Ruženec je záruka spásy, prameň milostí, voňavá kytica neba

Aby sme prehĺbili svoju zbožnosť pomocou svätého ruženca, veľmi nám môžu pomôcť príklady svätcov a svätíc.

Svätý Pius X. hovoril: "Po svätej omši nie je účinnejšej modlitby než svätý ruženec." Pravdu týchto slov nám dosvedčujú svätí, ktorí sa modlili ruženec so svätým zápalom a vrúcnym citom. Pomyslime si na Pannu Máriu, v Lurdoch i vo Fatime sa zjavila s ružencom v ruke. Preberala perly, keď sa Bernadetta ticho modlila Ave Maria. Vo Fatime pri každom zjavení kládla dôraz na modlitbu ruženca za spásu sveta.

Berme aj my ruženec do rúk, ako nám to odporučil pápež Pavol VI., napodobňujme príklad pápeža Jána Pavla II., ktorý povedal o ruženci, že je to "moja preferovaná modlitba", a modlil sa ho všade a za všetkých okolností.

Ruženec je záruka spásy. Je to prameň milostí. Je to kytica ruží, ktoré voňajú nebom. 

Pápež Lev XIII. hovorí, že už sám názov - ruženec - chce vyjadriť "súčasne vôňu ruží a milosť vencov. Je to meno, ktoré je najvhodnejšie, aby vyjadrilo priamu úctu k tej, ktorú pozdravujeme ako Ružu tajomnú a ktorá je ozdobená korunou z hviezd, uctievaná ako Kráľovná vesmíru. Zdá sa, akoby ruženec symbolizoval tiež želanie radosti a milostí, ktoré Mária ponúka veriacim."

S vierou a láskou, s dôverou a vďačnosťou nedovoľme, aby v našom živote chýbala "dokonalá modlitba" (Pavol VI.), ale snažme sa modliť denne aspoň päť desiatkov a opakujme tak päťdesiatkrát Zdravas´ Mária, milosti plná, Pán s tebou. Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod života tvojho Ježiš. Svätá Mária, Matka Božia, pros za nás hriešnych teraz i v hodinu smrti našej. Amen.

O svätom Piusovi X. sa hovorí, že jedného dňa mu bol počas audiencie predstavený jeden chlapec s ružencom na krku. Svätý Pius X. sa na neho pozrel a povedal: "Chlapče, keď si chcem vrúcne vyprosiť akúkoľvek vec ... vždy s ružencom!" Tieto jednoduché slová nám dávajú ihneď pochopiť hodnotu svätého ruženca v jeho najširšom význame: "akúkoľvek vec ... vždy s ružencom."

Milosti, útechy, obrátenie a posvätenie, pomoc a oporu, posilu a útechu, skrátka akúkoľvek vec, dobrú a svätú, môžeme dosiahnuť so svätým ružencom.

Svätá Terezka nás uisťuje, že s ružencom môžeme obdržať všetko. A pripája krásne vysvetlenie: "Podľa jedného zbožného obrazu je to dlhá reťaz, ktorá spája nebo a zem; jeden jeho koniec je v našich rukách a druhý v rukách Svätej Panny ... Ruženec stúpa ako kadidlový dym k nohám Všemohúceho. Mária ho ihneď posiela späť ako blahodarný liek, ktorý potom uzdravuje srdce."

Od čias svätého Dominika až do našich dní, nám dejiny svätosti ukazujú, že požehnaná modlitba svätého ruženca je vynikajúci nástroj milosti, najúčinnejší prostriedok k duchovnému povzneseniu, vzácny pokrm vnútorného života, Jakubov rebrík, ako hovoril sluha Boží P. Hanibal Di Francia, po ktorom vystupujú naše modlitby a zostupujú milosti.

Ruženec je Máriin dar. Svätý Vincent de Paul ho nazýval breviár pre laikov a kardinál Schuster ľudovým žaltárom.

V ruženci nám Mária dáva seba samu: jej život, skutky, privilégiá, všetky jej milosti a zásluhy sú obsiahnuté v pätnástich obrazoch z evanjelia, ktoré sa predkladajú nášmu rozjímaniu a sú spojené rytmickým a ľúbezným opakovaním Zdravas´ Mária.

Je mnoho pápežov, ktorí milovali ruženec ako Máriin dar, vyzdvihli ho a odporúčali celej Cirkvi a obdarili ho početnými odpustkami. Jedným z nich je Lev XIII., ktorý si vyslúžil titul ružencový pápež.

Svätý Pius X. nazval ruženec modlitbou par excelence. Sluha Boží Pius XII. obdivuhodným spôsobom vyjadril hodnotu a krásu svätého ruženca, keď ho nazval súhrnom večernej obete, vencom ruží, hymnou chvály, modlitbou rodiny, súhrnom kresťanského života, istou zárukou priazne nebies, zárukou v očakávaní spásy. 

