%20(1).jpg)
Veľká talianska mystička, laička Teresa Palminota je u nás málo známa. Pritom jej život bol poznačený mimoriadnymi duchovnými zážitkami a mystickými javmi.
Teresa sa narodila v roku 1896 ako najmladšia zo štyroch detí v talianskom meste Bari. Pretože sa narodila predčasne, po celý život ju sprevádzalo krehké zdravie. Podľa životopisu, ktorý napísal otec Luigi Fizzoti, jej spovedník a duchovný vodca, Teresa mala svoj prvý mystický zážitok už ako päťročná.
Zbožná matka často brávala dcérku na svätú omšu a aby ju udržala v kostole, rozprávala jej príbehy o Ježiškovi, ktorý žije vo svätostánku. Dievčatko, uchvátené maminým rozprávaním sa potom niekedy samo potajomky vytratilo do kostola. V rukách nieslo sladkosti a hračky, aby ich ponúkla malému chlapčekovi, o ktorom toľko počula.
Počas jednej z týchto návštev sa svätostánok otvoril a malej Terese sa v jasnom svetle zjavil malý Ježiš. Kňaz, ktorý sa stal svedkom rozhovoru Teresy a Dieťaťa, jej prikázal, aby o tom nikomu nevravela. Poslúchla a až v dospelosti sa s touto udalosťou zdôverila svojmu spovedníkovi.
Stretnutie s Pánom v detstve zanechalo v jej duši nezmazateľný dojem, ktorý ju naplnil túžbou patriť iba Bohu. Okrem toho prijímala súkromné zjavenia Pána, a to aj v Ríme, kam sa Teresa presťahovala s rodinou v roku 1917. Doma mali malú sošku "Bambina", ktorá bola pre Teresu veľmi vzácna a vďaka silnej oddanosti Svätému Dieťaťu sa na soške prejavovali v Teresinej prítomnosti znaky, medzi ktoré patrili vypočuté modlitby a samotná soška sa stala živou a pohybovala sa.
Teresa vstúpila v roku 1919 do Inštitútu sestier Maria Bambini v Monze, ale jej pobyt u sestier bol krátky. Obe uši jej napadla vážna infekcia, na margo čoho celkom stratila sluch a to ju vyradilo z rehoľného života. Sklamaná Teresa sa teda vrátila domov, ale naďalej slúžila Pánovi svojou aktivitou v charitatívnych organizáciách svojej farnosti. Vstúpila aj do Katolíckej akcie a stala sa františkánkou tretieho rádu. Popritom sa zintenzívňovali aj jej duchovné zážitky.
V roku 1924 dostala Teresa významnú milosť, keď sa jej zjavil Ukrižovaný. Z jeho rán vytryskli lúče svetla, ktoré ju zasiahli do rúk, nôh a hrude, čím bola účinne stigmatizovaná. Najprv sa jej na miestach, kde sa lúče dotýkali jej tela, vtlačili otvorené rany, ktoré sa však o niekoľko hodín neskôr celkom zahojili, i keď bolesť pretrvávala.
Stigmy boli poväčšine neviditeľné, občas z nich vytekala krv, o čom svedčil jej duchovný vodca otec Fizzoti, ktorému sa so všetkým zdôverila. A tu treba spomenúť čosi zaujímavé - Teresinu hluchotu potvrdili lekári a dosvedčili aj všetci tí, čo s ňou prišli do kontaktu. Keď sa však stretla so svojím duchovným vodcom, veľmi dobre počula čo hovorí, aj bez toho, aby sa mu pozerala do tváre, čiže nemohlo sa myslieť, že odčíta z jeho pier.
Medzi jej najvýznamnejšie charizmy patria "Oheň lásky", blízky vzťah s anjelom strážnym a pretrvávajúci pôst.
