%20(1).jpg)
Sicílčanka svätá Rozália je známa aj u nás najmä ako ochrankyňa proti moru a iným epidémiám, ale aj proti zemetraseniu. Jej životopis je známy takmer každému. A ako každého svätého, rovnako i svätú Rozáliu oslávil Boh zázrakmi. Kým sa však takto stalo, museli prejsť roky a mesto prejsť pustošivým morom.
Svätyňa svätej Rozálie stojí v nadmorskej výške 429 metrov na Monte Pellegrino a bola založená v roku 1625. Do svätyne sa dostanete po dlhom schodisku. Priečelie zo 17. storočia sa opiera o jaskyňu. v ktorej boli 15. júla 1624 nájdené ostatky patrónky Palerma - svätej Rozálie, narodenej v roku 1130. Podľa ľudovej legendy žila práve v tejto jaskyni mladá "ruža bez tŕňov" šľachtického pôvodu až do svojej smrti v roku 1166.
Posvätnej jaskyni predchádza predsieň s tromi oblúkmi, spočívajúcimi na troch točivých stĺpoch s plaketami, ktoré pripomínajú úctu bourbonských a savojských panovníkov k svätej, ale nájdeme tu aj tabuľku, pripomínajúcu návštevu učenca Goetheho v roku 1787. Pod baldachýnom sa nachádza mramorový oltár s presklenou rakvou ležiacej svätej od Gregoria Tedeschi z roku 1625, pričom telo svätej Rozálie je potiahnuté zlatou fóliou, ktorú daroval Karol III.
Sicílčania spoznali svätosť Rozálie ako v jej živote, tak i po jej smrti. Ľudia ju s láskou oslovovali „la Santuzza“ alebo „malá svätica“. Vzývali ju nielen baziliáni a benediktíni, ale aj obyvatelia oblastí, v ktorých Rozália žila. A vzývajú ju dodnes, najmä slávnym sviatkom Festa, ktorý sa koná v júli. Prvá takáto "Festa di santa Rosalia" sa začala v roku 1624, keď sa relikvie svätej Rozálie prenášali z Arcibiskupského paláca do katedrály. Svätica sa na Sicílii teší veľkej úcte, v roku 1635 tu založili aj Bratstvo Santa Rosalia di Sacchi.
Členovia bratstva majú za úlohu niesť podobizeň svätej, ktorá je počas roka uchovávaná v kostole Casa Professa a toto privilégium nosenia posvätných relikvií svätej Rozálie je udržiavané a opatrované po stáročia až dodnes. Sicílčania jednoducho "la Santuzzu" milujú a svoju úctu, lásku ale i radosť jej patrične dávajú najavo.
Najskorším dôkazom jej úcty je zobrazenie z roku 1170, čiže takmer bezprostredne po jej smrti. Nachádza sa v nádhernom byzantskom kostole Santa Maria dell‘ Ammiraglio v Palerme. Rozáliin príhovor je zaznamenaný v dokumente cisárovnej Constanzy I., manželky cisára Svätej rímskej ríše Enrica IV., z roku 1196. Zobrazenia "malej svätice" sa objavili neskôr potom aj v rôznych mestách a dedinách ostrova, od jeho najväčších katedrál až po najmenšie oratóriá.
Ako sa to stáva rôznym svätcom, aj na Rozáliu sa – z neznámych dôvodov – do veľkej miery zabudlo. Ale ona nezabudla, aj preto sa jej v tomto období pripisovali rôzne zjavenia a uzdravenia. Na konci 14. storočia bolo mesto Bivona zachránené pred veľkým morom a obyvatelia sa svätici zavďačili postavením kostola na počesť svätej Rozálie.
V roku 1474 postihlo Palrmo mor a vtedy sa mestský senát rozhodol obnoviť pôvodný kostol Monte Pellegrino, z ktorého sú teraz iba ruiny. Mor po obnove kostola ustal. Ale aj napriek týmto zázrakom bola Rozália ignorovaná, akoby bola celkom neviditeľná. Boh však "všetko urobil vhodne na svoj čas". (Kaz 3,11) a ten "správny čas" skutočne nadišiel.
