%20(1).jpg)
Život veľkej kajúcnice svätej Thais nám ukazuje úžasný obraz o nevyspytateľných a podivných cestách Božieho milosrdenstva. Koncom tretieho a počas štvrtého storočia žili na egyptských púšťach mnohí svätí pustovníci, ktorí prísnym a zbožným životom blahodarne pôsobili na šírenie kresťanskej viery medzi Egypťanmi. Veľa Egypťanov sa vtedy obrátili a prijali svätý krst.
Uprostred štvrtého storočia sa v Thebaide narodila vznešeným a bohatým kresťanským rodičom jediná dcéra, ktorej dali meno Thais. Bohabojný otec si však dcéru dlho neužil. Zomrel, sotva sa dievčatko začalo meniť v mladú, krásou prekvitajúcu pannu. Bohatá vdova žila po smrti cnostného manžela hýrivým životom. Nevynechávala rôzne zábavy, pýšila sa bohatstvom a krásou svojej dcéry. Neskúsená mladučká Thais si tak privykala na rôzne lichôtky a necudné pohľady ľahtikárskych mladíkov, a stala sa rovnako ako matka, pyšnou. Zaslepená matka, milujúca márne rozkoše nebadala, že svoju jedinú dcéru uvádza do nešťastia.
Netrvalo však dlho a na Thais sa vyplnilo porekadlo - pýcha predchádza pád. Thais vedela krásne tancovať. Jej tanečné kreácie boli známe a obdivované po celom kraji, a jej pýcha pre obdiv ostatných ešte viac rástla. A zároveň sa zmenšovala ochrankyňa nevinnosti, hanblivosť. Čoskoro ju lapil do siete bohatý zvodca a Thais sa naplno oddávala hanebnej rozkoši. Ľahkomyseľnej matke sa vtedy konečne otvorili oči, ale už bolo neskoro. Keď s hrôzou videla, po akých hanebných cestách kráča jej dcéra k časnej a večnej záhube, utrápila sa na smrť.
Thais sa po matkinej smrti stala verejnou tanečnicou a kurtizánou. Potulovala sa ako bezbožný nástroj pekla po mestách Egyptu a očarúvala svojím tancom, krásou a lichotivými gestami všetkých ľahkomyseľných mužov. Do jej siete padol nejeden bohatý a vznešený mladík, premrhal kvôli nej veľké peniaze a neraz sa stalo, že za svoju ľahkomyseľnosť zaplatil aj životom, pretože sa sokovia z náruživej žiarlivosti a súperenie kvôli skazenej kráske vraždili.
Pyšná, krásna Thais možno vo svojej pýche ani netušila, ako hlboko klesla do bahna ošklivosti a nehanebnosti. Muži, mladí aj starí priam šaleli, kdekoľvek sa hriešna tanečnica objavila a vyvolala mnohé nešťastia v kresťanských rodinách. Povesť o jej skazenosti sa dostala až do uší svätých pustovníkov.
Zbožný pustovník svätý Pafnuc bol zvlášť smutný neslýchaným pohoršením, ktoré zvodkyňa Thais vyrobila v Alexandrii. Bolelo ho srdce, keď počul, že za svoju ľahkomyseľnosť zaplatili životom aj mnohí kresťanskí mladíci. Vzdychmi sa vo svojej pustovni obrátil k Bohu o pomoc. Boh mu dal videnie, na margo ktorého sa po dlhých skrúšených modlitbách za obrátenie biednej duše hriešnice vyzliekol z pustovníckeho odevu a obliekol sa do nádherných šiat, aké nosievali svetskí mestskí šviháci. V mene Božom sa potom vybral do ďalekej Alexandrie.
Po dlhej ceste došiel k domu, v ktorom bývala bezbožnica Thais a prosil slúžky, aby ho k nej zaviedli. Keď vošiel do izby nádherne oblečenej zvodkyne, povedal, že sa s ňou chce osamote dôverne pozhovárať. Thais si myslela, že pred ňou stojí bohatý starý smilník a ponúkla mu miesto. Pafnuc však chcel, aby ho zaviedla do izby, kde by ich nikto nevidel ani nepočul. Thais ho teda zaviedla do svojej spálne. Lenže svätý muž povedal, že sa mu toto miesto nezdá dosť bezpečné. Thais ho teda zaviedla do odľahlejšej izby so slovami, že tu je to správne miesto. Pafnuc však odpovedal: "Nie, ani tu nie je dobré miesto, chcem ísť kdesi do skrytosti." Thais už nevedela, kam by sa uchýlili a napokon ho zaviedla do pivničných priestorov.
