%20(1).jpg)
Dalo by sa skoro povedať, že ide o jedno zabudnuté zjavenie. Málokto si totiž pri vyslovení tohto pútnického miesta vybaví, komu a prečo sa Panna Mária zjavila. A hoci k zjaveniu došlo na prelome 16. a 17. storočia, ide o veľmi dôležité zjavenie zvlášť pre dnešnú dobu.
Píše sa rok 1577 a do Ekvádoru prichádza zo svojho rodného Španielska v sprievode svojej tety a zároveň matky predstavenej a ďalších štyroch sestier ešte len štrnásťročná rehoľníčka Mariana de Jesús Torres (1563-1635), aby v hlavnom meste Quito pomohla založiť kláštor svojho rádu, františkánskych terciáriek, sestier Nepoškvrneného počatia. Táto rehoľníčka nebola obyčajnou sestrou, ale bola omilostená mnohými mystickými darmi, nielen duchovnými, no aj materiálnymi. Na jej príhovor sa udialo mnoho zázrakov.
Narodila sa ako prvé dieťa Diega Cádiz a Marie Berriochoe Alvarez. V deň jej prvého svätého prijímania, vtedy mala 9 rokov, mala svoje prvé zjavenie Panny Márie, ktorá jej povedala, že je predurčená stať sa rehoľníčkou jej Nepoškvrneného počatia v Novom svete.
Mariana sa celkom trikrát stala predstavenou kláštora. Počas prvého funkčného obdobia sa proti nej dokonca vzbúrili vzdorujúce sestry, ktoré žiadali zmiernenie rádových pravidiel. Matku Marianu a španielsku Matku zakladateľku uvrhli do väzenia. Svätá rehoľníčka sa rozhodla toto príkorie znášať za obrátenie vodkyňu spupných sestier. Utrpenie pekelných múk, ktoré Pánovi ponúkla, trvalo päť rokov.
Jedným z najpozoruhodnejších "zázrakov" jej života boli jej úmrtia a následné vzkriesenie. Zdokumentované sú celkovo tri úmrtia. Jej prvá smrť nastala v roku 1582. Stála pred Božou súdnou stolicou, kde bola posúdená ako bez úhony a dostala na výber: zostať v nebeskej sláve v nebi, alebo sa vrátiť na zem a trpieť ako zmierna obeta za hriechy 20. storočia. Ona si vybrala to druhé.
Jej druhá smrť nastala na Veľký piatok 1588 po zjavení, kde sa jej premietali hrozné zneužívania a herézy, ktoré mali existovať v Cirkvi v našej dobe, opäť najmä v 20. storočí. Bola vzkriesená o dva dni neskôr, počas rána Veľkonočnej nedele.
Nakoniec zomrela 16. januára 1635. Okamžite nasledovali zázraky, uskutočnené na jej príhovor. Telo matky Mariany de Jesús Torres, spolu s ďalším neporušeným telom Matky zakladateľky, sa uchovávajú na nižšom poschodí kláštorného konventu. Matka Mariana ešte počas svojho života vo svojej skromnosti prosila Matku Božiu, aby jej meno zostalo v utajení. Blahoslavená Panna jej sľúbila, že až po troch storočiach bude mlčanie zrušené a s ním odhalené i jej posolstvo. Tak sa aj skutočne stalo.
Po smrti matky Mariany spísal jej spovedník a duchovný otec P. Michael Romero OFM jej životopis. Ten je spolu so životopismi všetkých spoluzakladateliek kláštora sestier Nepoškvrneného počatia v Quite zachovaný vo veľkých matrikách pod titulom El Cuadernon. Na základe týchto údajov napísal roku 1790 P. Manuel Souza Pereira, provinciál otcov františkánov v Quite, knihu o jej zázračnom živote. (Až oveľa neskôr, v roku 1988, bola preložená Marian Therese Horvat do angličtiny pod názvom "Naša Pani Dobrého diela - proroctvo pre našu dobu".)
V roku 1906 pri prestavbe kláštora otvorili sarkofág, v ktorom bola matka Mariana v roku 1635 pochovaná, a jej telo bolo objavené úplne neporušené. Proces jej blahorečenia sa začal až v roku 1986, do tej doby bola ona sama a jej zjavené posolstvo Panny Márie známe iba v Ekvádore.
Po smrti zakladateľa rádu najmenších bratov Bernardina de Obregon v roku 1599 putoval jeho nástupca Gabriel de Fontaned spolu so spolubratom Guillermom de Rigose do Ríma, aby požiadali pápeža Pavla V. o oficiálne potvrdenie rádu. Keď prechádzali mestom Traigueras (v Katalánsku), zasiahla ich taká veľká búrka, že sa obávali o svoj život.