Svätý Benedikt Maurský, narodený na Sicílii africkým rodičom, žil na hore Pellegrino spolu s ďalšími pustovníkmi 20 rokov, až pokým im v roku 1564 nebolo nariadené vstúpiť do existujúcej rehole a vstúpiť k františkánskym observantom v kláštore Santa Maria di Gesù v Palerme. Benedikt bol negramotný laický brat, zato mystik, úzko spojený s Bohom a preto bol často vyhľadávaný prelátmi. A práve svätý Beneditk okrem iného predpovedal, že v roku 1624 príde do mesta Palermo mor a konečne sa nájdu stratené ostatky svätej Rozálie a dodal: "Hneď, ako budú jej ostatky poctené kresťanským pohrebom, Palermo bude zachránené a ona sa stane jeho novou patrónkou."
V októbri 1623 ležala v nemocnici zomierajúca 47-ročná Geronima La Gattuta z Ciminny, mestečka neďaleko Palerma. Zrazu sa v jej izbe zjavila mladá žena. Geronima si myslela, že je to sestrička a poprosila ju, aby jej aspoň kvapkou vody zvlhčila vysušené pery. Sestrička jej povedala: "Prestaňte sa obávať, čoskoro budete spasená, ak zložíte sľub na hore Pellegrino." Nebol to nikto iný ako svätá Rozália, ktorá sa umierajúcej žene prihovorila a o tri dni sa Geronima zázračne uzdravila.
Lenže na svoj sľub zabudla a tak znovu ochorela, teraz však na maláriu. Vtedy Geronima, hoci chorá vystúpila 26. mája 1624 v sprievode manžela a jeho priateľa Vita Amodeo s manželkou na horu Pellegrino, aby splnila svoj sľub navštíviť svätú. Pila iba čistú vodu, kvapkajúcu zo stien jaskyne, zvonku pokrytej bujnou vegetáciou, nachádzajúcou sa neďaleko starobylého kostola Santa Rosalia a znovu bola zázračne uzdravená. V tej chvíli zaspala a snívalo sa jej o Matke Božej oblečenej v bielom s Dieťaťom Ježišom v náručí, ktorý jej prikázal prekopať sa do jaskyne, kde nájde poklad - sväticu. Keď sa potom Geronima prebudila, povedala to svojmu manželovi Benedettovi a krátko nato spolu s priateľmi a štyrmi pustovníkmi znovu vystúpili na horu, aby hľadali sväté telo.
V Palerme medzitým vypukol hrozný mor, najničivejší aký kedy bol a zanechával za sebou veľmi veľa obetí. Palermčania vzývali svoje štyri patrónky - svätú Kristínu, Alfu, Ninfu a Agátu, ale bezvýsledne. Množili sa modlitby, pokánia, bdenia, ale všetko nadarmo. Tí, čo prežili, sa pred ostatnými zabarikádovali vo svojich domoch. Keď už bola situácia skutočne neúnosná, celkom zúfalý kardinál arcibiskup Giannettino Doria sa rozhodol pre posledný pokus vyzvania nebeského milosrdenstva - zorganizoval procesiu na horu Monte Pellegino, aby vzývali svätú Rozáliu, o ktorej príhovor doteraz nežiadali.
15. júla uplynulo 50 dní odkedy Geronima aj s manželom a spoločníkmi vystúpili na horu. Sväté telo stále nenašli, ale naďalej boli usilovní a horliví. Zrazu im v ďalšej činnosti zabránil kameň. Museli sa z celej sily zaprieť, aby ho napokon prelomili a vtedy sa ukázalo ovocie ich práce - v skale bez ďalších otvorov, čiže v jaskyni našli záhadne uzavreté celkom neporušené telo svätej Rozálie.
Keď sa o tom dopočul kardinál arcibiskup, ihneď vyslal dvoch mužov, aby boli svedkami prenesenia tela na svetlo, aby sa tak mohli lepšie identifikovať ostatky. Zistilo sa však, že sväté telo je také ľahké, že ho poľahky prenesie von jeden muž. Potom boli sväté ostatky s najväčšou starostlivosťou prenesené do arcibiskupského paláca v Palerme.
Chýr o nájdení svätých ostatkov sa rozšíril rýchlosťou blesku a obyvatelia mesta začali stúpať na horu. Tam našli kamennú rakvu a začali si z nej brať úlomky domov. Traduje sa, že tieto úlomky ponorili do vody, ktorú potom aj so špinou, čo na úlomkoch bola, vypili. Robili tak preto, aby boli bližšie k svätému telu "la Santuzzy". Mor vzápätí ustal a takto zachránila svätá Rozália Palermo.