Svätý Pafnuc sa poobzeral po miestnosti: "Tu to má byť bezpečné? Naozaj nás tu nikto neuvidí?"
"Prečo pochybuješ, Neboj sa ľudí, tu nás žiadny človek okrem Boha, pred ktorým sa nemôžeme ukryť kamkoľvek by sme utiekli, a okrem diabla, nemôže ani vidieť, ani počuť," odpovedala necudná Thais.
Svätec bol dobrý herec, akoby začudovane a tiež so strachom sa spýtal: "Akože, či veríš, že Boh existuje?" Ľahkovážna Thais odvetila, že verí. "A veríš i to, že existuje diabol?" pýtal sa ďalej Pafnuc.
"Verím," prikývla Thais.
Svätý Pafnuc odhodil masku a prísne na ňu pozrel: "Skutočne veríš, že je Boh prítomný na každom mieste, že všetko vie a vidí, aj tie najtajnejšie myšlienky? Že bezbožní hriešnici budú uvrhnutí do pekelného ohňa, v ktorom sa majú naveky trápiť?"
Thais nedochádzalo, kam starec mieri a odvetila: "Áno, verím a viem, že nebo je ustanovené pre spravodlivých a večná pokuta v pekle pre hriešnikov."
Vtedy svätec skríkol: "Dobre, keď tieto hrozné sväté pravdy veríš! A ako sa, ty bezbožnica, opovažuješ pred tvárou všemohúceho Boha, ktorý všetko vidí a bude prísne súdiť, páchať bez hanby a bázne svoje ohavné hriechy?" Keď zarazená Thais sa naňho iba mlčky pozerala, pokračoval: "Keď ťa tak zotročila nezriadená telesná žiadostivosť, že sa nehanbíš pred spravodlivým Bohom a pekelným sluhom dopúšťať neprávosti, nebojíš sa, že ťa rozhnevaný Boh v okamihu skutočného hriechu oddá do moci pekelného ducha, aby ťa na mieste ohavnosti uškrtil a tvoju zohavenú dušu vzal so sebou do pekelnej priepasti? O biedna hriešnica, maj súcit so svojou úbohou dušou aj s tými, ktorých duše si bezbožným súložením uviedla do pekelného ohňa!"
Hriešnica stála ohromená. Nevedela, čo má povedať, lebo Božia milosť sa dotkla jej srdca i mysle a keď si uvedomila, aký viedla zverský život aj to, že je skutočne skazená, padla k svätcovým nohám, triasla sa po celom tele, veľmi plakala a úpenlivo prosila: "Och, môj otče, ukáž mi cestu k skutočnému pokániu, daj mi primeranú pokutu a modli sa za mňa, aby bol dobrotivý Boh mne biednej, nehodnej hriešnici, milostivý."
Svätý pustovník ju ubezpečil o nekonečnom Božom milosrdenstve a ona prosila: "Otče, na tvoj príhovor dúfam v dosiahnutie Božieho milosrdenstva, ulož mi akúkoľvek pokutu pokánia, len mi ešte dopraj tri hodiny, aby som mohla usporiadať svoje pozemské záležitosti a potom pôjdem kam len chceš a budem konať pokánie, aké mi naložíš."
Pafnuc jej dal teda tri hodiny času a povedal, kde ho potom nájde. Odišiel na blízku púšť a skrúšene sa modlil za dušu kajúcej hriešnice.
Medzitým Thais pozbierala svoje šaty, zlato, drahokamy a všetko, čo získala ako odmenu za svojou "prácu", obliekla sa do kajúcich šiat a zvolala na danú hodinu všetkých hriešnych priateľov na verejné námestie v Alexandrii. Predala svoj nádherný dom, a utŕžené peniaze, drahokamy a zlato rozdala chudobným. Skvostné šaty a ozdoby odniesla so slúžkami na námestie, naukladala na hromadu a pred očami všetkých, ktorí s ňou zhrešili, ich zapálila. Takto chcela napraviť pohoršenia, ktoré vyvolala a ukázať začudovaným obyvateľom mesta, že sa skutočne zrieka ohavného hriechu a jeho odmeny, a vlastne tým chcela pohnúť aj ostatných hriešnikov, aby ju nasledovali v pokání. Keď už z hromady zostal len popol, odišla na púšť za svätým Pafnucom.
Zaviedol ju do Danenského kláštora v Thebaide a prísne nakázal, aby pôstom a modlitbou premáhala telesnú zmyselnosť a svoje ťažké hriechy oplakávala skutočnou ľútosťou. Thais prosila predstavenú kláštora, aby ju mníšky zavreli do uzučkej cely a iba raz za čas jej okienkom podali chlieb a vodu. Dvere cely potom zapečatili olovom a svätý Pafnuc zdôrazňoval predstavenej kláštora, aby dvere bez jeho povolenia neotvárali.