V strachu sa modlili k Panne Márii, prosili o prístrešie a pomoc v núdzi. Vtedy uvideli slabé svetlo vo vzdialených horách. Opustili cestu a vydali sa smerom k nemu. Našli jaskyňu, ktorá bola akoby z lešteného kameňa a šírila sa z nej kvetinová vôňa. Vnútri stála veľmi krásna socha Panny Márie, nesúca svojho božského Syna na svojej ľavej ruke, so žezlom v pravici a so vzácnou korunou na hlave. Šaty mala jednoduché, ale elegantné. Padli na kolená, aby si uctili Pannu Máriu a poďakovali jej za záchranu. Celú dobu premýšľali, ako sa mohla takáto socha dostať na také vzdialené miesto.
Ďalší deň cestovali do najbližších osád, aby sa popýtali po pôvod onej svätyne. Žiadny z obyvateľov, dokonca ani tí najstarší, ktorí poznali históriu každého a všetkého v tejto oblasti, nikdy nepočuli o tejto jaskyni, či soche.
Keď napokon dorazili do Ríma, rozprávali Svätému otcovi, čo sa stalo. Pápež Pavol V. nielen uznal nadprirodzenú povahu tohto objavu, ale po potvrdení nového rádu vložil ho pod ochranu tej istej Panny Márie, ktorej dal roku 1607 meno Panna Dobrého diela. Bratia umiestnili sochu v Kráľovskej nemocnici v Madride. Čoskoro sa preslávila početnými milosťami, ktoré jej prostredníctvom neba zoslalo.
V roku 1641 kráľ Filip IV. nariadil postaviť nádhernú svätyňu na námestí Puerta del Sol v Madride. Keď sa s odstupom času úcta šírila, boli vytvorené kópie tejto sochy. Tie sa umiestňovali na rôznych miestach, niekedy aj s inými invokáciami. V súčasnej dobe existuje množstvo lokalít v Španielsku, kde sa uctieva tento obrázok: Orduña, La Puebla de Gordon, Tudela, Abla a inde.
Bolo už len otázkou času, kedy sa úcta k Panne Dobrého diela dostane aj cez more do španielskych kolónií. Ale bola to samotná Panna Mária, ktorá si kláštor v Quite vybrala za miesto svojho zázračného zjavenia matke Mariane de Jesús Torres, v ktorom sa jej predstavila ako Panna Mária Dobrého diela.
Blahoslavená Panna ju požiadala, aby dala zhotoviť sochu, ktorá mala byť vytvorená podľa toho, čo videla počas zjavenia - Máriu s Ježiškom v ľavej ruke a berlou opátky a kľúčmi od kláštora v jej pravici. Mala byť umiestnená nad kreslom predstavenej na hornom chóre, pretože Panna Mária túžila byť predstavenou kláštora až do konca časov. A tak sa Panna Dobrého diela z Quita zobrazuje s berlou v pravej ruke a nie so žezlom, aké drží socha v Madride.
Ďalej povedala matke Mariane, že chce, aby ju poznali a milovali po celom svete, a že táto úcta sa začne šíriť až v 20. storočí. Tak sa v skutočnosti aj stalo. Ona túto úctu vyhradila pre tieto časy, pretože Cirkev bude natoľko zatiahnutá do bojov so zlom a bude tak veľmi trpieť, že iba Božia sila a láska Panny Márie ju zachová vo vernosti.
Mnohé z proroctiev Panny Márie Dobrého diela sa už splnilo. Predpovedala vyhlásenie dogiem Nepoškvrneného počatia Panny Márie a pápežskej neomylnosti, zasvätenie Ekvádora Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, mučenícke zavraždenie ekvádorského katolíckeho prezidenta slobodomurármi (prezident Gabriel García Moreno bol zavraždený v roku 1875) a mnohé iné veci, ktoré ešte len majú prísť.
Matke Mariane povedala, že v 20. storočí, "vzplanú vášne a nastane úplná skazenosť mravov, takže satan bude takmer úplne vládnuť prostredníctvom slobodomurárskych siekt. Aby dosiahol túto všeobecnú skazenosť, zameria sa najmä na deti. Beda synom tých čias."
Panna Mária pokračovala popisom zneužitia, ktoré malo napadnúť všetky sviatosti: "Beda synom týchto časov, pretože bude ťažké prijať sviatosť krstu a tiež birmovania." Varovala, že diabol sa bude vytrvalo snažiť zničiť spoveď a sväté prijímanie.
