%20(1).jpg)
Jeden zbožný pútnik menom Stefano Mangelli putoval sám po "kráľovskej ceste", ktorá vedie z Bologne do miest v Romane. Prichádzal z Cremony a smeroval do Lorety, aby si uctil svätý Domček Nazaretský, kde sa Slovo stalo telom. Počas celej cesty nevynechal žiadny obraz Matky Božej, ktorému by nevzdal úctu a nezapálil pred ním svetlo.
Na Zelený štvrtok 1483, ktorý toho roku pripadol na 27. marec, bola ešte silná zima. Pútnik prišiel z Imoly, vzdialenej tri míle, keď na križovatke s vedľajšou cestou uvidel prístrešok s obrázkom Panny Márie s Dieťatkom v náručí.
Pútnik sa zastavil, aby vykonal svoju obvyklú pobožnosť a zapálil sviečku, keď sa stalo niečo mimoriadne. Sviečka sa prevrátila a zhasla, ale ihneď nato akoby neviditeľná ruka sviečku opäť postavila a sviečka sa sama zapálila.
Údiv pútnika ešte vzrástol, keď počul celkom zreteľne sladký hlas, ktorý ho posielal do susedného mesta Imoly, kde má odkázať: Nepoškvrnená Mária, Kráľovná večného života, si želá, aby na tomto mieste bola uctievaná. Neboj sa, Stefano, to som ja, Mária, Matka Božia. Keby ti neuverili, ukáž im toto: Zatiaľ čo Madona ešte hovorila, Stefano cítil, ako sa jeho plášť plní rozkvitnutými ružami, hoci bola ešte krutá zima. S radosťou v srdci a s istotou, že k nemu skutočne prehovorila Matka Božia, sa ponáhľal do mesta a na radnici rozprával, čo sa mu prihodilo. Zväzok čerstvých ruží v jeho lone rozptyľoval všetky pochybnosti o vierohodnosti jeho posolstva.
Pútnik sa zastavil, aby vykonal svoju obvyklú pobožnosť a zapálil sviečku, keď sa stalo niečo mimoriadne. Sviečka sa prevrátila a zhasla, ale ihneď nato akoby neviditeľná ruka sviečku opäť postavila a sviečka sa sama zapálila.
Údiv pútnika ešte vzrástol, keď počul celkom zreteľne sladký hlas, ktorý ho posielal do susedného mesta Imoly, kde má odkázať: Nepoškvrnená Mária, Kráľovná večného života, si želá, aby na tomto mieste bola uctievaná. Neboj sa, Stefano, to som ja, Mária, Matka Božia. Keby ti neuverili, ukáž im toto: Zatiaľ čo Madona ešte hovorila, Stefano cítil, ako sa jeho plášť plní rozkvitnutými ružami, hoci bola ešte krutá zima. S radosťou v srdci a s istotou, že k nemu skutočne prehovorila Matka Božia, sa ponáhľal do mesta a na radnici rozprával, čo sa mu prihodilo. Zväzok čerstvých ruží v jeho lone rozptyľoval všetky pochybnosti o vierohodnosti jeho posolstva.
Začali zvoniť zvony, hoci to v túto liturgickú dobu bolo neprípustné. Ľudia sa zbiehali s otázkou, či nevypukla vojna, alebo bol vyhlásený mier. Radosť všetkých bola neopísateľná, keď im pútnik ukázal ruže a oznámil posolstvo Matky Božej. Nad stĺpikom s obrázkom bol ihneď zriadený stan a pred stĺpikom postavený oltár, aby sa tu mohla sláviť svätá omša. Miesto dostalo názov Piratello - Stĺpik.
Pútnik ihneď odišiel, aby splnil svoj sľub - navštíviť svätyňu v Lorete, a potom sa vrátil do Cremony k svojej rodine a ku svojim záležitostiam.
Miestni šľachtici z Imoly a Forlì, Girolamo Riario a Katarína Sforza, ktorí boli v Ríme, aby zabezpečili lepšiu ochranu stĺpu, pozvali bratov tretieho rádu svätého Františka, ktorí mali pustovňu neďaleko ich zámku. Medzi prvými bratmi, ktorí prišli do Piratella, bol blahoslavený Jeremiáš Lambertenghi z Como, skutočný svätec, ktorý sa úplne oddal rozjímaniu a skutkom pokánia.
Súčasný kronikár Andrea Bernardi, zvaný Novacula, hovorí o množstve udivujúcich zázrakov, medzi iným o uzdravení svojej netere, ktorá trpela ťažkým očným neduhom.
Pápež Inocent VIII. napísal, že "náš Pán Ježiš Kristus na príhovor svojej Bohorodičky tu vykonal početné zázraky všetkého druhu."