27. júla 1624 navrhol mestský senátor a vojvoda z Misilmeri don Vincenzo del Bosco v mene celého obyvateľstva, aby bolo Palermo pre zázračné vyslobodenie z ničivého moru zverené do patronátu svätej Rozálie a prisľúbil, že postaví bohatú kaplnku. Po pozitívnej identifikácii svätého tela a schválení vzácnej striebornej urny, sa 4. septembra, v deň výročia smrti svätej Rozálie konala slávnostná procesia so sochou svätice, pretože relikvie ešte stále neboli oficiálne uznané. Vtedy sa celé Palermo, ktoré bolo celé mesiace v karanténe, ukázalo v plnej sile, radosti a úcte na počesť svojej svätej.
Neskôr kardinál Doria vymenoval komisiu lekárov, aby preskúmali kosti a preukázali ich pravosť, ako pozostatky svätca. Prvé vyšetrenia neboli veľmi dobré, experti tvrdili, že nemajú dostatočné dôkazy a lekári ich ani nerozoznali ako ľudské kosti. Nehovoriac o tom, že medzitým sa do Palerma znovu vrátil mor a nastal skepticizmus. Až 22. februára 1625 nadišla radosť. Vtedy totiž došlo oficiálne uznanie na margo vyhlásenia nového výboru teológov a lekárov, že relikvie sú autentické.
Svätá Rozália nezaháľala. Sama sa medzitým zjavila 13. februára 1625 Vincenzovi Bonellovi, výrobcovi mydla, na ktorého sa spomína ako na "poľovníka", ktorý opísal zjavenie na smrteľnej posteli. V noci 18. februára bol k lôžku umierajúceho Bonella privolaný kaplán katedrály v Palerme, don Pietro lo Monaco, aby vysluhoval posledné obrady. Bonello priznal, že veľmi zarmútený nedávnou stratou mladej manželky sa vydal do Monte Pellegrino so zámienkou, že ide na poľovačku, ale pritom bolo jeho skutočným úmyslom spáchať samovraždu tak, že skočí z útesu. Zrazu sa pred ním objavila svätá Rozália a zabránila mu v tom. Zaviedla ho do svojej jaskyne a tam nariekala, že nerozpoznali jej ostatky. Potom povedala Bonellovi, aby odkázal kardinálovi arcibiskupovi, že kosti tela sú skutočne jej ostatkami.
Bonellovi aj predpovedala, že čoskoro zomrie na mor, ale zároveň dodala: "Panna Mária mi povedala, že mor skončí v ten deň, keď budú moje kosti víťazoslávne prenesené v sprievode celým mesto za spevu Te Deum Laudamus." Spovedník to hneď oznámil kardinálovi z Palerma. ako svedectvo podal dôkaz, že Bonello je skutočne chorý na mor a zomiera. 9. júna 1625 sa potom konala slávnostná procesia so svätými ostatkami.
Približne v rovnakom čase sa Rozália zjavila aj benediktínskej sestre Márii Roccaforte z Bivony, ktorej poskytla veľa podrobností o svojom živote, ktoré inak nebolo možné objaviť a ktoré potom zapísal Máriin spovedník, jezuita Francesco Sparacino.
Úcta k svätej Rozálii sa rozšírila, ale tiež to nebolo zo dňa na deň. Najskôr vyhlásil kardinál arcibiskup na 3. septembra sviatočnú vigíliu za zázračné oslobodenie mesta, ktoré sa skutočne udialo na príhovor novej patrónky. V júni 1625 bol vyhlásený druhý sviatok, pretože relikvie sa mali prenášať z pôvodnej urny z karmínového zamatu do prisľúbenej urny zo striebra a krištáľu a obyvatelia boli vyzvaní, aby sa postili a tak sa pripravili na sprievod.
15. júla - v deň výročia nájdenia svätých ostatkov, sa začal najväčší sprievod aký Palermo kedy videlo. Nešetrilo sa ani na výzdobe a odvtedy sa tento "druhý sviatok" oslavuje každý rok pod známym názvom Festa. Úcta k svätej Rozálii bola oficiálne uznaná v roku 1625 pápežom Urbanom VIII.
Táto úcta a oddanosť svätej Rozálii neupadla, naopak, narastala. V Taliansku je dodnes veľa dievčat a chlapcov, ktorí nesú meno Rosalia a Rosalio. Do svätyne v Monte Pellegrino každoročne putujú tisícky pútnikov. Niektorí tam kráčajú bosí so žiadosťou o mimoriadnu milosť alebo aby prejavili vďaku za prijatú milosť, či tam prídu preto, aby si uctili jej relikvie.
