Slzy Panny Márie z Civitavecchia

Krvavé slzy a zjavenie Panny Márie v Civitavecchia sú ďalšou výzvou k obráteniu, aké nám adresuje milujúci Boh, keď stojíme "tvárou v tvár nadľudskému, dramatickému zápasu medzi zlom a dobrom, medzi smrťou a životom, medzi ,kultúrou smrti' a ,kultúrou života'" (Evangelium vitae 28).

Predmestie rímskeho prístavu - Civitavecchia, 2. február 1995, 16:20 hod. Fabio Gregori sa chystal s deťmi na svätú omšu do kostola, kde už pred chvíľou odišla jeho manželka. Zatiaľ čo na zadné sedadlo auta usádzal svojho dvojročného synčeka Dávida, začul hlas svojej šesťročnej dcérky Jessicy: "Ocko, Panna Mária plače!" 

Ale on ju napomenul: "Ako môže plakať sadrová socha?! Nevystrájaj, lebo už aj tak meškáme. Poď rýchlo." 

Jessica sa však nepohla a kričala: "Ocko, poď sa pozrieť, Panna Mária plače krvavé slzy!" 

Keď Fabio začul slovo "krv", znepokojil sa, pretože si myslel, že dievčatko si ublížilo. Okamžite k nemu pribehol a videl, ako nehybne stojí a opakuje: "Panna Mária plače." 

Skontroloval sochu, pozrel sa na Jessicine ruky, či sa neporanila, a presvedčený, že je to jej vina, ju ťapol po zadku. Keď sa dievčatko rozplakalo a tvrdilo, že nič neurobilo, Fabio si zrazu všimol, že z ľavého oka sochy začali vytekať krvavé slzy, ktoré stekali na srdce Panny Márie.

V prvom momente si pomyslel, že to je prízrak. Mimovoľne vystrel ruku a prstom sa dotkol červenej tekutiny na líci sochy Panny Márie. Takto urobil stopu, ktorú bolo vidno na neskorších fotografiách. V tej chvíli sa Fabio presvedčil, že to nie je prízrak, ale že z očí Panny Márie skutočne tečú krvavé slzy. Bez dlhého uvažovania odišiel s deťmi hneď do kostola, kde sa medzitým začala svätá omša.

Hlboko dotknutý touto udalosťou všetko vyrozprával manželke a po svätej omši aj miestnemu farárovi. Totiž práve on, Pablo Martino Sanguiao, priviezol túto sochu z Medžugoria a daroval ju Gregoriovcom, ktorí ju umiestnili v malej jaskynke vo svojej záhrade.

Po svätej omši sa išli pozrieť na sochu. Pridal sa k nim aj strelecký plukovník Enea Rubolotta a Fabiovi príbuzní. Všetci na vlastné oči videli ďalšie krvavé slzy, ktoré vytekali z očí sochy Panny Márie. 

"Ľahol som si," spomína plukovník, "aby som lepšie videl, odkiaľ krv vyteká, a zistil som, že z oboch očí, pričom ani najmenšia čiastočka nevyšla na viečka ani nevytiekla bokom." 

V ten večer sa všetci dlho spolu modlili pri plačúcej Panne Márii. Miestny farár im poradil, aby celú vec uchovali v tajnosti. Urobili niekoľko fotografií. 

Ale už 3. februára otec Pablo pri svätej omši ľuďom oznámil, že v ich farnosti sa deje niečo mimoriadne. "Panna Mária plače krvavé slzy. Nedovoľme, aby toto posolstvo bolo zbytočné." Po svätej omši sa farár vybral ku Gregoriovcom, kde sa medzitým zhromaždilo už niekoľko ľudí. Okolo 18. hodiny všetci videli, že socha Panny Márie opäť plače. Všetci prítomní výrazne videli krvavé slzy, ktoré vytekali z očí sochy. 

