%20(1).jpg)
V siedmom prikázaní ‒ Nepokradneš! ‒ som si bola svojou vecou zasa celkom istá, považovala som sa za veľmi čestnú a nemala som si čo vyčítať!Ale Pán Boh mi drastickým spôsobom ukázal, že u mňa doma začalo hniť a plesnivieť veľa zostávajúcich potravín, pretože som pri nakupovaní jednoducho mala príliš veľké oči a vôbec sme nemohli všetko zjesť. Teda, pokým ja som nechávala skaziť potraviny, na celom svete bolo toľko hladu.
A keď mi to On postavil pred oči, povedal k tomu len: „Ja som bol hladný a pozri sa, čo si ty urobila s tým, čo som ti dal ‒ nevážila si si to a nechala si to skaziť. Bola Mi zima a pozri sa, ako si sa nechala zotročiť módnymi trendami a vonkajším vzhľadom. Aký majetok si zaplatila za injekcie, aby si bola štíhlejšia. Urobila si sa tiež otrokyňou svojho vlastného tela. Skrátka, povýšila si svoje telo na božstvo, urobila si ho modlou.“
A tak mi náš Pán postavil pred oči, že som sa tým stala tiež spoluvinnou na veľkej biede v našej zemi a že som tak isto aj v tomto Božom prikázaní na seba uvalila vinu.
Ďalej ma tiež upozornil na to, že zakaždým, keď som o niekom hovorila zle, kradla som mu jeho česť. A niečo takéto znovu napraviť, znovu to vrátiť do pôvodného stavu, je takmer nemožné. Bolo by oveľa ľahšie, keby som niekomu ukradla bankovku, pretože potom by som mu mohla peňažný obnos jednoducho vrátiť, aby som svoje previnenie znovu napravila.
Ďalej ma tiež upozornil na to, že zakaždým, keď som o niekom hovorila zle, kradla som mu jeho česť. A niečo takéto znovu napraviť, znovu to vrátiť do pôvodného stavu, je takmer nemožné. Bolo by oveľa ľahšie, keby som niekomu ukradla bankovku, pretože potom by som mu mohla peňažný obnos jednoducho vrátiť, aby som svoje previnenie znovu napravila.
Preto je tiež lúpež „dobrej povesti“ nejakého človeka oveľa závažnejšia než práve jednoduchá krádež vecí alebo peňazí. Aj svoje deti som okradla, keď som im odoprela byť dobrou ženou v domácnosti a matkou, matkou nežnou, ktorá sa o deti stará, ktorá je tu stále pre nich a je im praktickým vzorom nezištnej a obetavej lásky. A nie matkou, ktorá sa len sama potuluje po ulici a deti nechá doma samy v opatrovaní televízora ako náhradného otca a počítača ako náhradnej mamky a v kruhu mnohých videohier ako náhradných súrodencov.
A aby som uspokojila svoje svedomie, kupovala som im za drahé peniaze stále len najlepšie značkové oblečenie, aby aspoň v škole a pred svojimi priateľmi urobili dojem a mohli vyvolávať závisť.
Ešte viacej som sa zdesila, keď som videla, ako si moja matka robila výčitky svedomia a pýtala sa, či vôbec bola dobrou matkou. A to aj napriek tomu, že moja maminka bola veľmi zbožná a dobrá žena, žena v domácnosti a matka rodiny, ktorá nás vždy znovu a znovu napomínala, milovala a ukazovala, akú veľká má starosť o nás a o naše potreby.
Presne tak svojím spôsobom aj môj otec stále znovu a znovu ukazoval, ako nás má rád a že sme tým najdôležitejším v jeho živote.
A ako som tam tak bola ponorená do týchto myšlienok, povedala som si sama pre seba: „Čo sa asi stane so mnou, ktorá som svojim deťom ani nič nedala, možno vôbec nespozorujú, že teraz tu už nebudem, pravdepodobne im vôbec nechýbam!“ Pri týchto slovách mi prebehol mráz po chrbte, doprevádzaný bolesťou, ktorá mnou prešla ako meč ‒ stredom srdca. Hanbila som sa za všetky svoje zlyhania na celej čiare.
Ešte viacej som sa zdesila, keď som videla, ako si moja matka robila výčitky svedomia a pýtala sa, či vôbec bola dobrou matkou. A to aj napriek tomu, že moja maminka bola veľmi zbožná a dobrá žena, žena v domácnosti a matka rodiny, ktorá nás vždy znovu a znovu napomínala, milovala a ukazovala, akú veľká má starosť o nás a o naše potreby.
Presne tak svojím spôsobom aj môj otec stále znovu a znovu ukazoval, ako nás má rád a že sme tým najdôležitejším v jeho živote.
A ako som tam tak bola ponorená do týchto myšlienok, povedala som si sama pre seba: „Čo sa asi stane so mnou, ktorá som svojim deťom ani nič nedala, možno vôbec nespozorujú, že teraz tu už nebudem, pravdepodobne im vôbec nechýbam!“ Pri týchto slovách mi prebehol mráz po chrbte, doprevádzaný bolesťou, ktorá mnou prešla ako meč ‒ stredom srdca. Hanbila som sa za všetky svoje zlyhania na celej čiare.
Je potrebné, aby ste vedeli, že človek môže v „knihe života“ vidieť všetko tak ako vo filme. A tak som tam práve videla, ako sa moje deti pri jednej príležitosti navzájom rozprávali a povedali nasledujúce: „Dúfajme, že moja matka bude potrebovať ešte dlhšiu dobu, aby prišla domov. Dúfajme, že uviazla niekde v zápche, pretože moja mamka je veľmi nudná a celú dobu dokáže len hundrať a kritizovať...“
Aké otrasné ale bolo, keď som počula trojročné dieťa a o niečo staršiu dcéru, ako takto hovorili o svojej krkavčej matke!
A znovu som si uvedomila, že som ich olúpila o naozajstnú matku. Neposkytla som im žiadny pokojný domov. Zabránila som, aby v detských rokoch mohli ‒ prostredníctvom môjho vzoru ‒ spoznať Boha. A nenaučila som ich, ako sa milujú blížni. Pretože je to predsa také jednoduché: Ak nemilujem svojho blížneho, nebudem mať tiež nič dočinenia s naším Pánom Bohom, a ak sama nemám žiadny súcit a milosrdenstvo a neuskutočňujem ho v praxi, potom ani nemôžem byť s Bohom, a tak ani nikoho nemôžem priviesť bližšie k Bohu alebo odovzdávať vieru. Pretože Boh je Láska...
Aké otrasné ale bolo, keď som počula trojročné dieťa a o niečo staršiu dcéru, ako takto hovorili o svojej krkavčej matke!
A znovu som si uvedomila, že som ich olúpila o naozajstnú matku. Neposkytla som im žiadny pokojný domov. Zabránila som, aby v detských rokoch mohli ‒ prostredníctvom môjho vzoru ‒ spoznať Boha. A nenaučila som ich, ako sa milujú blížni. Pretože je to predsa také jednoduché: Ak nemilujem svojho blížneho, nebudem mať tiež nič dočinenia s naším Pánom Bohom, a ak sama nemám žiadny súcit a milosrdenstvo a neuskutočňujem ho v praxi, potom ani nemôžem byť s Bohom, a tak ani nikoho nemôžem priviesť bližšie k Bohu alebo odovzdávať vieru. Pretože Boh je Láska...
Masima
zdroj: Gloria Polo
