, vôli aj srdcu, aby pokrstený bol formovaný čo najúplnejšie ku Kristovmu obrazu. Táto Grignionova knižka sa stala jeho zamilovanou. Rozjímal o nej v čase modlitby a hovoril o nej so študentmi v Krakove.
1. novembra 1946 sa mladé kňazské srdce zasvätilo Panne Márii. Ako apoštol Ján ju vzal k sebe a jeho láska k nej stále viac rástla. "Kristovo kňazstvo nás vedie k tomu, aby sme znovu objavili Máriu; náš vzťah k nej sa tvorí celkom zvláštnym spôsobom, vo väčšej hĺbke a plnosti. Tento vzťah je podstatnejší, teologickejší."
V roku 1958 prijal Wojtyla Matku Božiu "oficiálne" ako Matku svojho plného kňazstva, keď ho Pius XII. menoval biskupom. Znak, ktorý si zvolil, symbolizuje jeho minulosť i budúcnosť ako dve osi jeho života: kríž a pod jedným ramenom M - Mária.
Za heslo si vzal slová sv. Bonaventúru, ktorá prebral svätec z Montfortu: "Totus Tuus ego sum et omnia mea sunt Tua. Accipio Te in mea omnia. Proebe mihi cor Tuum, Maria"- Som celý Tvoj a všetko moje je Tvoje. Prijímam Ťa do všetkého, čo je moje. Daj mi svoje srdce, Mária.
Od tejto doby je Mária viac ako integrálnou súčasťou jeho života, takže všetko, čo koná pre svojho Majstra, má Máriinu podporu.
Všade, kde sa prihovára, predchádza ho na jeho ceste. Posiela mu do cesty veľa ľudí, ktorí majú byť zachránení. Pretože Karol vie, že je nielen zvláštnym spôsobom Matkou kňazov, ale aj Matkou všetkých ľudí a Matkou Cirkvi, je teda jeho najcennejšou ochranou.
Viac než predtým zveruje Márii svoj úrad, ale aj mladých, o ktorých sa stará, rodiny, ktoré z nich vznikajú.
Predstavuje Máriu ako dokonalý obraz svätosti, ako ochrankyňu rodín a života.
Predstavuje ju kňazom ako duchovnú Matku.
Vedie mariánske púte od Kalvárie až po Jasnú Horu.
Medzitým speje život Cirkvi vo svete, ale aj v Poľsku k obratu. Po jeho účasti na koncile znamenajú jeho reči a publikácie šírenia učenia Koncilu, zvlášť posledné kapitoly Lumen Gentium, venované Matke Božej. Mária má podiel na Kristovom diele, takže odhaľujeme nielen Krista skrze Máriu, ale aj Máriu skrze Krista.
V Poľsku sa obdivuhodným zasvätením Matke Božej účastní slávnosti tisíceho výročia pokrstenia Poľska (966 - 1966), ktorým predchádzala deväťročná novéna, končiaca v Krakove, keď sa medzitým stal v roku 1967 kardinálom.
Cestuje čoraz častejšie do zahraničia a príde tiež do Lúrd, kde ho ľudia prekvapia v krypte pod hlavnou svätyňou, ako je na kolenách na kamennej dlažbe ponorený do adorácie pred Najsvätejšou Sviatosťou. Bez toho, aby to vedel, pripravuje sa na veľké stretnutie, ktoré Pán určil pre svoju Cirkev.
Po jeho voľbe pápežom vidí celý svet, ako sa jeho devíza šíri a stáva sa stálym pozvaním k zasväteniu Matke Božej, aby boli zmarené Satanove plány na zničenie sveta. Ján Pavol II. je príkladom: dáva sa stále viesť Máriou.
Jeho mariánska zbožnosť uchvacuje zástupy ľudí. Od Pompejí cez Quadalupe až po Vilno, od Lorety až po Čenstochovú, od Einsiedeln až po Yamoussoukro, všade navštevuje mariánske svätyne a zasväcuje tam krajiny a kontinenty.
3. marca 1979, na prvú sobotu v mesiaci, začína v Ríme s verejnou modlitbou ruženca. Keď príde v roku 1983 opäť do Lúrd, modlí sa tu výnimočne francúzsky. Neprijme žiadneho návštevníka, ktorému by nevenoval ruženec. Všetky svoje kázania a príhovory končí pripomienkou Panny Márie.
Ale Mária ho chce viesť ešte ďalej. Je to teraz "Žena, ktorá sa ponáhľa". Čaká stále odpoveď na svoju výzvu vo Fatime v roku 1917, ktorá po druhej svetovej vojne upadla do zabudnutia. Aby sa proces urýchlil, dovoľuje Boh atentát 13. mája 1981 a Mária zachráni "pápeža svojej bolesti a svojej lásky".
Berie ho tak za ruku a privedie k veľkému zasväteniu Cirkvi a sveta, Ruska v Ríme (1981 a 1984) a vo Fatime (1982 a 1991).
V rokoch 1987-1988 vyhlasuje Mariánsky rok ako dvetisíce výročie narodenia Panny Márie, ktorý je adventom pre tretie tisícročie. Na konci Mariánskeho roka vyhlási v Ríme: "Drak nie je silnejší ako Krása (Mária)."
Dvakrát prijme v Ríme fatimskú Madonu, v ktorej korunke je guľka, ktorá ho mala pripraviť o život: v roku 1984 a 2000 k Jubileu biskupov a opätovnému zasväteniu sveta a Cirkvi.
25. marca 1987 vydáva prekrásnu encykliku Redemtoris Mater. Keď prijalo Nepoškvrnené Srdce Panny Márie toľko úcty, je tak dojaté láskou svojho syna, že daruje s pádom komunistického systému opäť slobodu viery utláčaným krajinám. Tak sa ukazuje moc zasvätenia, ktorú predpovedal už sv. Grignion Montfort.
Pápežova encyklika ako základný dokument o Matke Božej, ukazuje každým riadkom inšpiráciu čerpanú z Montforta, ktorý ho od mladosti tak sprevádza. Dáva tušiť Máriin triumf nad satanom, ktorý sa klenie od Genesis až k Apokalypse a od Montforta až po Fatimu.
V apoštolskom liste Rosarium Virginis Mariae a v encyklike Ecclesia de Eucharistia zdôrazňuje kristologický charakter ruženca - tejto najrozšírenejšej mariánskej modlitby - a neoddeliteľnosť Márie a Eucharistie. Zvláštnym darom Kristovi i jeho Matke sú Ružencová tajomstvo svetla, inšpirujúca apoštolmi novej evanjelizácie.
Montfort hovorí s presvedčivou silou o "apoštoloch posledných dní", ktoré povedie Matka Božia k vysokému stupňu svätosti. Budú prechádzať ťažkosťami a prenasledovaním, v jednej ruke kríž a v druhej ruženec. Svojim zasvätením, ktorým žijú pred Bohom i pred svetom, budú nositeľmi novej evanjelizácie a privodia nové Turíce, ktoré uvedú na svet civilizáciu lásky. A kto je prototypom, vodcom a koordinátorom tohto "nového Izraela"?
Je to ten, ktorý prežíva svoju Kalváriu uprostred mučeníkov 20. storočia, "skúšaný utrpením a bolesťami", ktorý sa ako verný učeník Ježiša a Márie obetoval ako prvý za spásu svojich bratov a ukazuje skrze kríž cestu k zmŕtvychvstania. Je to tento mimoriadny muž, ktorého oba životné úseky, zdanlivo tak odlišné, sú v skutočnosti dokonale komplementárnou materskou prítomnosťou našej milej Pani.
Masima
