%20(1).jpg)
„Boh dáva každému to, čo potrebuje. To je pravda. Čo potrebuje človek? Prepych? Veľký počet sluhov? Pozemky, ktorých rozlohu nemožno spočítať? Hostiny, ktoré trvajú od západu slnka po východ zornice? Nie. Človek potrebuje strechu, chlieb, šaty. To je potrebné pre život.
Rozhliadnite sa dookola. Ktorí ľudia sú najveselší a najzdravší? Kto sa teší z pokojnej zdravej staroby? Požívačníci? Nie. Tí, ktorí počestne žijú, pracujú a túžia po dobre. Títo ľudia nie sú otrávení jedom zmyselnosti a zostávajú silní. Nie sú otrávení jedom obžerstva a zostávajú čulí. Nie sú otrávení jedom závisti a zostávajú veselí. Kým ten, čo chce mať stále viac, zabíja svoj pokoj a neteší sa, ale predčasne starne, vyprahnutý nevraživosťou alebo prestupovaním zákona.
Každá túžba je zakázaná? To nehovorím. Ak otec rodiny pracuje na poli alebo v dielni a chce z toho vyťažiť, aby zabezpečil chlieb pre potomstvo, v skutočnosti nehreší. Ba plní svoju otcovskú povinnosť.
Avšak ten, kto si želá mať stále viac a privlastňuje si to, čo patrí druhým, aby mohol užívať stále väčší majetok, ten hreší.
Závisť! Lebo čo iné je túžba po majetku blížneho, ak nie lakomstvo a závisť?! Závisť oddeľuje od Boha, deti moje, a spája so Satanom. Uvedomujete si, že prvý, kto túžil po veciach iného, bol Lucifer? Bol najkrajší z archanjelov, tešil sa z Boha. Mal byť s tým spokojný. Závidel Bohu a chcel sa stať Bohom, no stal sa z neho diabol. Prvý diabol.
Druhý príklad. Adam a Eva mali všetko, tešili sa v pozemskom raji, tešili sa z priateľstva s Bohom, boli požehnaní darmi milosti, ktoré im Boh dal. Mali sa s tým uspokojiť. Závideli však Bohu poznanie dobra a zla, boli vyhnaní z raja a stali sa vyhnancami nemilými Bohu.
Prví hriešnici. Tretí príklad. Kain závidel Ábelovi jeho priateľstvo s Pánom. A stal sa prvým vrahom.
Mária, Áronova a Mojžišova sestra, závidela bratovi a stala sa z nej prvá malomocná v dejinách Izraela.
Mohol by som vás viesť krok za krokom celými dejinami Božieho ľudu a videli by ste, že prehnaná túžba urobila z človeka hriešnika a priviedla krajinu do nešťastia. Lebo hriechy jednotlivcov sa hromadia a zapríčiňujú nešťastia pre krajiny, podobne ako zrnká piesku, ktoré sa hromadili celé stáročia, spôsobia zosuv pôdy, ktorá zasype dediny a ľudí v nich.
Mohol by som vás viesť krok za krokom celými dejinami Božieho ľudu a videli by ste, že prehnaná túžba urobila z človeka hriešnika a priviedla krajinu do nešťastia. Lebo hriechy jednotlivcov sa hromadia a zapríčiňujú nešťastia pre krajiny, podobne ako zrnká piesku, ktoré sa hromadili celé stáročia, spôsobia zosuv pôdy, ktorá zasype dediny a ľudí v nich.
Často som vám uvádzal ako príklad deti, lebo sú prosté a dôverčivé. Dnes vám hovorím: Napodobňujte vtákov v ich slobode zbavenej túžob. Pozrite sa. Teraz je zima. V ovocných sadoch je málo potravy. Robia si však vtáky starosti v lete, aby si ju nahromadili? Nie. Dôverujú v Pána. Vedia, že si vždy do svojho hrvoľa ulovia nejakého červíčka, zrnko, odrobinku, pavúka, mušku na vode. Vedia, že sa vždy nájde teplý komín alebo chumáč vlny pre ich zimný útulok. Vedia tiež, že keď nastane čas, keď budú potrebovať seno na hniezda a viac pokrmu pre svoje potomstvo, nájdu hojnosť sena na lúkach a šťavnatý pokrm v ovocných sadoch a na brázdach, a vzduch i zem sa budú hemžiť hmyzom. A pokojne spievajú: Vďaka, Stvoriteľ, za to, čo si nám dal a čo nám dáš. A ochotne spievajú hymny na plné hrdlo, keď sa v čase párenia tešia jeden z druhého a vidia, ako sa ich potomstvo rozrastá.