Nariekala nad mnohými svätokrádežami a zneužitím Najsvätejšej sviatosti, ktoré mali nastať. Sviatosť pomazania chorých sa bude podceňovať a mnoho ľudí zomrie bez toho, aby ju dostalo, a tak im bude odmietnutá pomoc, ktorú budú potrebovať pre tento "veľký skok z času do večnosti". Posvätná sviatosť kňazstva bude vysmievaná, utláčaná a bude sa ňou pohŕdať.
Démon bude neustále pracovať na skaze klerikov a mnohých z nich sa mu pokaziť aj podarí. A títo "skazení kňazi, ktorí budú pohoršovať kresťanský ľud, budú podnecovať nenávisť zlých kresťanov a nepriatelia rímskokatolíckej apoštolskej cirkvi sa vrhnú na všetkých kňazov. Tento zdanlivý triumf satana prinesie dobrým pastierom Cirkvi obrovské milosti."
O sviatosti manželstva, ktoré symbolizuje jednotu Krista s jeho Cirkvou, povedala toto: "Slobodomurári, ktorí budú v tú dobu pri moci, budú vydávať hanebné zákony, aby odstránili túto sviatosť a uľahčili všetkým život v hriechu. Kresťanský duch sa bude rýchlo rozkladať, drahocenné svetlo viery bude hasnúť, kým nedôjde do bodu, že bude takmer totálna a všeobecná skazenosť mravov. V týchto nešťastných časoch bude bezuzdný luxus, ktorý dobyje bezpočet frivolných duší, ktoré sa stratia. U detí takmer nebude možné nájsť nevinnosť, ani skromnosť u žien. V tomto okamihu najvyššej núdze Cirkvi tí, ktorí budú mať hovoriť, budú mlčať."
K najzávažnejšiemu zjaveniu došlo zrána 2. februára 1634, teda skoro na sklonku Marianinho života. Matka Mariana prebývala na modlitbách pred svätostánkom a náhle zhaslo večné svetlo pred oltárom. Keď chcela svetlo opäť zapáliť, zjavila sa Matka Božia a vyložila jej päť symbolických významov tohto úkazu.
1. Vyjadruje rozšírenie heréz na konci 19. a začiatku 20. storočia, ktoré spôsobia, že v temnote nemravnosti pohasne v dušiach cenné svetlo viery.
2. Zhasnutie svetla poukazuje na úpadok rehoľných spoločenstiev, ktoré sa budú v tom čase topiť v zmätku. Mnoho povolaní bude zmarených zlou formáciou.
3. Tretím dôvodom, prečo zhaslo svetlo, hovorí Matka Božia, je atmosféra týchto časov, presýtená duchom nečistoty, ktorá ako ohavná povodeň zaplaví všetky verejné miesta do tej miery, že bude ťažko možné nájsť panenskú dušu.
4. Štvrtou príčinou sú slobodomurárske sekty, ktoré sa infiltrujú do všetkých spoločenských vrstiev a s diabolskou prefíkanosťou rozšíria svoje bludy v rodinách, aby zničili predovšetkým morálku detí. V týchto nešťastných časoch zlo udrie nebývalou silou na detskú nevinnosť. Následkom toho budú nové kňazské povolania stratené.
5. A napokon, piatym dôvodom, prečo zhasla lampa v kláštore, je ľahostajnosť vplyvných osôb Cirkvi, ktoré budú nečinne prizerať jej rozkladu. "Nepoužijú v zhode s Božou vôľou svoju moc k vojne so zlom, či k obnove viery. A tak ľudia postupne zľahostajnejú v prosbách k Bohu, prijmú ducha zla a poddajú sa dychtivo všetkým spôsobom hriechu." To, že tento postoj cirkevnej hierarchie bude zdrojom trestov, ktoré zošle Božia spravodlivosť, je obsahom neskoršieho zjavenia Najsvätejšieho Srdca Ježišovho matke Mariane.
Ďalej Panna Mária povedala, že duše, ktoré zostanú verné v týchto ťažkých časoch, budú potrebovať veľkú silu vôle, stálosť, heroickosť a dôveru v Boha.
Prídu chvíle, kedy sa všetko bude zdať stratené a paralyzované, ale - Panna Mária sľubuje - práve to bude okamih, kedy sa začne šťastný začiatok celkovej obnovy.
"Moja hodina príde," predpovedala, "keď úžasným spôsobom zvrhnem pyšného satana, rozdrvím ho pod svojimi nohami, uviažem ho reťazou v pekelnej priepasti, takže Cirkev a zem oslobodím od tejto krutej poroby."
