%20(1).jpg)
Svätý Gabriel Possenti, patrón svätej Gemmy Galgani, sa pripravoval na kňazstvo v reholi pasionistov v Taliansku, no vo veku dvadsaťštyri rokov zomrel na tuberkulózu, ešte skôr, ako mohol byť vysvätený. Na jeho príhovor sa zázračne uzdravila svätá Gemma Galgani, ktorá si ho po celý zvyšok života uctievala ako svojho patróna.
Niekoľko zaujímavostí, ktoré sú o tomto svätcovi málo známe
V mladom veku bol veľmi obľúbený medzi dievčatami
Kedysi bol vraj zasnúbený s dvomi dievčatami súčasne! Bol veľmi obľúbený u svojich rovesníkov a všeobecne sa tešil veľkej popularite medzi ľuďmi. Ale tohto všetkého sa vzdal, aby sa mohol stať pasionistom.
Panna Mária mu pomohla dodržať sľub a stať sa rehoľníkom
Gabriel počas svojho života dvakrát ťažko ochorel. A dvakrát sľúbil, že ak sa vylieči, stane sa rehoľníkom. V oboch prípadoch však po uzdravení na svoj sľub zabudol! Počas procesie v kostole s obrazom Panny Márie, Pomocnice kresťanov však počul: „Dodrž svoj sľub!“ Po tejto udalosti zmenil svoj život a vstúpil k pasionistom.
Bol pokrstený v tej istej krstiteľnici ako svätý František z Assisi
Narodil sa ako jedenáste dieťa Sante a Agnes Possentiových dňa 1. marca 1838. Pri krste dostal meno František podľa svätého Františka z Assisi. Dokonca bol pokrstený v tej istej krstiteľnici ako svätý František. K pasionistom vstúpil na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, a tak si zvolil rehoľné meno Gabriel od Bolestnej Matky Božej.
Pôvodne chcel vstúpiť k jezuitom
Gabriel bol vychovaný u jezuitov, takže keď sa pôvodne rozhodol vstúpiť do rehole, chcel sa pridať najskôr k nim. Z neznámeho dôvodu sa však napokon namiesto toho prihlásil k pasionistom, kde ho aj prijali.
Bol „praotcom“ malej cesty svätej Terezky z Lisieux
Hoci zomrel krátko pred narodením svätej Terézie z Lisieux, prístup oboch k svätosti je v mnohom veľmi podobný. Gabriel robil tie najmenšie úlohy s veľkou starostlivosťou a veselosťou a nikdy sa nesťažoval. Nikdy nedostal žiadne mimoriadne duchovné dary alebo výnimočné duchovné zážitky, no napriek tomu sa snažil o dokonalosť. Raz napísal: „Naša dokonalosť nespočíva v tom, že robíme výnimočné veci, ale v tom, že robíme obyčajné veci dobre.“ Nevravela podobne aj svätá Terezka?
Raz sám odohnal tlupu vojakov
V roku 1860 Garibaldiho vojaci vypálili a vyplienili dedinu Isola del Gran Sasso, kde sa nachádzal svätý Gabriel a pasionisti. Gabriel, ktorý bol v tom čase veľmi chorý na tuberkulózu, aj tak vyšiel von neozbrojený, aby sa postavil vojakom. Jeden z nich, ktorý odvliekol mladú ženu, aby ju znásilnil, sa začal posmievať štíhlemu a chorému Gabrielovi. Budúci svätý schmatol mužov revolver a prikázal vojakovi, aby ženu prepustil, čo aj ihneď urobil. Potom prišli ďalší vojaci, aby Gabriela zastavili. Medzi mužmi zrazu prebehla jašterica, a keď sa zastavila, Gabriel ju zabil jediným presným výstrelom. Potom zamieril na vojakov a prikázal im, aby uhasili všetky požiare, ktoré založili, opustili mesto a nikdy viac sa nevrátili.
Jedným zo zázrakov, ktoré vykonal po svojej smrti, je uzdravenie svätej Gemmy Galgani
Svätá Gemma raz veľmi ochorela. Vtedy sa jej do rúk dostal životopis Gabriela (ktorý bol v tom čase ctihodný) a bola ním taká zaujatá, že si k nemu vypestovala veľkú oddanosť. Práve na jeho príhovor prosila Boha o uzdravenie. Boh jej prosby vyslyšal. Po celý zvyšok života mala Gemma k tomuto svätcovi veľmi blízko.
Jeho duchovný vodca nepodporoval Gabrielovu dychtivosť po umŕtvovaní
Gabriel v úsilí o svätosť neustále žiadal svojho vodcu o povolenie umŕtvovať svoje telo. Jeho duchovný vodca však často odmietal jeho žiadosti. Raz Gabriel požiadal o povolenie nosiť pod habitom reťaz s hrotmi. Tentoraz mu jeho vodca namiesto priameho odmietnutia žiadosti povedal, aby nosil ostnatú retiazku na svojom habite tak, aby každý videl, aký je veľký umŕtvovač. Svätý Gabriel, ktorý na seba nechcel upozorňovať, ale zároveň chcel poslúchnuť, znášal poníženie a urobil, čo mu bolo prikázané.
Gabriel žiadal o to, aby boli všetky jeho spisy po smrti zničené
Svätý Gabriel veľmi nerád upozorňoval na seba (aká veľká zmena od jeho mladosti), že žiadal, aby boli všetky jeho spisy po jeho smrti zničené, čo sa aj uskutočnilo. Zachovali sa len jeho listy a „Rezolúcie“, ktoré mapujú jeho duchovný pokrok v reholi pasionistov.