Pápežských encyklík, búl, dekrétov, dokumentov, ktoré pojednávajú o ruženci, je cez niekoľko sto. Ruženec je teraz naozaj, ako hovorí Pavol VI., Modlitba Cirkvi. A ten istý pápež pri príležitosti 400. výročia encykliky Pia V. o ruženci (Consueverunt Romani Pontifices), vydal 7. októbra 1969 svoju apoštolskú exhortáciu a odporučil vrúcnymi slovami kresťanskému ľudu, aby vzal do rúk požehnaný ruženec, ktorý bohužiaľ, býva tak často odkladaný stranou a prosil Matku všetkých milostí, aby prišla na pomoc Cirkvi a ľudstvu v jeho nepokojoch a úzkostiach.

Boží ľud bol po celé stáročia citlivý k tomuto Máriinu daru. A my dnes môžeme obdivovať vo svete medzi najslávnejšími bazilikami na prvom mieste tri baziliky svätého ruženca - v Lurdoch, Fatime a v Pompejách, ku ktorým putujú zástupy s modlitbou na perách a s ružencom v rukách.

A čo povedať o svätej hore Varese, ktorá je celá venovaná ružencu so svojimi kaplnkami jednotlivých tajomstiev okolo cesty, ktoré vedú k svätyni? Viera a láska k ružencu vytvorili obdivuhodné veci ako tieto, ktoré uchvacujú a dojímajú.

Pius XII. hovorieval: "Ruženec je súhrn celého evanjelia. Je to najkrajší súhrn dejín spásy." Kto pozná ruženec, pozná evanjelium, pozná život Ježiša a Márie, pozná svoju vlastnú cestu a večné určenia.

Pápež Pavol VI. v dokumente Pre kult blahoslavenej Panny odhalil výrečne "evanjelický charakter ruženca", ktorý privádza dušu do priameho styku s autentickou vierou a spásou. Odhalil tiež "kristologickú orientáciu" ruženca, ktorý znovu oživuje tajomstvo Vtelenia a Vykúpenia, ktoré dokonal Ježiš spolu s Máriou pre spásu človeka. Pápež Pavol VI. oprávnene obnovuje tiež odporúčanie, aby pri modlitbe ruženca nikdy nechýbalo rozjímanie o tajomstvách: "Bez neho je ruženec ako telo bez duše, hrozí nebezpečenstvo, že modlitba sa stane mechanicky opakovanou formulou ... "

"Ruženec naopak napĺňa životnosťou dušu, ktorá si v modlitbe vie osvojiť radosť z mesiášskych čias, spásnu Kristovu bolesť a slávu Zmŕtvychvstalého, ktorá zaplavuje Cirkev" (Marialis cultus 44-49).

Ľudský život je ustavičná reťaz nádejí, bolestí a radostí a nachádza v ruženci dokonalú ponuku milostí: Mária nám pomáha, aby sme pripodobnili svoj život Ježišovmu životu, tak ako ona zdieľala každú obeť, každé utrpenie a každú slávu svojho Syna. Ak človek natoľko potrebuje milosrdenstvo, ruženec mu ho opatrí stálym opakovaním Svätá Mária, ... pros za nás hriešnych ... 

Ruženec je poklad milosrdenstva, ktorý smeruje od Cirkvi do rúk každého veriaceho. Kiež ho nepremárnime!

Tí, ktorí najlepšie pochopili, milovali a uctievali ruženec ako Máriin dar, sú svätci. V priebehu ôsmich storočí milovali ruženec a vyhradili mu čestné miesto vedľa svätostánku a Ukrižovaného, vedľa misála a breviára.

Ruženec nachádzame na pracovnom stole učiteľov Cirkvi, ako boli Vavrinec z Brindisi, Peter Canisius, Róbert Belarmin, Terézia z Avily, František Saleský, Alfonz z Liguori. Nachádzame ho tiež v rukách horlivých apoštolov, ako sú Karol Boromejský, Filip Neri, František Xaverský, Ľudovít Mária Grignion Montfort a ďalší.

Nachádzame ho u zakladateľov rádov, ako boli Ignác z Loyoly, Kamil de Lellis, Ján Bosco, u kňazov napr. svätý farár z Arsu, Jozef Cafasso, u sestier, ako sú napr. svätá Margita, svätá Bernadetta, Mária Bertilla, u mladých ako Stanislav Kostka, Ján Berchmans, Gabriel od Bolestnej Matky Božej.

Od svätého Dominika až po Máriu Goretti, od svätej Kataríny až po Maximiliána Kolbeho, od Jakuba Caglione po Pátra Pia z Pietrelciny, tí všetci si urobili z ruženca požehnanú zbraň, ktorou dobývali duše, rebrík, po ktorom vystupovali k Bohu, veniec lásky a reťaz zásluh a milostí pre seba i pre druhých.

Ak chceme milovať ruženec spôsobom, ktorý je najčistejší a Panne Márii najmilší, musíme ísť do školy svätcov, ktorí sú jej najmilšími synmi. Oni tak milovali ruženec a uisťujú nás spolu so svätou Terezkou, že nie je modlitby, ktorá by bola Bohu milšia.