Thais robila všetko, aby si rozhnevaného Boha vrúcnym a ťažkým pokáním naklonila. Neustále oplakávala svoje ťažké previnenie, krotila oheň náruživosti, bičovala prísnym pôstom umorené telo a Božiu dobrotu vzývala o zmilovanie. Keď ju neskôr navštívil svätý Pafnuc, aby sa presvedčil o jej stálosti v dobrom, prosila ho, aby jej poradil ako a čo sa má modliť k Bohu.
"Nie si hodná, aby si mohla vysloviť najsvätejšie Božie meno, lebo tvoje ústa sú zakalené ohavnosťami. Ani nie si hodná rozpínať ruky k nebu, lebo sú pošpinené blatom hriechu, preto sa uspokoj s tým, že rozprestretá na zemi, obrátená k východu slnka, budeš neprestajne hovoriť: "Ó ty, ktorý si ma stvoril, zmiluj sa nado mnou!"
Thais ho na slovo poslúchla a pre hanbu nad svojimi hriechmi sa nikdy neopovážila vysloviť Božie meno, ale neprestajne žalostne plačúc a vzdychajúc sa modlila, čo jej svätý mních nakázal.
Čím viac to opakovala, tým viac spoznávala priepasť, do ktorej svojím predošlým životom klesala a to u nej vzbudzovalo ešte väčšiu ľútosť a hlbšiu pokoru. S dôverou v Božie milosrdenstvo dúfala, že ju dobrotivý Boh vezme na milosť, ako aj toho najväčšieho hriešnika, ktorý sa s ľútosťou v srdci obráti k nemu. Ani svätý Pafnuc nezaháľal. Neprestával vrúcne prosiť Boha o duševné spasenie kajúcnice.
Prešli tri roky. Mních Pafnuc sa vybral za svätým Antonom Veľkým, žijúcim tiež na púšti v Thebaide, aby sa s ním poradil, či Thais už vykonala dostatočné pokánie, aby mohla byť pripustená k svätému prijímaniu. Anton Veľký, svätý Otec pustovníkov, povedal svojim bratom a učeníkom, aby sa celú noc modlili a možno sa milostivému Bohu ráči niektorému z nich zjaviť svoju svätú vôľu. Keď sa však tak nestalo, odišli do pustovne svätého Pavla, ktorého bratia volali Prostáčik pre jeho nevinnú detinskú myseľ. Dozvedeli sa, že mních Pavol mal v noci videnie, v ktorom sa mu objavil krásny trón na nebi, určený pre kajúcnu Thais. "Buďte spokojní, Thais našla u Boha milosť," povedal im.
Naradostený Pafnuc sa ponáhľal do kláštora, v ktorom Thais konala pokánie, strhol z dverí jej cely pečať a oznámil jej, že čas pokánia sa skončil. Pokorná Thais bola taká preniknutá žiaľom a ľútosťou, že zvolala: "Otče môj, nie som hodná, aby som ako ohavná hriešnica prebývala s nevinnými a čistými sestrami a bratmi Ježiša Krista! Dovoľ, aby som zostala v tejto osamelej cele až do svojej smrti."
Svätý muž jej nesplnil túto prosbu a keď oponovala, že jej nezmizla z očí ohavnosť hriechu, povedal: "Boh ti neodpustil viny pre tvoje pokánie, ale preto, že si ho mala vždy pred očami." Thais teda musela opustiť dobrovoľné väzenie, vyznala sa pri svätej spovedi kňazovi zo všetkých hriechov svojho života, dostala odpustenie a s veľkou nábožnosťou a plačom prijala Božie Telo v Najsvätejšej sviatosti oltárnej.
Potom už žila s ostatnými mníškami, ale nie veľmi dlho. Spoločnosť im robila iba štrnásť dní a v roku 355 sladko usnula v Pánovi. Svätý pustovník Anton zazrel vo svojom vytržení, ako sa duša kajúcej Thais poberala do neba.
Modlitba
Ó Bože, daj všetkým matkám poznať, aké vznešené a sväté je ich povolanie, a daj im tú milosť, aby svoje deti vychovávali k tvojej cti a chvále, a aby sme všetci vždy mali pred očami tvoj prísny súd a mohli sa tak dostať do večného blahoslavenstva. O to ťa prosíme skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Amen.
Masima - Verím a Dôverujem
