Plačúca tvár Krista

Celý príbeh sa začal 19. marca 1983 na slávnosť svätého Jozefa. V ten deň obyvateľka Marseille Syssel Cymerová počas hustého lejaku stála neďaleko svojho domu naproti soche Panny Márie ukrytej v kamennom výklenku. Jej pozornosť zrazu upútal kus papiera moknúci v kaluži uprostred ulice. Žena s údivom zistila, že na papieri je kresba trpiaceho Krista. Jej údiv ešte narástol, keď si všimla, že obrázok je úplne suchý a ani trochu nepoškodený, kým opačná strana je zablatená, so stopami pneumatík a topánok. 

O tomto svojom neobyčajnom náleze povedala známemu kňazovi, ktorý u Vaissiera objednal zhotovenie reprodukcie. Fotograf si urobil kópiu aj pre seba, vložil ju medzi iné veci a na všetko jednoducho zabudol. Našiel ju až po takmer ôsmich rokoch; urobil vtedy dve kópie a ako dar ich dal dvom ľuďom - spomínanému kňazovi a svojmu známemu Paulovi Soosovi, ktorý si u neho objednal reprodukciu ikony Panny Márie. Kňaz prekvapený darom pripomenul Vaissierovi, že práve on si u neho objednal fotografie obrazu. Soos umiestnil fotografiu Krista vedľa ikony Panny Márie vo svojom byte. 

6. decembra 1991 sa v očiach Pána Ježiša objavili krvavo zafarbené slzy, vydávajúce ušľachtilú vôňu. Pod vplyvom tejto udalosti sa Vaissier rozhodol vyhľadať autorku obrazu. S tým cieľom si požičal originál od Syssel Cymerovej. Našiel na ňom podpis Ettiennette Gilles. Čoskoro zistil, že žena s týmto menom zomrela pred niekoľkými desiatkami rokov. Podarilo sa mu určiť aj to, že predlohou pre obraz je s veľkou pravdepodobnosťou drevená socha Ukrižovaného nachádzajúca sa v Limpias v Španielsku - je to dielo Pedra a de Mena, umelca zo 17. storočia. Miestni obyvatelia ju nazývajú Najsvätejší Kristus zomierajúci.

Začiatkom roku 1992 Paul Soos daroval obrázok Krista jednému zo svojich priateľov a na jeho miesto zavesil reprodukciu zhotovenú Vaissierom. 

V prítomnosti modliacich sa ľudí 2. februára 1994 sa na obraze objavili početné pramienky krvi vytekajúce z rán Pána Ježiša, spod tŕňovej koruny. Spolu so slzami ich na fotografii veľmi dobre vidieť.Také sú fakty. Avšak na otázky o ich význame si musí každý sám nájsť odpoveď. V súčasnosti sú zaznamenané rôzne reakcie ľudí na vyššie opísané udalosti.

Pre čoraz väčší počet ľudí je v nich výzva k prehĺbeniu duchovného života prostredníctvom modlitby a sviatostí. V obraze Krista títo ľudia vidia rovnaké posolstvo, aké plynie z kríža. Sú presvedčení o pravosti tohto znamenia a o jeho veľmi dôležitom význame pre súčasného človeka - často vzdialeného od Boha a od pravdy o sebe, necitlivého na Božiu lásku, ľahostajného k časným alebo večným dôsledkom svojich hriechov.

Ľudia, ktorí si tento obraz Krista uctievajú, vidia v ňom ešte jeden dôkaz lásky a starostlivosti Pána Ježiša o osud celého ľudstva, stojaceho na pokraji katastrofy spôsobenej vlastnými rukami - vďaka "pokroku" za cenu vylúčenia Boha zo života, za cenu spreneverenia sa pravde (v jej mnohých rozmeroch v živote) a prirodzenosti a dôstojnosti človeka akceptovaním sexuálnych úchyliek, potratov, eutanázie, cez terorizmus a vojny...

V Kristových slzách a krvi - nebojac sa obviňovania z naivnej a hlúpej zbožnosti - títo ľudia vidia znamenie utrpenia Boha v jeho bezhraničnej láske k človekovi.

Láske, ktorá sa nielen raz vydala na ukrižovanie, ale stále je pohŕdaná a odmietaná, zvlášť dnes.

Láska - keď je nespravodlivo ponižovaná a hanená - sa prejavuje krvou a slzami. Takýmto jazykom lásky hovorí Ježiš zo svojho obrazu. Bez toho, aby narúšal niečiu slobodu, bez násilného nútenia k obráteniu na nás apeluje a vyzýva nás k spamätaniu sa! Všetkým, ktorí sa pohoršujú na jeho slzách a krvi, akoby ukazoval na kríž, lebo ľudia sa najprv pohoršili na kríži...

Ešte raz zopakujme, že každý si musí sám interpretovať vyššie uvedené fakty. Veľkosť človeka sa meria jeho schopnosťou robiť rozhodnutia, voliť si. Ale takáto sloboda znamená aj zodpovednosť. 

V konečnom zúčtovaní zodpovednosť za spásu svoju aj iných ľudí, na ktorých - či si to uvedomujem alebo si to nepripúšťam - majú moje morálne rozhodnutia reálny vplyv. Dobrý alebo zlý. 

Sotva možno poprieť, že všetci, ktorí na znamenie trpiacej Kristovej lásky odpovedajú pokáním a obrátením, prispievajú k záchrane ľudstva pred tragickými dôsledkami vyberania si zla. Navonok neviditeľní, skromní a tichí, často vysmievaní sú skutočným požehnaním pre svet. Nespoliehajú sa na svoje zásluhy, ale na moc Kristovho kríža, v ktorom je jediná záchrana a život. 

V situácii, keď samotné slovo láska dnes pre človeka nemá veľký význam, Ježiš je Božím Slovom, ktoré k nám hovorí rôznymi spôsobmi. Tŕňová koruna, krv a slzy hovoria o obrovskej nespravodlivosti ľudských hriechov.

Odkiaľ pochádza nedôvera človeka voči Bohu? Odkiaľ sa berú podozrenia, že nás podvádza a svojimi prikázaniami oberá o dobrá? Z čoho plynie pocit ohrozenia jeho prítomnosťou v rodinách, v spoločenskom živote, v politike, v masmédiách...? Kristov obraz svedčí o absurdnosti všetkých týchto obvinení a obáv. Ježiš akoby hovoril: "Veríte viac diablovi, ktorý z nenávisti voči mne falšuje vo vašich srdciach môj skutočný obraz. Sami sa presvedčte, či je na ňom zobrazený úskok, klamstvo, nejaký zlý zámer... Pozerajte sa a spoznajte vo mne nezmerateľnú lásku Otca k vám všetkým! Ona vás očistí od vašich hriechov a urobí vás skutočne šťastnými, ak sa k nej priblížite s úplnou dôverou."

Kristova tvár okúzľuje svojou vznešenou krásou, dôstojnosťou a harmóniou. No najviac hĺbkou utrpenia, ktorú vyjadruje. Hlboký pokoj tohto obrazu upokojuje naše myšlienky, jeho miernosť v nás spontánne prebúdza dôveru, pravdivosť prežívania v nás vzbudzuje dojem, že sme chápaní. Jedným slovom, tento obraz preniká do srdca. Prebúdza túžbu priľnúť ku Kristovi. K Láske, ktorá sa tu najhlbšie prejavuje krásou, súladom, príťažlivosťou, upokojením, pochopením... Kristova tvár je rečou Božej lásky bez slov.

Masima

zdroj: Miłujcie się!