Kto by mohol zabudnúť na postavu Pátra Pia, ktorý sa modlil celé hodiny ruženec pred oltárom Najsvätejšej sviatosti a rozjímal o Panne Márii della Grazia? Boli to neprehľadné zástupy pútnikov, ktoré ho takto videli, uzobraného a neúnavného ako nového Mojžiša, ktorý sa vrúcne modlí za bratov vo vyhnanstve.

Modliť sa ruženec pred Najsvätejšou sviatosťou je dar zvláštnych milostí, ktorými chcel Ježiš zhodnotiť modlitbu ruženca ako kráľovnú mariánskych modlitieb. Ak je to možné, je potrebné sa túto modlitbu modliť prednostne pred Najsvätejšou sviatosťou.

Ježiš je nekonečne šťastný, keď počuje, ako prosíme jeho najsladšiu Matku.

Ruženec je ale ešte niečo viac, ako nás učí pápež Pavol VI., keď nás vedie k prahu liturgie, až k bráne najväčšej modlitby Cirkvi, k sláveniu Eucharistie. Ruženec je najlepšou prípravou aj najlepším vzdávaním vďaky svätej omše, svätého prijímania a eucharistickej adorácie.

Páter Anselm Treves a Páter Pio, ktorí slúžili svätú omšu o štvrtej ráno, pripravovali sa na ňu dlhými ružencami. Páter Pio začínal prípravu o 1,00 hodine po polnoci modlitbou breviára a mnohých ružencov až do 10 minút pred štvrtou hodinou rannou. Pripravoval sa s Pannou Máriou a niekoľkokrát napísal, že ho sprevádzala k oltáru.

Ruženec je najvhodnejšia a najúplnejšia prípravná modlitba k svätej omši, ako vysvetľuje Pavol VI.: "Ak svätá omša sprítomňuje najväčšie tajomstvo našej spásy, potom ruženec zbožným rozjímaním vyvoláva tieto tajomstvá v mysli prosebníka a podnecuje vôľu, aby z nej čerpala normu pre svoj život." (Marialis cultus 48) Spomeňme napríklad na bolestné tajomstvá ruženca pred svätou omšou. Rozjímanie o umučení a smrti Pána je ideálnou prípravou na kalvársku obeť, ktorá sa sprítomňuje v rukách kňaza.

A tiež na modlitbu radostných tajomstiev po svätom prijímaní. Ako Mária prijala Ježiša a chová ho na svojom lone a klania sa mu a miluje ho ako svojho Boha, tak po svätom prijímaní dopraje, aby sme sa vo svojom vlastnom srdci a vo svojom vlastnom tele klaňali Ježišovi v rovnakej adorácii, ako to s láskou robila ona. Preto mali pravdu svätý Jozef Kupertinský, svätý Alfonz z Liguori a Páter Pio, keď ďakovali po svätej omši a po svätom prijímaní zbožnou modlitbou ruženca. Mária je nebeskou pokladnicou, ktorá zhromažďuje a kumuluje svojim deťom milosť za milosťou.

Blahoslavený Alano della Rupe, syn svätého Dominika, ktorý dal ruženci dnešnú štruktúru, nám zanechal písané zasľúbenia, ktoré prijal od Panny Márie pre ctiteľov svätého ruženca.

Sú to zasľúbenia večnej spásy, zvláštnych milostí, duchovnej vytrvalosti a slávnej účasti na nebeskej sláve. 

Je teda na nás, aby sme pre seba zhodnotili tieto zasľúbenia Panny Márie tým, že ako deti odpovieme na ne s vďačnosťou.

Tieto zasľúbenia ukazujú ešte viac, ako je Máriinmu Srdcu svätý ruženec drahocenný. Pravdu mal Bartolomej Longo, keď tvrdil, že ruženec je modlitba Panne Márii najdrahšia, najviac cenená svätými, najviac praktizovaná zbožným ľuďom, najviac ozdobená Bohom úžasnými zázrakmi, obdarená najväčšími zasľúbeniami, ktorá urobila Panna Mária.

Javí sa ako nepochybné, že aj dnes si chce Mária poslúžiť práve ružencom, aby nás zachránila a zahrnula milosťami. Uvážme, že to nie je náhoda, keď sa nám vo Fatime predstavuje ako Ružencová Madona. Je zrejmé, že s ružencom spojila najdôležitejšie záležitosti našej epochy.

Keď sa Pátra Pia pýtali, prečo sa modlí niekoľko ružencov denne, odpovedal: Ak svätá Panna to láskavo odporúčala všade, kdekoľvek sa zjavila, nezdá sa ti, že pre to musí mať zvláštny dôvod?

Aj Lucia z Fatimy nás uisťuje v tomto nepokojnom svete, že keby sa všetci denne modlili ruženec, Madona by pôsobila zázraky.

Všetko môžeme získať, a aby sme to získali, musíme sa zhromaždiť okolo našej drahej Matky a Kráľovnej, spojiť sa s ňou vo svätom ruženci. Snažme sa modliť sa ho každý deň, ale spôsobom našich jediných a najdrahších vzorov: našich svätých.

Masima

zdroj: Stefano Maria Manelli