V sobotu 4. februára sa táto zvesť rozšírila po okolí. Pred domom Gregoriovcov sa zhromažďovalo čoraz viac ľudí, ktorí chceli vidieť plačúcu sochu na vlastné oči. V ten deň sa ronenie krvavých sĺz zopakovalo niekoľkokrát. 

Tento mimoriadny úkaz videlo veľa ľudí, medzi nimi aj veliteľ mestskej polície spolu s tromi policajtmi. Veliteľ sa neskôr vyjadril: "Keď som pristúpil bližšie, všimol som si dve slzy, dve červené kvapky, ktoré sa práve v tej chvíli vytvorili v očiach." Svedkami tejto udalosti boli aj novinári a fotograf z rímskeho denníka Il Messaggero.

Už v sobotu 4. februára urobili prvú analýzu tekutiny vytekajúcej z očí Panny Márie. Zistilo sa, že ide o skutočnú ľudskú krv. 

V nedeľu 5. februára navštívili miesto tejto nezvyklej udalosti tisíce ľudí. Tí, ktorí stáli najbližšie, mohli na vlastné oči vidieť krvavé slzy Panny Márie. Boli medzi nimi predstavitelia kriminálnej polície, ktorí pozorovali úkaz krvavých sĺz o 20. hodine a zapísali si to do služobného denníka. Všetci očití svedkovia videli, ako sa krvavé slzy tvoria v očiach sochy a ako jej stekajú po lícach. Táto skutočnosť úplne vylučuje možnosť halucinácií.

Tento úkaz sa u Gregoriovcov opakoval do 6. februára, čiže dovtedy, kým sochu odtiaľ nevzali. V ten deň ráno začul Fabio vnútorný hlas, ktorý mu vravel: "Zanes ju do kostola, chce ísť za svojím Synom." Fabio odovzdal sochu farárovi, ktorý ju schoval v dome Fabiovho brata. 

10. februára sochu odovzdali biskupovi Grillovi, ktorý spočiatku správu o krvavých slzách na soche Panny Márie prijal veľmi skepticky, dokonca miestnemu farárovi vynadal a nedovolil mu, aby socha zostala v kostole. Zároveň kňazom aj veriacim prikázal, aby sa nezhromažďovali na spoločnej modlitbe pri plačúcej soche.

Biskup Grillo vykonal na soche krátky exorcizmus, aby sa uistil, že tento krvavý plač nie je dielom zlého ducha, a sochu si ponechal u seba. 

10. februára sochu aj odobraté vzorky krvi zaniesol osobne (spolu s prof. Marcom di Gennarom) na kliniku Gemelli na rádiologické vyšetrenie. V priebehu nasledujúcich dní začal jeho skeptický postoj slabnúť. Stalo sa to po prevzatí výsledkov laboratórnych vyšetrení krvavých sĺz a po pozitívnych vyjadreniach o rodine Gregoriovej.
Vyšetrením sa zistilo, že hmota vo vnútri sochy je jednoliata a neporušená, že v nej nie sú nijaké otvory ani mechanizmy, ktoré by umožňovali podvod. 

Takisto sa zistilo, že vzorka sĺz je naozajstná ľudská krv so všetkými charakteristickými vlastnosťami. Výskum vykonali prof. Angelo Fiori a prof. Giancarlo Umani Ronchi. Napriek tomu, že biskupov postoj bol aj naďalej skeptický a obozretný, začali sa do jeho vnútra predierať pochybnosti...

Socha sa nachádzala v biskupskej rezidencii a po celom dome sa šírila nádherná vôňa. Biskup Grillo mal okrem toho niekoľko telefonátov, ktoré ním hlboko otriasli. 

Dvakrát mu zatelefonoval vatikánsky štátny sekretár, kardinál Angelo Sodano, ktorý ho 11. februára požiadal, aby nebol taký skeptický, a 23. februára mu poďakoval za to, že nevylúčil nadprirodzený charakter týchto udalostí. 

"Pozná azda pápež nejaké tajomstvo, o ktorom ja neviem?" pýtal sa sám seba. 

