Azda niet kresťana, ktorý by nepoznal modlitbu svätého Ignáca z Loyoly – Duša Kristova. Nájdeme ju v modlitebnej knižke, modlíme sa ju, či spievame po svätom prijímaní, ale možno sme sa nikdy hlbšie nezamysleli nad jej samotným textom.
Pre mnohých svätých, medzi inými napríklad Ignáca z Loyoly, Bonaventúru či Tomáša Akvinského, bola Duša Kristova dennou modlitbou, rovnako ako Otče náš. Veľmi ju odporúčali modliť sa a zvlášť svätý Ignác bol jej neúnavným šíriteľom.
Hoci je samotná modlitba skutočne kratučká, rozmenená na jednotlivé vety, či zvolania ukrýva omnoho viac. Neznámy autor nám skrze knihu Duša Kristova, posväť ma ponúka nádherné poklady najvrúcnejšej zbožnosti.
Jednotlivé modlitby, ktoré nie sú zoradené tak, aby jedna logicky nadväzovala na druhú, ale skôr formou povzdychov, ktoré sú viac úľavou srdca než rozumovou rečou ducha, z dielne vydavateľstva Zachej sú fantastické na rozjímanie, na prehodnotenie nášho vzťahu s Bohom, dokonca je dobrou prípravou aj na svätú spoveď.
Stačí si len vybrať tú modlitbu, ktorá zodpovedá našej momentálnej situácii či potrebám a zotrvať spolu s ňou s Ježišom počas svätej omše či po svätom prijímaní.
Samozrejme, na takúto knihu si treba nájsť čas a stíšenie, aby náš duch i srdce sledovali čo čítame a pôsobením Ježišovej milosti dali podnet zrodu nových myšlienok a citov. Veď vieme, že milosť Pána Ježiša dáva vzklíčiť drobným semienkam, ktoré ľudská ruka zverila dobre obrobenej pôde a tak sa aj naša - dobre upravená - duša, bude radovať z najsladších plodov zbožnosti.