%20(1).jpg)
- pre súkromnú pobožnosť -
Mária, Matka Sedembolestná, naša Matka a sprievodkyňa nádeje, veď toto modlitbové stretnutie rodiny Cirkvi, prebuď v nás nádej, vypros nám, aby sme zakúsili, že Boh nás tak veľmi miluje... Prosíme ťa za Cirkev, za našu vlasť, za naše rodiny, za nás samých...
Matka Sedembolestná, ktorá si trpela spolu so svojím Synom, oroduj za nás!
I. Pán Ježiš je odsúdený na smrť
Keď počula rozsudok, neplakala. Meč bolesti prenikol jej srdce. Iba najbližší vedia, čo znamená počuť rozsudok vynesený nad vlastným dieťaťom a nie je možné pomôcť mu, byť bezradný, keď vlastnému dieťaťu hrozí smrť. Iba tí, ktorí milujú, dokážu pochopiť Máriu v tejto chvíli. Len ona, Matka Sedembolestná, dokáže pochopiť a byť blízko...
Kiežby sme my nikdy nepočuli takýto rozsudok! A ak predsa, nezabudnime na to, že ona je nám najbližšie. Dôverujme.
II. Pán Ježiš berie kríž na svoje plecia
Mária, Matka Bolestná, cítila ťarchu kríža. Tak dobre poznala Ježišovo telo a tak veľmi ho už od detských rokov chcela uchrániť od zranenia a bolesti. Teraz podriadila svoje myšlienky Božej vôli: „Ak je možné, nech je to inakšie, ale ak je to potrebné...“ Ako pokorná služobnica bude kráčať v zástupe a zo všetkých síl bude zadržiavať slzy. Tak to bude so všetkými, ktorí sprevádzajú chorobu, utrpenie a zomieranie svojich drahých.
Nikdy nezabudnime, že Sedembolestná chápe bolesť a krížové cesty ľudí.
III. Pán Ježiš padá pod krížom
Ako veľmi by chcela pobehnúť a zodvihnúť telo, ktoré v detstve toľkokrát podržala, aby sa nezranilo, aby sa neudrelo... Ale: „Nie moja, ale tvoja vôľa, Bože, nech sa stane...“ A tak to bude vždy pri páde ľudských synov a dcér do hriechu, v beznádeji choroby, v každom ďalšom zúfalstve, v uponížení, vtedy, keď sa budú cítiť ubití. Tieto deti sú vždy jej, lebo sú vykúpené Ježišovou krvou a smrťou.
Keď spadnú, ona, Matka, je tak blízko, nikdy ich nenechá samých.
IV. Pán Ježiš stretá svoju Matku
Na tomto mieste sa stretli ich oči, hoci celý čas vedeli o sebe a boli si tak blízko. Niekedy je predsa len potrebný viditeľný, jasný, očividný znak. Ako veľmi potrebujeme, aby nám naša Bolestná Matka dovolila pocítiť, prežiť svoju blízkosť. Ako je potrebné vymodliť takéto chvíle pre našich drahých, aby na ceste bolesti stretli práve ju a aby ich toto stretnutie posilnilo.
Možno sa toto stretnutie stane pre nich väčším darom ako všetko, čo by im mohol dať človek, hoci aj ten, kto ich najviac miluje.
V. Šimon pomáha Ježišovi niesť kríž
Aká vďačná bola Panna Mária tomuto človeku, ktorý na krátky čas pomohol jej Synovi na jeho ťažkej ceste! Aký blízky bol jej samej, keď uľavil Ježišovi.
Chápu to najbližší, ktorí môžu povedať: „Nášmu synovi, našej dcére, milovanej osobe, niekto pomohol, uľavil jej, ujal sa jej bolesti...“ Akí blízki sú Márii všetci, ktorí neobchádzajú človeka,
ktorý je naozaj pridlávený krížom skúšok a utrpenia.
Ako dobre, že niekedy aj my môžeme byť pre niekoho Šimonom, ktorý pomáha na krížovej ceste.
VI. Veronika utiera Kristovi tvár
Matka, stratená v zástupe a oslabená vlastným utrpením, zazrie cudziu ženu, ktorá vo svojej dobrote utiera tvár jej Syna. Akou blízkou jej srdcu sa stala táto žena, ktorá zastúpila jej lásku. Tak je tomu vždy, keď sa niektorému z jej detí preukazuje služba plná dobroty, keď sa mu pomáha, keď sa mu utierajú slzy.
Mária je Matkou vykúpených, trpiacich, smutných a osamotených detí.
VII. Pán Ježiš padá druhý raz pod krížom
Mária je na krížovej ceste blízko, ale nemôže pomôcť. Nemôže chrániť Ježiša, nemôže ho podoprieť. Toľkokrát ho podopierala v Nazarete, viedla ho za ruku do chrámu. Teraz je tu tajomstvo vykúpenia, ktoré prežíva spolu s ním. Prežíva ho s pokorou služobnice, ktorá dôveruje Bohu. Trpí tak, aby iba Boh bol svedkom jej skľúčenosti. Aké bezradné sú niekedy matky, ale vedia, že pri nich stojí Ježišova Matka. Aké je ťažké, keď najbližší nijako nemôžu pomôcť...