Po istom čase mu zatelefonoval aj páter Gabriel Amorth, známy taliansky exorcista, ktorý ho informoval o tom, že slzy Panny Márie sú predpoveďou nešťastných udalostí v Taliansku.

Biskupov postoj sa radikálne zmenil 15. marca. Hneď po skončení svätej omše sa o 8:15 začal modliť za správne rozlišovanie. Spolu s ľuďmi, ktorí boli pri ňom, sa modlil modlitbu Salve Regina a sochu pritom držal v rukách. Práve v tej chvíli začala pred očami všetkých socha plakať krvavé slzy. Videli to aj odborníci, ktorí okamžite odobrali vzorku krvi. Pre biskupa bol obraz sochy, plačúcej v jeho náručí, skutočným šokom. 

Neskôr sa vyjadril: "Ja sám, ako viete, som mal spočiatku skeptický postoj; neveril som. Neskôr si sama Panna Mária postupne našla ku mne cestu a stále ju nachádza, keď jedinečným spôsobom prekonáva všetky prekážky." 

Biskup vyhlásil, že na Veľký piatok o 15. hodine sa socha vráti do farského Kostola svätého Augustína, kde ju prinesú v slávnostnej procesii. Vtedy do týchto udalostí rozhodne vstúpila prokuratúra. 

6. apríla o 17. hodine prišiel do biskupskej rezidencie prokurátor Antonio Larosa spolu s technikmi, ktorí mali vykonať ďalšie rádiologické vyšetrenie. Výsledok bol rovnaký: v soche niet stopy po zmenách a nenachádzajú sa v nej nijaké podozrivé otvory. Nakoniec prokurátor odovzdal biskupovi príkaz na "zatknutie" sochy. 

Oznam o veľkopiatočnej procesii sa prokuratúre nepáčil, a preto zabavili "nástroj zločinu" a zapečatili skriňu, do ktorej plačúcu sochu zamkli. 

Biskup rozhodne protestoval proti porušeniu zákona o slobode vyznania a proti porušeniu nezávislosti Cirkvi. 

Protesty a netrpezlivosť veriacich spôsobili, že prokuratúra sochu "prepustila", a tak sa 17. júna mohla konať slávnostná procesia, počas ktorej sochu preniesli do Kostola svätého Augustína a umiestnili v kamennom výklenku bočného oltára.

Vtedy, počas modlitbového bdenia, vyslovil biskup Grillo dojemné slová: "Panna Mária, ďakujem ti, že práve mne, možno preto, že som pochyboval, si dala rovnaké znamenie, aké si dala 12. decembra 1531 prvému biskupovi Mexika, ktorý pochyboval o svedectve chudobného Indiána a povedal: ,Ak sa ti skutočne prihovára Panna Mária, povedz jej, aby mi dala znamenie,' a ty si pod ružami skrytými v indiánovom plášti zanechala úžasný obraz, ktorý si dodnes uctievame ako Guadalupskú Pannu Máriu. Ďakujem ti, Panna Mária, a pred všetkými ťa prosím: Odpusť mi, že som ti prv neveril."

Odvtedy, ako socha začala plakať krvavé slzy, sa pre Gregoriovcov začala ozajstná krížová cesta. Z rôznych strán prichádzali najrôznejšie obvinenia a útoky. 

Ich dom prehľadali policajní agenti, ktorí hľadali chemický materiál. Ich telefónne rozhovory polícia odpočúvala, pretože ich podozrievala zo zavádzania verejnej mienky. 

Fabio sa musel veľa ráz podrobiť výsluchu. Obvinili ho, že patrí do zločineckej bandy, že sa dopúšťa podvodu a zneužíva dôverčivosť ľudí. 

Až po piatich rokoch, čiže v roku 2000 prokuratúra zastavila vyšetrovanie s odôvodnením, že "slzenie, ktoré videli aj iné osoby informované o týchto udalostiach (medzi inými mestská polícia z Civitavecchia, predstavitelia kriminálnej aj štátnej polície), mohlo byť výsledkom kolektívnej sugescie alebo dôsledkom nadprirodzených činiteľov".

