Počas jednej noci v roku 1251 bdel svätý Dominik v chráme svätého Petra v Ríme a modlil sa. Vtedy sa mu zjavil Ježiš, ktorý držal v ruke tri oštepy. Práve sa ich chystal hodiť na svet.
Jeho Matka Panna Mária kľačala pri jeho nohách a prosila ho, aby odpustil tým, ktorých vykúpil a zmiernil svoju spravodlivosť svojím milosrdenstvom. Syn jej odpovedal: "Nevidíš ako veľmi ma urážajú? Moja spravodlivosť už nemôže znášať takéto množstvo zločinov."
Jeho Matka mu odpovedala: "Pretože vieš všetko, vieš tiež, že existuje jedna cesta, ako ich priviesť späť a tá je tu - mám jedného verného služobníka a pošlem ho do sveta. Bude hlásať ľuďom tvoje slovo a oni sa obrátia a vrátia sa k tebe. A mám ešte iného služobníka, dám mu ho na pomoc a budú spoločne pracovať na rovnakom diele."
Syn Boží vtedy svojej Matke povedal: "Tvoja prezieravosť ma odzbrojila, ale teraz mi ukáž, koho si určila k takej veľkej úlohe."
Matka Božia predstavila nášmu Pánovi svätého Dominika. "Prijímam ho," povedal Pán Ježiš, "on s horlivosťou a ochotou urobí všetko, čo si povedala." Potom mu predstavila svätého Františka a Pán ho tiež prijal.
Svätý Dominik si v tomto videní pozorne prehliadal druha, ktorého ešte nepoznal. Na druhý deň ho stretol v kostole a spoznal v ňom toho, ktorého videl minulú noc. Vrhol sa mu do náručia, pritisol si ho k srdcu, s dojatím ho pobozkal a povedal: "Ty si môj brat v zbrani, pôjdeš so mnou rovnakým krokom a žiadny nepriateľ nás neporazí."
Porozprával mu o svojom videní a od tej doby boli jedno srdce-jedna duša v Bohu. Svojim synom odporučili, aby si počínali rovnako: vždy v dokonalej láske a úcte. A toto gesto zanechalo v oceáne storočí nezmazateľné stopy. Oba žobravé rády v tom videli symbol večného spojenia.