%20(1).jpg)
Katarína potom rástla svojimi prekážkami. Čoskoro veľmi ťažko, takmer na smrť ochorela, ale uzdravila sa. Dejiny talianskych republík vtedajšej doby tvoria nepretržitú reťaz sporov ctižiadostivcov, intríg, rodinných hádok a občianskych vojen. Z Kataríniných listov, ktoré boli zachované vyplýva, že do týchto nepokoj neustále zmierlivo zasahovala, kedykoľvek ju o to požiadali. Bola presvedčená, že tieto nezhody sú najväčšou prekážkou Božieho kráľovstva na zemi, ale vedela, že zlo musí byť najprv potierané v ľudských srdciach a potom sa môže dúfať vo vonkajší mier.
Písala mocným tohto sveta, otvorene im vytýkala ich malicherné politikárčenie, ktoré je znamením nie sily, ale slabosti. Prorokovala pád tým, ktorí sa sami sebe zdali zvrchovane mocnými pánmi. Pôsobila na všetkých ľudí, pretože z nej vyžaroval pokoj, ktorým bola povznesená nad všetky spory, pokoj získaný intenzívnym vnútorným životom.
Takto napríklad napísala Monne Mitarelle, manželka senátora, ktorý bol počas sienskej revolúcie v roku 1369 v nebezpečenstve: "Ako sa mi zdá, obaja žijete vo veľkej bázni, ale skladáte svoju nádej na Boha a na moc modlitby. Zaprisahám vás Ježišovým menom, aby ste sa ničím nedali zahnať z tohto hradu pokoja. Sestra moja, nikoho ani ničoho, čím ti môžu ľudia ublížiť, sa neboj. Boj sa len Boha."
Katarína bola aj pravidelnou návštevníčkou väzňov, žaláre boli vtedy preplnené politickými väzňami, niektorých svojím príhovorom vyslobodila. Žiadnu biedu nečinne neminula a medzi jej listami sa nachádza aj list verejnej hriešnici. Nie nadarmo prosila Boha, aby jej dal poznať nekonečnú krásu každej ľudskej duše, hoci by sa aj skrývala pod najodpornejšími hriechmi.
Medzi rodmi, ktoré boli v revolúcii veľmi aktívne, boli rodiny Tolomeov a Malavoltov. Katarína mala na obidva rody veľký vplyv. Najstarší syn Tolomeolov si už v mladosti poškvrnil svoje ruky krvou blížneho, ale Kataríniným pôsobením sa obrátil a až do smrti zostal verným Kristovým učeníkom. Aj jeho dve sestry, zvyknuté na prepych veľkého sveta, všetko opustili a stali sa členkami Milície Pána Ježiša. Spravil tak aj ich najmladší brat a ich matka Kataríne dobrorečila.
Antonio Malavolti bol v roku 1372 verejne sťatý pre spáchaný zločin na chudobnej mladej panne, ale matka popraveného, Agnesa, sa Kataríniným vplyvom ujala zvedeného dievčaťa. Iný člen rodiny, Francesco Malavolti, ktorý prepadol hráčskej vášni, takisto pre jej vplyv zanechal hry. Podobne obrátila aj jedného z najbohatších a najroztopašnejších mužov mesta, Andreu del Nandi, ktorého ku Kataríne priviedla jeho manželka.
Keď Katarína istý čas pobývala u svojej priateľky Alesie, vonku sa zhromaždili ľudia, lebo ulicami viedli dvoch povestných zločincov na popravisko. Počas cesty ich mučili žeravými kliešťami. Katarína dostala dovolenie odprevadiť zločincov na popravisko a modlila sa s nimi až kým nedošli na miesto. Obaja potom zomreli kajúcne a príkladnou smrťou, ktorá udivila aj ich mučiteľov.
Vtedy žil v Sienne známy maliar Vanni, ktorý vynikal bezohľadnosťou voči protivníkom a niekoľkokrát sa dopustil pokusu o vraždu. Všeobecne bol známy pre svoju intrigánsku ľstivosť. Katarína ho vyhľadávala, ale on sa jej vyhýbal, ako len mohol. Vtedy však maľoval portrét Viliama z Anglicka, ktorý však žil v Sienne a ten na neho naliehal, aby sa aspoň raz stretol s Katarínou. Napokon, i keď nerád, privolil, len aby už mal pokoj. Katarína však vedela, ako má s týmto svetákom zaobchádzať a celkom ho upútala. Vanni jej otvorene povedal, že ju navštívil len preto, že to sľúbil Viliamovi, a nijako nemieni zmeniť svoj život. Po rozhovore jej však sľúbil, že sa zmieri aspoň z jedným zo svojich nepriateľov a ihneď vo svojom srdci pocítil veľkú útechu. V slzách prehlásil, že sa podrobí jej duchovnému vedeniu a Katarína mu prezradila, že jeho obrátenie pripočítava len svojim modlitbám.
Okruh Kataríninej práce sa stále viac rozširoval a o jej vplyve sa dozvedel aj pápež Gregor XI. Napísal pre ňu zvláštnu bulu a dal jej troch pomocníkov s biskupskou právomocou, aby ju sprevádzali na jej cestách. Jedným z nich bol jej neskorší spovedník Raymund z Capuy, ktorý tiež napísal jej životopis. Bol to nielen zbožný človek, ale aj veľmi praktický a rozumný. Katarína chodila každý večer skladať účty Bohu a nahlas sa modlila za sienský ľud.
Do kostola ju už potom nasledovali davy ľudí, modliaci sa spolu s ňou. Stávalo sa častejšie, že ľudia stáli aj na pahorkoch okolo kostola. Katarína pracovala so svojimi pomocníkmi celé dni, vypočula si stovky životných príbehov a vyznaní a bola neúnavná vo svojich útechách a pomoci.
- pokračovanie v ďalšej časti
Masima - Verím a Dôverujem