V roku 1500 sa na chudobné mesto Imolu zniesli ťažké mraky. Cesare Borgia vytiahol z Bologne so silným žoldnierskym vojskom, aby si podrobil mestá v Romane, ktorá odmietala poslušnosť pápežskému dvoru. Vojsko sa utáborilo v Piratelle a pripravovalo sa, že ohňom a mečom pokorí Imolu, ktorú hájila Katarína Sforza. Ale ako sám Borgia povedal, "moc najvyššieho, aj keď je všade rozptýlená, predsa pre modlitbu rehoľníkov, ktorí tu bývajú, často vypočuje tých, ktorí ho prosia, a udelí im mimoriadne milosti." Preto so zvláštnou horlivosťou urobil sľub, že tu postaví kostol a zriadi kaplnku ku cti Počatia Panny Márie a obdarí ju stálou nadáciou, ak sa mu podarí dobyť Imolu bez zbraní. A tak sa skutočne stalo. Obyvatelia Imoly nemali chuť nasadzovať život za takých ľudí, ako bola Katarína Sforza. Veliteľ Gio Vanni Sassatelli ochotne podpísal dohodu a otvoril brány mesta. Cesare Borgia sľub dodržal, dal postaviť kaplnku a vyzdobiť ju vzácnymi maľbami v prevedení Leonarda da Vinciho, v ktorých chcel byť sám zvečnený, ako kľačí a prosí Nepoškvrnenú Pannu. Tento obraz sa už stratil, ale isté je, že bol v kaplnke až do doby napoleonských vojen.
Pápež Alexander V., ktorý sa prišiel sám na toto miesto pozrieť v roku 1501, obdaril svätyňu početnými privilégiami, keď videl, ako napísal, že "veriaci sem hojne prichádzajú, pretože spoznali, že sú tu zahŕňaní nebeskými darmi a milosťami." Privilégiá potvrdil Július II., ktorý sem prišiel v roku 1504, aby sa poklonil Madone z Piratella a zúčastnil sa s bratmi slávnostného obeda.
Francesco Guidi da Montefiore, brat tretieho rádu, ktorý žil mnoho rokov v Piratelle, napísal v roku 1600, že steny kaplnky boli doslova vytapetované votívnymi tabuľkami za prijaté milosti. Bohužiaľ, francúzski vojaci ich v roku 1557 zničili. V jeho dobe bolo ešte na stenách kaplnky cez 400 tabuliek, svedčiacich o prijatých milostiach na príhovor Panny Márie. Brat Francesco pripomína loď vyrezanú v jednom krídle vstupnej brány, ktorá je svedectvom o zázračnej záchrane stroskotancov na príhovor Panny Márie z Piratella, ktorej povesť sa rozšírila aj do vzdialených krajín.
Pripomína tiež ex voto brata Bartolomea Garganella, brata tretieho rádu, ktorý bol cestou z Lodi do Piratella prepadnutý banditami na brehu Addy, zranený nožom na hrdle a zvrhnutý do rieky. Fra Bartolomeo sa odovzdal pod ochranu Panny Márie z Piratella, ktorá sa mu zjavila, "vlastnými rukami ho vytiahla z vody" a on sa v okamihu ocitol v Piratelle. Pretože nemohol prehĺtať pevné sústa, bratia ho istý čas živili polievkou a rozmočeným chlebom, ktorý mu podávali otvorom v hrdle. Zostalo mu preto priezvisko "Garganello."
S počtom zázrakov rástla i úcta k svätej Panne a v roku 1617 obyvatelia pri príležitosti prosebnej procesie žiadali, aby bol obraz premiestnený do katedrály, ako sa podobne stalo v neďalekej Bologni, s obrazom namaľovaným svätým Lukášom. V onom roku ozdobil obraz na námestí striebornou korunou biskup Mons. Paleotti z Imoly. 15. augusta 1714 bol obraz korunovaný zlatou korunou podľa vatikánskeho dekrétu z 2. novembra 1711.
Máriina ochrana sa prejavila zvláštnym spôsobom v tvrdých dobách Francúzskej revolúcie. 12. augusta 1798 bol kláštor zatvorený a bratia vyhnaní. Ale mesto neprestalo Matku Božiu uctievať. Na konci mája 1799 povstali obyvatelia Imoly proti Francúzom a zasadili stromy slobody. Osemsto Francúzov, vedených generálom Hullinom, jedným z neľútostných revolucionárov, ktorý dobýval Bastilu, bolo vyslaných, aby mesto potrestali. Biskup kardinál Barnaba Chiaramonti, ktorý bol neskôr 14. marca 1800 zvolený pápežom Piom VI., vykročil proti nepriateľským hordám. Pri Piratelle zaprisahal svätú Pannu, aby zachránila seba a svoje mesto. Opakoval sa zázrak z doby Cesare Borgia: mesto bolo tentoraz tiež ušetrené.
V apríli 1814, keď sa pápež Pius VII. vracal z exilu, zastavil sa v Piratelle, aby poďakoval Panne Márii. Vyšiel mu naproti klérus a veriaci ľud, vypriahli koňa z jeho koča a doviezli ho sami až do mesta.
Panna Mária si zvolila pútnika Stefana Mangelliho, aby mu zverila posolstvo, ktoré je koreňom úcty vo svätyni v Piratelle, mieste štedrom na toľko milostí. Je uctievaná preto ako patrónka pútnikov.
Masima
