%20(1).jpg)
Pre niektorých je možné čudné, že sa mladá talianska svätica, ktorá nikdy nevidela lietadlo, stala oficiálnou patrónkou talianskych výsadkárov - parašutistov. Gemma v skutočnosti zomrela 8 mesiacov (11. apríla 1903) pred historickým letom (17. decembra 1903), kedy Orville Wright pilotoval prvé motorové lietadlo nad plážou v Severnej Karolíne. A mnohým sa istotne natíska otázka - ako to, že sa hrdinský zbor talianskych vojenských výsadkárov začal dovolávať špeciálnej ochrany svätej Gemmy a napokon aj prišli oficiálne požiadať autority katolíckej Cirkvi, aby vyhlásili svätú Gemmu za ich patrónku v nebi?
Počas druhej svetovej vojny bola v rokoch 1941-1942 v talianskej Tarquinii zriadená elitná vojenská výsadkárska škola, známa ako divízia Folgore, ktorá sa neskôr preslávila hrdinskou odvahou v bitke pri El Alameine. Mníšky pasionistky z tejto dediny boli požiadané armádou, aby im na uniformy ušili a vyšívali vojenské odznaky výsadkárskeho zboru spolu s rôznymi stupňami odznakov príslušného parašutistu.
Mníšky pri tom uvažovali o vážnych nebezpečenstvách a rizikách, ktorým títo mladí hrdinskí muži budú čoskoro vystavení, a preto sa vo svojej „duchovno-materskej“ starostlivosti rozhodli všiť do uniformy každého výsadkára svätú karta s relikviou svätej Gemmy (ktorá bola mimochodom práve vyhlásená za svätú 2. mája 1940). Pripomenuli si tak svätý život Gemmy, kde ju zachránil jej anjel strážny pred vážnymi nebezpečenstvami a pascami, ktoré diabol napáchal počas jej života, a s týmto úmyslom ju vyzvali, aby chránila týchto mladých mužov pri ich nebezpečných manévroch.
Tento akt lásky a láskavosti zo strany mníšok sa čoskoro stretol s veľkým uznaním a vďakou od všetkých hrdinských parašutistov v škole výsadkárov. Mladí vojaci, ktorí mali na sebe jej relikviu zašitú vo svojich uniformách, začali pociťovať mimoriadnu oddanosť svojej novej nebeskej ochrankyni a v krátkom čase sa všetci rozhodli formálne požiadať generálneho postulátora pasionistov v Ríme, aby oficiálne vyhlásil Gemmu za patrónku výsadkárov. Pritom taliansky výsadkový zbor mal však už mnoho rokov za svoju nebeskú ochrankyňu Loretánsku Madonu, tak sa rozhodlo, že si budú ctiť a vzývať presvätú Bohorodičku Loretánsku spolu so svätou Gemmou, a tak sa stane, že preblahoslavená Panna Mária a Gemma sa spoločne stanú ich nebeskými ochrankyňami.
Ako zvláštny dar pre hrdinských mladíkov z výsadkového zboru potom generálny postulátor pasionistov nechal vyraziť medaily s vyrazeným obrazom svätej Gemmy a padákom a navyše dal vytlačiť sväté karty s invokáciou: „Svätá Gemma, ochrankyňa výsadkárov, oroduj za mňa."
Mladí vojaci sa však chceli dozvedieť viac o svojej novej nebeskej ochrankyni, sladkej toskánskej svätici, ktorú všetci s láskou poznajú ako „Ježišov drahokam“. Pasionistickí kňazi potom spolu s mníškami distribuovali niekoľko výtlačkov knihy Život svätej Gemmy, od jej duchovného vodcu o. Germana, spolu so svätými kartami, medailami a dokonca aj veľkým obrázkom Gemmy, ktorý parašutisti s úctou umiestnili na najcennejšie miesto na stene vo svojej kasárni.
Medzi týmito statočnými mužmi bol čoskoro jeden mladík, ktorého táto ich požehnaná nebeská priateľka Gemma zvlášť chránila. Uprostred vojny bol tento mladý výsadkár na misii so svojimi kolegami vojakmi. Keď vyskočil z lietadla, celkom vydesený zistil, že sa mu padák neotvoril. Určite netreba pripomínať, že je to pre parašutistov najväčšia hrôza! V panike opakovane poťahoval za lanko, aby sa padák uvoľnil, ale bezvýsledne. Vtedy dostal záblesk a v momente zvolal: "Svätá Gemma, prosím, pomôž mi!" Znovu potiahol lanko a padák sa náhle otvoril a mladíkovi zachránil život.
Po dokončení misie sa príbeh o záchrane ich krajanov rozšíril medzi parašutistami ako požiar a spôsobil ešte väčšiu oddanosť a vďaku Bohu za príhovor „ich“ svätej Gemmy. V kostole pri ich kasárňach sa často nachádzali čerstvé kvety a sviečky, ktoré parašutisti položili vedľa obrazu svätej Gemmy, ktorý tam zbožne vyvesili.
Vojna sa skončila, roky plynuli, ale oddanosť výsadkárov ku svätej Gemme pokračovala a rozšírila sa aj medzi laikov, ktorí boli nadšencami parašutizmu. V roku 1976 Talianska národná asociácia parašutistov schválila, že svätá Gemma Galgani by mala byť patrónkou talianskych parašutistov, zatiaľ čo svätý Michal archanjel bude ich patrónom. 27. septembra 2012 bola pamätná tabuľa, ktorá obsahuje celú modlitbu výsadkárov, s veľkou oddanosťou pripevnená na stenu v kláštore pasionistov vo svätyni svätej Gemmy v talianskej Lucce. Plaketu špeciálne požehnal arcibiskup z Luccy, Monsignor Italo Castellani.
Oficiálna modlitba talianskych výsadkárov: (približný preklad)
Pane, mocný Bože,
ktorý si stvoril nekonečné priestory a tajomné hlbiny,
pozri sa na nás, parašutistov Talianska,
pri plnení povinnosti, keď z našich lietadiel vyrážame do šírych nebies.
Pošli archanjela svätého Michaela a svätú Gemmu Galgani,
aby boli našimi strážcami, aby viedli a chránili náš odvážny let,
aby sme našim hodvábne bielym padákom ako hmla pred slnkom
rozptýlili našich nepriateľov, vždy s vierou a nezdolnou odvahou.
Náš mladý život je tvoj, Pane!
Ak je napísané, že padáme, tak áno!
Ale s každou kvapkou našej krvi môže vzniknúť nespočetné množstvo statočných synov a bratov,
ktorí sú hrdí na našu minulosť a môžu byť vždy hodní zdieľať našu budúcnosť.
Požehnaj, Pane, našu vlasť a naše drahé rodiny!
Pre nich pokojný úsvit a západ slnka
a pre nás, Pane, Tvoj velebný úsmev. Amen.
Daj mi krídla, Ježišu, aby som mohla letieť na Tvoj trón!
– Svätá Gemma Galgani, jún 1902