Uznanie cirkevnými autoritami sa tomuto zjaveniu dostalo takmer okamžite. Samotnú sochu požehnal 2. februára 1611 biskup z Quita Salvador de Ribera. Úctu a zjavenie schvaľoval a presadzoval aj ďalší biskup Quita, Pedro de Oviedo, ktorý riadil diecézu od roku 1630 do roku 1646.
Hoci je posolstvo Panny Márie Dobrého diela priam smutné a vážne, obsahuje v sebe aj zdroj veľkej nádeje. Tým je sľub, ktorý v roku 1917 zopakovala vo Fatime: "Nakoniec moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí."
V posledných desiatich mesiacoch života matka Mariana trpela stále častejšie chorobami. Bola vzorom pre celú spoločnosť, obetovala všetko svoje utrpenie za Cirkev, obzvlášť za Cirkev dvadsiateho storočia. Matka Božia sa jej zjavila ešte niekoľkokrát. Jedného dňa dostala milosť vízie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Bolo ovinuté malými prenikavými tŕňmi, ktoré ho ukrutne zraňovali. Pán Ježiš vyložil ich význam: Vedz, že tie tŕne znázorňujú ťažké aj ľahké hriechy mojich kňazov a rehoľníkov, ktorých povolávam zo sveta a privádzam do kláštorov. To ich nevďačnosť a ľahostajnosť tak nesmierne zraňuje moje Srdce. Prichádza doba, kedy moja náuka bude známa učeným aj prostým, bude sa písať veľa knižiek s duchovným obsahom, avšak praktizovať toto učenie a cnosť sa odhodlá len niekoľko duší. Svätci budú vzácnosťou. Preto moji kňazi a rehoľníci upadnú do úplnej ľahostajnosti. Ich ochabnutosť zahasí oheň Božej milosti. Toto počínanie nepredstaviteľne zraňuje moje milujúce Srdce, ako malé tŕne, ktoré vidíš. Vedz tiež, že Božia spravodlivosť zošle strašné tresty na celé národy, nielen za hriechy ľudí, ale predovšetkým za previnenie Mne zasvätených osôb. Keďže tí sú povolaní, aby skrze dokonalosť svojho stavu boli soľou zeme, majstrami pravdy, zadržiavajúce Boží hnev. Oni však odvrhujú svoje Bohom dané poslanie, ponižujú úrad, ktorý majú zastupovať do tej miery, že v očiach Božích ešte znásobujú tvrdosť trestov.
Z rozhovoru s doktorom Mariánom T. Horvatom o zväzku II Obdivuhodného života matky Mariany
Študovali život a proroctvá Matky Mariany cirkevné autority? Pokiaľ ide o život Matky Mariany a proroctvá, ktoré dostala, na príkaz 10. biskupa Quita, strohého a učeného biskupa Pedra de Oviedo, Matka Mariana zaznamenala zjavenia, ktoré dostala z Neba, do autobiografie. Prelátka bola zasvätená do dôverného zaobchádzania s jej dušou a uvedomila si dôležitosť toho, aby mala o svojich mnohých zjaveniach a láskavosti trvalý záznam. P. Manuel Sousa Pereira využil túto autobiografiu a mnoho ďalších zdrojových dokumentov, ktoré boli strážené v archíve kláštora, keď v roku 1790 napísal Obdivuhodný život matky Mariany (dva zväzky).
Ako niekoľko rokov predpovedala Panna Mária, život a história Matky Mariany upadli do zabudnutia, hoci v kláštore prekvitala úcta k Panne Márii dobrého diela. Potom, 8. februára 1906, muselo byť telo matky Mariany premiestnené kvôli stavebnému projektu. Hrobku otvorili a jej telo našli neporušené a celé.
Záujem o jej život a slová sa oživil a zvýšil a v polovici 20. storočia začali malé skupiny osôb z iných krajín navštevovať kláštor a žiadať viac informácií o mníške, ktorej život je tak úzko prepojený so zázračnou sochou.
Začiatkom 80. rokov bola založená kňazská komisia, ktorá mala študovať život a diela Matky Mariany de Jesús Torres. Hlavným zdrojom tejto štúdie bola práve táto práca od Fr. Manuel Sousa Pereira, napísaný v roku 1790, teraz preložený do angličtiny a ponúkaný anglicky hovoriacemu svetu. Komisia vykonala dôkladné vyšetrovanie a pri všetkej starostlivosti, nestrannosti a apelácii na ortodoxiu vyhlásila, že tieto zdroje sú „autentické, nie falošne uvedené a hodné dôveryhodnosti“. V roku 1986 zahájil arcibiskup z Quita Antonio Gonzales kanonizačný proces pre Matku Marianu de Jesús Torres. Dnes teda máme spoľahlivé dôkazy - dokázané cirkevnou komisiou - o pravde zjavení.