Už v apríli 1995 vytvoril biskup Grillo teologickú komisiu, ktorá mala preskúmať fenomén krvavých sĺz na soche Panny Márie. Jedenásť členov komisie vypočulo 40 svedkov a výsledky výskumu analyzovali spolu s profesormi z Katolíckej univerzity Sacro Cuore a z Univerzity La Sapienza. Komisia ukončila svoju prácu 22. novembra 1996 a vyhlásila, že celá udalosť má nadprirodzený charakter.

Pätnásť rokov po spomenutých udalostiach, po blahorečení Jána Pavla II., vyjavil biskup Grillo tajomstvo: Svätý Otec Ján Pavol II. sa 9. júna 1995 vo Vatikáne modlil pred sochou Panny Márie z Civitavecchia.

Biskup Grillo si na túto udalosť spomína nasledovne: "Večera so Svätým Otcom nebola v pláne. Zatelefonoval mi sekretár Jána Pavla II., kňaz Stanisław, ktorý mi naznačil, aby som sochu priniesol na výslovné želanie Svätého Otca... Keď som vošiel do pápežského apartmánu, prelát Dziwisz ma zaviedol do izby susediacej s jedálňou, kde umiestnil sochu Panny Márie. Keď prišiel pápež, začali sme sa spoločne modliť pred sochou. Potom sme prešli do jedálne a sadli sme si k večeri. Svätý Otec ma vyzval, aby som mu predstavil fakty. Začal som teda rozprávať, ale po niekoľkých vetách ma pápež prerušil a sám mi vysvetlil význam a zmysel krvavých sĺz. Niekoľkokrát zacitoval teológa von Balthasara a vysvetlil mi, že s krvavými slzami Panny Márie sa spája tajomstvo. Jedným slovom - Ján Pavol II. vtedy pochopil to, čo som ja ešte nedokázal pochopiť. Po večeri sme sa ešte raz pomodlili pred sochou, na hlavu ktorej pápež položil zlatú korunu a dal jej ruženec, takisto zlatý. V ten večer mi Svätý Otec prikázal, aby som mlčal, ale okrem toho povedal: ,Nadíde deň, keď poviete svetu, že Ján Pavol II. si uctil Pannu Máriu z Civitavecchia.' Potom dodal: ,Teraz odovzdáme všetko do rúk kardinála Ratzingera...'"

Po tejto udalosti vznikol jeden dokument. 8. októbra 2000 poslal biskup Grillo Jánovi Pavlovi II. list s nasledujúcim obsahom: "Ako si Vaša Svätosť spomína, pred večerou, počas ktorej sme sa rozprávali o krvavých slzách Panny Márie z Civitavecchia, ktoré ronila v mojom náručí, sme sa spoločne pomodlili pred touto podobizňou Panny Márie, ktorú Vaša Svätosť požehnala, pobozkala a následne položila na jej hlavu malú zlatú korunu a do rúk jej vložila zlatý ruženec, ktorý nebol nikdy sňatý." Biskup k listu pripojil aj potvrdenie, v ktorom dosvedčoval, že 15. marca 1995 o 8:15 socha Panny Márie plakala krvavé slzy. A Ján Pavol II. sa 20. októbra 2000 na tento dokument podpísal.

10. apríla 1995 na žiadosť Jána Pavla II. navštívil Civitavecchia kardinál Andrzej Maria Deskur. Počas homílie vo farskom kostole prirovnal uväznenie sochy Panny Márie k počínaniu poľskej komunistickej vlády, ktorá v roku 1967 uväznila obraz Čenstochovskej Panny Márie.

Kardinál v mene Svätého Otca Jána Pavla II. požehnal sochu Panny Márie z Medžugoria a daroval ju Gregoriovcom. Bola to rovnaká socha ako tá, ktorá plakala krvavé slzy a ktorú uväznila talianska prokuratúra. Novú sochu takisto umiestnili do jaskynky v záhrade Gregoriovcov.

