%20(1).jpg)
Bazilika konkatedrály svätého Ondreja apoštola v Mantove má to šťastné privilégium, že sa tu trvalo prechováva relikvia Najsvätejšej Krvi Ježiša Krista. Netreba sa preto čudovať, že s dejinami Mantovy sa spájajú zvláštne prejavy zbožnosti, takže sa stala centrom rehoľného života.
Tieto prejavy zbožnosti ovplyvnili dynamiku mesta. Je historicky doložené, že na rovnakom mieste, kde je teraz kostol Leva Krstiteľa Alberta, boli predtým dva rôzne chrámy zasvätené svätému Ondrejovi. Dobu, kedy bol postavený prvý chrám, nie je možné určiť. Niektorí historici kladú jeho vznik do doby, ktorá nasledovala po prvom nájdení relikvie, iní ho kladú do predkarolínskej epochy a nespájajú ho s relikviou.
Neskoršie zmienky o kláštornom kostole a potom o kostole svätého Alberta sú bezpečne spojené s relikviou Najsvätejšej Krvi. Kult relikvie Najsvätejšej Krvi Kristovej sa zakladá na dvoch nálezoch, ku ktorým došlo v roku 804 a potom v roku 1048. O prvej udalosti referujú anály od Eginarda, jednej z osobností z dvora Karola Veľkého. O druhom nájdení hovoria dva pramene: "Správa o nájdení Krvi Kristovej v Mantove" od neznámeho autora, ktorá pochádza z druhej polovice XI. storočia, a kronika švédskeho mnícha Ermanna z Reichenau.
Z týchto prameňov a ďalších historických zmienok v rôznych kronikách vznikla tradícia, ktorá hovorí o Longinovi, rímskom stotníkovi, ktorý na Golgote prebodol Kristov bok. Ten potom zobral prsť nasýtenú krvou a špongiu, ktorou túto krv utieral. Po svojom obrátení na kresťanskú vieru sa dostal do Mantovy. Priniesol so sebou schránku, v ktorej sa nachádzali dve nádobky s relikviami. Po svojej mučeníckej smrti bol pochovaný na rovnakom mieste, kam uschoval vzácnu pamiatku. Tá bola nájdená až po niekoľkých storočiach.
Podľa tradície sa svätý Ondrej zjavil vo sne jednému zbožnému mužovi a označil mu miesto, kde sa nachádzajú vzácne relikvie. V roku 804 došlo k prvému nálezu. Na pozvanie Karola Veľkého prišiel vtedy do Mantovy pápež Lev III. a vyhlásil relikviu za pravú. Jednu časť relikvie odniesol Karol Veľký do Paríža a uložil ju v kráľovskej kaplnke.
Keď v roku 924 Uhry ohrozovali mesto svojím vpádom, boli relikvie znova ukryté. K ich nájdeniu došlo v roku 1048, a to opäť na zásah svätého Ondreja, ktorý sa zjavil slepému blahoslavenému Albertovi, služobníkovi rodu Canossa, ktorému označil presne miesto úkrytu. Pri tej príležitosti boli nájdené tiež ostatky svätého Longina.
Do Mantovy prišli pápež Lev IX. (1053) a cisár Henrich II. (1055), aby relikvie uctili. Pápež uznal relikvie za pravé. Keď si ich chcel odniesť so sebou do Ríma, vyvolalo to takú búrku obyvateľov, že sa musel uchýliť do kláštora svätého Benedikta v Polirone. V súvislosti s touto udalosťou a podľa vôle rodu Canossa bol vybudovaný nový, priestrannejší kostol, v ktorom bola zriadená krypta pre prechovávanie svätých relikvií.
Základný kameň bol položený v roku 1472, aby mali väčší priestor, kam sa vojde viac ľudí, ktorí chcú vidieť Kristovu Krv. Jedna z bočných kaplniek bola zasvätená svätému Longinovi. Po boku oltára sú dva sarkofágy: v jednom sú ostatky svätého Longina a v druhom svätého Gregora Naziánskeho.
Fresky na pravej stene predstavujú dramatickú scénu ukrižovania s Longinom, ktorý na kolenách zbiera do kalicha Kristovu Krv. Na ľavej strane je zobrazené druhé nájdenie. Krypta pre relikvie je postavená v pôdoryse gréckeho kríža (1597-1600). V centre kríža je osemboká svätyňa, v ktorej sa uchováva archa s relikviami. Nádoby sú dielom milánskeho zlatníka Giovanniho Bellezza.
V roku 1848 došlo k svätokrádeži, pri ktorej bola odcudzená posvätná huba a väčšia časť relikvie Krvi. V súčasnej dobe sa tu prechovávajú dve malé čiastočky tejto vzácnej relikvie umučenia, získané z katedrály svätej Barbory na Palatine. Tieto relikvie je možno vidieť na Veľký piatok. Po zvyšok roka sú uzamknuté v bezpečí v arche zo zeleného mramoru.
Do kostola svätého Ondreja prichádza mnoho pútnikov, aby si uctili Najsvätejšiu Krv. Okolo prístupovej cesty boli v stredoveku postavené útulky pre ubytovanie a duchovnú prípravu. Kult svätých relikvií schválil pápež Lev IX. v roku 1053 na sviatok Nanebovstúpenia Pána.
V 14. storočí dal Gianfrancesco Gonzaga raziť strieborné groše s nápisom: "Mantova, si preslávená Najsvätejšou Krvou". Pri bazilike vznikol rád rytierov Vykupiteľa, ktorý v roku 1608 založil vojvoda Vincenzo Gonzaga ku cti Najsvätejšej Krvi. Už skôr existovala pri bazilike ctihodná spoločnosť Najsvätejšej Krvi, ktorej vznik spadá do roku 1459. Boli v nej zapísaní vznešení občania, ktorí sa zaviazali držať pri relikvii čestnú stráž s rozžatou lampou. Modlili sa zvláštne modlitby, ktoré mali veľmi starú tradíciu a nazývali sa Sedmoro preliatí najdrahšej Krvi. Od 17. storočia sa tu oslavuje sviatok Nájdenia relikvie 12. marca so zvláštnym omšovým formulárom a breviárom.