Boh poskytol hmatateľný dôkaz o veľkej miere Lásky, ktorá horela v Teresinom srdci. Jej skryté stigmy vyžarovali nezvyčajné teplo, najmä jej srdce vydávalo intenzívnu horúčavu, ktorá jej niekedy spálila oblečenie v oblasti hrudníka, ale bez toho, aby spálila jej pokožku. Zdá sa, že tento "Plameň lásky" jej bol prvýkrát darovaný v kostole S. Gioacchino in Prati v Ríme, kde Teresa počas eucharistickej adorácie videla vyžarovať Hostiu jasom, ktorý prenikol do jej hrude.
Božská láska, ktorá takto "vtrhla" do jej srdca, spôsobila jeho zväčšenie a niekoľko rebier okolo neho sa posunuli tak, že vytvorili nad - teraz už väčším srdcom - oblúk. Teresa žila s touto fyzickou odchýlkou po zvyšok svojho života, ale bez akejkoľvek bolesti či nepohodlia.
Teresa mala aj blízky vzťah so svojím anjelom strážcom, ktorého oslovovala "môj anjelik" a pripisovala mu mnohé duchovné skutočnosti, a tiež konkrétne intervencie. Už bolo spomenuté, že Teresa bola hluchá a jej "anjelik" jej pomáhal pri rôznych príležitostiach. Napríklad, keď k nej išiel duchovný vodca Fizzotti, nestihol ani položiť ruku na zvonček a Teresa mu otvorila dvere. Pripisovala to svojmu anjelikovi, ktorý ju načas informoval o jeho príchode.
Stalo sa tiež, že keď Teresa sa chcela pokúsiť napísať na písacom stroji text, ktorý potrebovala jej sestra, urobila to, hoci vôbec nepoložila svoje prsty na klávesnicu, mala ich totiž necitlivé od bolesti, ktorú jej spôsobovali stigmy. Teresa sa totiž po niekoľkých márnych pokusoch obrátila na svojho anjelika a zakrátko mala jej sestra v rukách potrebný text.
Ďalším jej duchovným vodcom bol odborník na mystickú teológiu monsignor Volpi, ktorý sa duchovne staral aj o svätú Gemmu Galgani. Jedného dňa v roku 1931 mala Teresa videnie, v ktorom ju náš Pán požiadal, aby zachovávala celé pôstne obdobie úplný a prísny pôst, bez akéhokoľvek pitia a jedla. Povedala o tom otcovi Volpimu a podrobne mu opísala, ako sa jej dostalo toto Božie vnuknutie.
Monsignor, extrémne opatrný muž, jej nechcel dať hneď svoj súhlas, ale na naliehanie Teresy, ktorá mu potvrdila, že ide o opakované zjavenia Ježiša, súhlasil, ale iba na niekoľko dní s tým, že keď sa nevyskytnú problémy, bude môcť v tom pokračovať.
Po niekoľkých dňoch videl Teresu v lepšej forme ako kedykoľvek predtým a udelil jej povolenie na celé pôstne obdobie.
Na Veľkú noc sa náš Pán opäť ukázal a povedal jej, aby pokračovala v úplnom pôste a zachovávala ho do konca života. Teresa sa na túto žiadosť vrátila k otcovi Volpimu, od ktorého získala povolenie postiť sa až do svojej smrti. Toto obdobie trvalo od apríla 1931 až do 22. januára 1934.
Mladá stigmatička sa tri roky živila len Eucharistiou a nebeskými milosťami, ktoré jej udelil Ježiš. Znášala hlad a smäd a zažila splnenie sľubu, ktorý je dal Kristus: "Ja sám ťa budem živiť." Nebolo to však pre Teresu jednoduché, pretože žila u rodičov a jej matka často reptala na takéto rozhodnutie. Ale Teresa si bola istá, že plní Ježišovu vôľu, lebo jej povedal: "Tento pôst bude pôstom pokánia a utrpenia každého druhu na zmierenie mnohých hriechov, ktoré sa neustále páchajú."