Jestvujú vôbec radostnejšie tvory ako sú vtáky? A predsa, aká je ich inteligencia oproti inteligencii ľudí? Kamienok oproti hore. Poúča vás však. Veru, hovorím vám, radosť ako vtáčiky má ten, kto žije bez nečistej túžby. Dôveruje Bohu a považuje ho za Otca. Usmieva sa v ústrety rodiacemu sa dňu a nastávajúcej noci, lebo vie, že slnko je jeho priateľom a noc je jeho živiteľkou. Pozerá sa na ľudí bez nenávisti a nebojí sa ich pomsty, lebo im nijako neškodí. Netrasie sa o svoje zdravie ani o svoj spánok, lebo vie, že počestný život prináša sladký odpočinok a odďaľuje choroby. Napokon nebojí sa smrti, lebo vie, že získa Boží úsmev, lebo konal dobro.
Aj kráľ zomrie. Aj boháč zomrie. Niet takého žezla, ktoré by oddialilo smrť, ani také peniaze, za ktoré by sa dala kúpiť nesmrteľnosť. Aké sú smiešne kráľovské koruny a mince pred Kráľom kráľov a Pánom pánov, no jedinú hodnotu má len život žitý podľa Zákona! Čo hovoria tí muži tam vzadu? Nebojte sa hovoriť.“
Aj kráľ zomrie. Aj boháč zomrie. Niet takého žezla, ktoré by oddialilo smrť, ani také peniaze, za ktoré by sa dala kúpiť nesmrteľnosť. Aké sú smiešne kráľovské koruny a mince pred Kráľom kráľov a Pánom pánov, no jedinú hodnotu má len život žitý podľa Zákona! Čo hovoria tí muži tam vzadu? Nebojte sa hovoriť.“
„Hovorili sme: Aký hriech spáchal Antipas? Krádež alebo cudzoložstvo?“
„Nechcel by som, aby ste sa pozerali na druhých, ale do svojich sŕdc. Odpoviem vám však, že je vinný z modloslužobníctva, lebo sa klania telu viac ako Bohu, z cudzoložstva, z krádeže, z nedovolenej túžby a čoskoro aj z vraždy.“
„Zachrániš ho, Spasiteľ?“
,Ja zachránim tých, ktorí sa kajajú a navracajú k Bohu. Nekajúcnici nedosiahnu vykúpenie.“
„Povedal si, že je zlodej. Čo však ukradol?“
„Manželku bratovi. Krádež neznamená ukradnúť len peniaze. Krádežou je aj vziať česť človeku, zbaviť dievča panenstva či vziať manželovi manželku. Tak isto ako vziať vola susedovi alebo obrať jeho stromy. Krádež je ďalej priťažená náruživosťou alebo falošným svedectvom, zväčšuje sa cudzoložstvom, smilstvom alebo klamstvom.“
„A žena, ktorá je prostitútkou, akého hriechu sa dopúšťa?“
„Ak je vydatá, dopúšťa sa cudzoložstva a krádeže voči manželovi. Ak je slobodná, dopúšťa sa nečistoty a krádeže voči sebe.“
„Voči sebe? Ale dáva svoje!“
„Nie. Naše telo stvoril Boh, aby bolo chrámom duše, ktorá je Božím chrámom. Preto sa musí uchovať počestné, lebo ináč je duša okradnutá o priateľstvo s Bohom a o večný život.“
„Teda neviestka už nemôže patriť nikomu, len Satanovi?“
„Každý hriech je prostitúciou so Satanom. Hriešnica, akou je predajná žena, sa oddáva Satanovi tak, že pristane na nedovolené lásky a chce z nich špinavé zárobky. Veľký, preveľký je hriech prostitúcie, ktorý robí človeka podobného nečistým zvieratám. Verte však, že ani jeden ťažký hriech nie je menší od neho. Čo povedať o modloslužbe? Čo o vražde? A predsa Boh odpustil Izraelitom uctievanie zlatého teľaťa. Odpustil Dávidovi, keď zhrešil, a to dvojnásobným hriechom. Boh odpúšťa tomu, kto sa kajá. Nech je kajúcnosť úmerná počtu a veľkosti hriechov, A hovorím vám, že tomu, kto sa viac kajá, bude viac odpustené. Lebo kajúcnosť je formou lásky. Činorodej lásky. Kajúcnik hovorí Bohu svojou kajúcnosťou: ,Nemôžem zotrvať v tvojom hneve, lebo ťa milujem a chcem byť milovaný.“
A Boh miluje toho, kto ho miluje. Preto vám hovorím: Čím väčšmi človek miluje, tým viac je milovaný. Kto miluje úplne, všetko sa mu odpustí. Taká je pravda. Choďte. Najprv však vedzte, že na začiatku dediny je v najväčšej núdzi istá vdova s kopou detí. Vyhnali ich z domu pre dlhy. A ešte sa môže pánovi poďakovať za to, že ju len vyhnal. Použil som vaše dary na chlieb pre nich. Potrebujú však nejaký útulok. Milosrdenstvo je najcennejšou obetou pre Pána. Buďte dobrí a v jeho mene vám zaručujem odmenu.“
Masima
zdroj: Maria Valtorta
