%20(1).jpg)
Veriaci kresťania už od počiatku Cirkvi vzývali Najsvätejšie meno Ježiš. V liturgických sláveniach sa však začalo uctievať až v 14. storočí. Svätý Bernardín Sienský a jeho žiaci neúnavne šírili úctu k Ježišovmu menu po celom Taliansku a Európe. V 16. storočí vznikol liturgický sviatok. Roku 1530 pápež Klement VII. povolil Rádu menších bratov ako prvým, aby slávili Meno Ježiš liturgiou hodín.
Svätý Alfonz Mária de´ Liguori takto uvažuje o mene Ježiš a modlí sa vo Vianočnej novéne:
Ježišovo meno je božské. Boh ho Márii oznámil prostredníctvom archanjela Gabriela: A dáš mu meno Ježiš (Lk 1, 31). Ježiš je meno, ktoré je nad každé iné meno (Flp 2, 9) a jedine v tomto mene možno dosiahnuť spásu: Niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení (Sk 4, 23). Toto slávne meno Duch Svätý prirovnáva k oleju: Jak olej rozliaty je tvoje meno (Pies 1, 3). Svätý Bernard vysvetľuje, že olej je svetlo, pokrm i liek, a preto meno Ježiš osvecuje ducha, je pokrmom srdca a liekom duše. Osvecuje ducha, lebo týmto menom vyviedol svet z temnôt modlárstva k svetlu viery.
Aj my, čo sme sa narodili v krajinách, kde pred príchodom Ježiša Krista žili naši predkovia ako pohania, dosiaľ by sme nimi boli, keby nás Mesiáš neosvietil. Ako veľmi máme ďakovať Ježišovi Kristovi za dar viery! Čo by bolo z nás, ak by sme sa narodili v Ázii, v Afrike alebo v Amerike, uprostred bludárov a odpadlíkov? Kto neuverí, bude odsúdený (Mk 16, 16). A tak by sme pravdepodobne boli stratení.
Okrem toho meno Ježiš je pokrm, ktorý živí naše srdcia, pretože nám pripomína všetko, čo Ježiš urobil pre našu spásu. Toto meno nás utešuje v krížoch, trápeniach, dáva nám silu kráčať cestou spásy, dáva nám odvahu v pochybnostiach, zapaľuje nás láskou, pripomína nám, že náš Spasiteľ trpel, aby nás spasil.
A napokon toto meno je liekom duše, keď ju posilňuje proti pokušeniam našich nepriateľov. Peklo sa pred ním trasie a dáva sa na útek, keď vzývame toto sväté meno, ako svedčí apoštol: Aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí (Flp 2, 10). Kto v pokušení vzýva Ježiša, nepadne, a kto ho vždy bude vzývať, nikdy nepadne a bude spasený: Vzývať budem Pána, lebo jemu patrí chvála, a budem zachránený pred nepriateľmi (Ž 17, 4). A kto sa kedy zatratil, ak v pokušení vzýval Ježiša? Zahynie ten, kto ho nevzýva o pomoc alebo kto ho prestane vzývať pri boji s pokušením.
Vyznania a modlitby
Keby som ťa stále vzýval, ó, môj Ježiš, diabol by ma nikdy neporazil! Žalostne som stratil tvoju milosť, pretože v pokušeniach som zanedbal volať ťa na pomoc. Teraz však vo všetko dúfam skrze tvoje sväté meno: Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje (Flp 4, 13). Vpíš teda, ó, môj Spasiteľ, vpíš do môjho úbohého srdca tvoje premocné meno Ježiš, aby som ho mal stále vo svojom srdci, aby som ťa miloval, aby som ho mal vždy na svojich perách a vzýval ho vo všetkých pokušeniach, ktoré mi pripravuje peklo v snahe znova ma dostať do svojej moci, aby som sa odlúčil od teba a stal jeho otrokom.
V tvojom mene je prameň každého dobra. Ak budem utrápený, ono ma poteší, keď si pomyslím, že si bol omnoho viac ako ja zarmútený z lásky ku mne. Ak zmalomyseľniem pre svoje hriechy, ono mi dá odvahu; pripomenie mi, že si prišiel na svet, aby si spasil hriešnikov.
Ak budem pokúšaný, tvoje meno mi dá silu; pripomenie mi, že keď mi prichádzaš na pomoc, peklo ma nemôže poraziť. A napokon, ak by som ochladol v láske k tebe, ono mi dodá nadšenie; pripomenie mi lásku, ktorou ma miluješ. Milujem ťa, môj Ježiš! Ty si, a dúfam, že stále budeš mojou jedinou láskou. Darujem ti celé svoje srdce, ó, môj Ježiš. Len teba chcem milovať a chcem ťa vzývať tak často, ako len budem môcť. Chcem zomrieť s tvojím menom na perách, s menom nádeje, s menom spásy, s menom lásky.
Ó, Mária, ak ma miluješ, vypros mi túto milosť: daj, aby som stále vzýval tvoje meno a meno tvojho syna! Vaše presladké mená nech sú dychom mojej duše. Nech ich naveky opakujem teraz aj v hodine smrti vzdychajúc: Ježiš a Mária, pomôžte mi! Ježiš a Mária, milujem vás! Ježiš a Mária, vám zverujem svoju dušu!