Aké boli podľa vás najpôsobivejšie časti v tejto práci od Fr. Manuel Pereira?
Myslím si, že je to zjavenie z 2. februára 1634 (kapitola 14), v ktorom svetlo svätyne zhasína. Panna Mária potom Matke Mariane vysvetľuje, že to symbolizuje Cirkev v 20. storočí, a vysvetlila päť významov tohto symbolického aktu. Zhasnuté svetlo podľa slov Panny Márie predstavuje nasledujúce:
Po prvé, propagácia bludov v 19. a 20. storočí, ktoré by uhasili vzácne svetlo viery v dušiach;
Za druhé, veľká duchovná katastrofa v kláštore, a tým aj v celej Cirkvi;
Po tretie, obrovská nečistota, ktorá by nasýtila atmosféru. "Ako špinavý oceán zaplaví ulice, námestia a verejné miesta úžasnou slobodou," povedala. "Na svete nebudú takmer žiadne panenské duše;"
Po štvrté, skazenosť v detskej nevinnosti a kríza v duchovenstve;
Piaty, laxnosť a nedbalosť bohatých, ktorí budú stáť bokom a budú svedkami útlaku Cirkvi, prenasledovaná cnosť a triumf zla bez použitia ich bohatstva na útok na zlo a obnovu viery.
V paradoxnom zmysle ponuré detaily tohto proroctva ponúkajú útechu a úľavu tým, ktorí uznávajú veľkú krízu v Cirkvi a spoločnosti našej doby. Poskytuje nám to útechu, keď vieme, že Panna Mária túto strašnú situáciu jasne predpovedala, že videla a vidí naše súčasné utrpenie a sľúbila, že nám pomôže vytrvať v boji, ak sa na ňu obrátime.
Je povzbudzujúce, keď vieme, že povedala, že tí, ktorí sú určení na obnovu, budú potrebovať veľkú silu vôle, stálosť, odvahu a dôveru v Boha. Keď to počúvame, dodáva nám to odvahu ísť vpred a zbystriť našu ostražitosť, aby sme boli hodní zaradiť sa medzi šťastný počet bojovníkov, ktorí uvidia deň jej prozreteľného zásahu a víťazstva.
Okrem pôsobivých proroctiev je v tomto diele o. Pereira, ktorý si zaslúži zmienku. Zdá sa, že tieto slová prenášajú po stáročia ducha náboženstva a zbožnosť minulých dní. Jeho opis udalostí nás pozýva vidieť svet očami viery, pochopiť dôležitosť rozlišovania nadprirodzeného vo veciach, ktoré sa dejú v našom každodennom živote.
P. Pereira, ktorý sám zomrel vo vôni svätosti, tiež zdôrazňuje mnoho dôležitých náboženských právd, ktoré progresivizmus dnes bagatelizuje alebo ukrýva: dôležitosť času, ktorý nám je daný v tomto živote na získanie neba, prísny účet, ktorý každý urobí za svoj život podľa svojho úsudku; dôležitosť nielen praktizovania cností, ale aj neumožnenia čo najmenšieho ústupku zlu alebo uvoľnenia dobrých zvykov a náboženských praktík. Ako poznamenal jeden čitateľ, je to kniha, ktorú by ste nemali iba čítať, ale mali by ste nad ňou meditovať.
Blahoslavená Matka Dobrého diela,
akú veľkú lásku si mala k svojej privilegovanej dcére a dôverníčke,
Božej služobnici, matke Mariane Francisca de Jesus Torres,
počas dní jej smrteľného života.
Teraz, na jej príhovor,
získaj od nás nášho Pána Ježiša Krista milosť, o ktorú ťa prosíme,
a mimoriadnu priazeň vidieť ju vyzdvihnutú k cti oltárov v nie príliš vzdialenej budúcnosti,
aby Cirkev mohla počítať s mocným príhovorom,
ktorý nás zachráni pred fyzickým, morálnym a sociálnym zlom,
ktoré nás ohrozujú, a privedú na pokraj zúfalstva.
Zachráň nás svojimi modlitbami a tvojou dlho osvedčenou láskou k svojim deťom,
ktoré sa k tebe utiekajú.
Otče náš, Zdravas, Mária, Sláva Otcu ...
zdroj: MCM, traditioninaction.org