Je dobré, že vtedy pamätajú na jej blízkosť.
VIII. Ježiš sa stretá s plačúcimi ženami
Tieto ženy neboli až tak veľmi späté s tajomstvom Ježišovho kríža, ale úprimne s ním spolucítili a mohli si dovoliť plakať. Márii, zoslabnutej Matke, už neostávalo síl a odvahy, aby jej Syn, trpiaci pod ťarchou kríža, videl jej bolesť. Diskrétne ukryla svoje vlastné slzy. Plakala vo svojom srdci. Ako veľmi rozumie slzám najbližších!
Je dobré, keď sa pred ňou nehanbia prejaviť svoj žiaľ, keď sa dokonca ani tí najsilnejší nehanbia plakať pred jej obrazom. Ona im rozumie.
IX. Pán Ježiš padá tretí raz pod krížom
Videla tŕňovú korunu, bičovanie, drevo kríža... Nedivila sa, trpela spolu s každým jeho bôľom. Ako chápe matky, ktoré už nemajú síl, chápe chorých, ktorí sú blízko rezignácie... Chápe skúšaných, ktorí sú na pokraji zúfalstva... Je dobré, keď v takýchto chvíľach vedia o jej blízkosti.
Mária neostala neznámou svetu najslabších, aby nezahynul nikto z tých, ktorí padajú.
X. Pána Ježiša vyzliekli zo šiat
Ako starostlivo opatrovala jeho život a bdela nad tým, čo by ho mohlo ohroziť v detstve i mladosti! Teraz s láskou prežíva bolesť, ktorej príčinou je stŕhanie prischnutých šiat z jeho rán. Nové pokorenie, ktoré spôsobujú jeho výnimočnej čistote... Táto chvíľa nám dovoľuje byť blízko všetkým, ktorí prežívajú bolestné skúšky v nemocnici, v domoch dôchodcov, v domovoch sociálnej starostlivosti, v ústavoch...
Mária chce, aby všetci vedeli, ako dobre rozumie bolesti ľudského tela, ako mu rozumie vo dne i v noci, v námahe i zomdlení, v živote i pri jeho konci.
XI. Pána Ježiša pribíjajú na kríž
Mária z diaľky hľadí na to, čo sa deje, na to, čo sa malo stať pre vykúpenie sveta. Každý úder prežíva tak, ako to dokáže prežívať iba niekto najbližší. Bola pripravená trpieť namiesto Syna. Pán Boh má však svoje cesty. Človek, dokonca aj ten najúžasnejší, môže byť iba blízko trpiaceho. Tak bývajú blízki pri blízkych. Tak tomu môže byť v rodine, v manželstve, v najsrdečnejšom priateľstve...
Aj vtedy je Mária v skutočnosti oveľa bližšie, ako dokážu vidieť naše oči.
XII. Pán Ježiš na kríži zomiera
Nemohla prísť blízko, aby sa dotkla očí a zatvorila viečka, ako bolo zvykom. Ale bola tam až do úplného naplnenia tajomstva. Bola až do konca. Počula, že je dokonané všetko, čo sa malo stať. Počula testament: „Hľa, tvoja matka.“ Ty, ktorí sa dnes modlíš túto krížovú cestu, nezabudni, že je to aj tvoja Matka.
V ničom nesklam svoju Matku, ktorú si dostal od Ježiša ako dar z kríža. Nezabudni, že si jej dieťaťom a máš ním ostať naveky.
XIII. Pán Ježiš je zložený z kríža
Teraz už Mária môže byť blízko. Prijíma telo, ktoré nosila od počatia, ktoré sýtila,opatrovala... A teraz ho odovzdáva do rúk nebeského Otca. Hľa, odovzdáva Bohu tajomstvo, ktoré sa podivne premieňa, ale v tomto živote sa nekončí.
Všetky matky, otcovia, bratia, deti, pamätajte, že nie zemi, nie hrobu, nie studenému kameňu, ale Bohu sa odovzdáva tento život!
Vždy takto uvažujte o svojich drahých, ktorí už prekročili prah večnosti, a tak na nich pamätajte.
XIV. Uloženie do hrobu
Bolo to pre ňu skoro tak, ako keď ukladala dieťa do kolísky, a potom ho zavinula do lacnej prikrývky, akú používali tí najchudobnejší. Tak, ako to robil aj svätý Jozef, ktorý je už v tejto chvíli v nebi a čaká na stretnutie. To je moment v živote človeka, ktorý nikoho neminie.
S našimi najbližšími sa stretávame vo svojej pamäti, stretávame sa s nimi vo svojich myšlienkach. Stretávame sa a hoci nás predišli, sú s nami. Čakáme na seba do dňa zmŕtvychvstania.
Tebe, Bolestná Matka, ktorá si sa stala našou nádejou na našich neľahkých cestách, zverujeme náš čas, naše krížové cesty, našu spásu.
Masima
zdroj: Alojzy Henel CM