7. septembra 1995 začala zo sochy vytekať tajomná olejová tekutina, podobná balzamu, ktorá vylučovala silnú a prekrásnu vôňu. Tento úkaz sa ustavične opakuje. Voňavá olejová tekutina vyteká z očí alebo z celej sochy. Nikto nedokáže predvídať, kedy sa tento úkaz opäť vyskytne - zvyčajne sa tak stáva na Vianoce, Veľkú noc a na liturgické sviatky Panny Márie. 

Deje sa to v prítomnosti jednotlivcov, rodín alebo väčších skupín ľudí. Tí, ktorí sú svedkami tohto úkazu, prikladajú k voňavému balzamu vreckovky alebo vatu. 

Niekedy to trvá niekoľko minút, inokedy niekoľko hodín alebo niekoľko dní. Často sa olejový balzam ukazuje aj na ružiach, listoch stromu a na brečtane, ktorý rastie pri jaskynke, ako aj na kameňoch, z ktorých je jaskynka postavená.

Na žiadosť biskupa Grilla preskúmal prof. Angelo Fiori z Univerzity Sacro Cuore tekutinu vytekajúcu zo sochy a vyjadril sa, že to nie je olej, ale akási substancia, ktorej DNA nepochádza od človeka ani od zvieraťa; najpravdepodobnejšie má rastlinný pôvod a obsahuje veľa vôní. Svedkami tohto úkazu bola skupina filmárov z BBC. Novinári prežili pri pohľade na tento úkaz ozajstný šok.

Socha Panny Márie vylučuje voňavú tekutinu aj na iných miestach, kde ju Gregoriovci vezmú. Treba poznamenať, že táto socha plakala skutočné ľudské slzy pred smrťou Jána Pavla II., 2. apríla 2005 o 21:37. Tento úkaz sa zopakoval 28., 29. a 31. marca 2006. Svedkami tejto mimoriadnej udalosti boli mnohí ľudia, medzi nimi aj biskup Grillo a otec Pablo, miestny farár.

Vylučovanie voňavej, olejovej tekutiny zo sochy sa ustavične opakuje. Tento úkaz videli mnohí kňazi, rehoľníci, rehoľníčky, biskupi aj laici. Existuje aj veľa filmov a fotografií, ktoré zachytávajú tento mimoriadny fenomén.

Ako je možné, že z kúska sadry sa vylučuje krv alebo voňavý balzam? Určite je to Božie znamenie, výzva k odvráteniu sa od hriechov a k životu podľa Božích prikázaní.

Prečo Panna Mária plače?

Panna Mária roní krvavé slzy, pretože ľudstvo sa nachádza v tragickej duchovnej situácii. Ľudia odmietajú Boha a jeho prikázania a idú po ceste, ktorá vedie k večnému zatrateniu.

Panna Mária je naša Matka a záleží jej na spáse každého človeka. Preto plače, keď vidí hriechy a praktický ateizmus, čo sa šíri vo svete; plače, lebo mnohí ľudia žijú tak, akoby Boh neexistoval, odmietajú Božie prikázania a kráčajú po ceste k večnému zatrateniu.

Panna Mária plače, lebo sa prelieva nevinná krv obetí interrupcie a eutanázie, lebo deti a mládež podliehajú demoralizácii, lebo sa ničí manželská jednota a nerozlučiteľnosť manželského zväzku.

Plače z toho istého dôvodu, pre ktorý plakal a potil sa krvou Ježiš v Getsemanskej záhrade.

Plač Panny Márie je znamením poukazujúcim na utrpenie samotného Boha, ktorý trpí preto, lebo ľudia opovrhujú jeho láskou a milosrdenstvom. Jej slzy sú zároveň znamením, ktoré nás pobáda k obráteniu a poukazuje na mimoriadne ťažkú situáciu, v akej sa ocitlo ľudstvo - na dramatický boj medzi dobrom a zlom, medzi Božím kráľovstvom a panovaním diabla.

Ján Pavol II. sa v mariánskej svätyni v Syrakúzach modlil nasledujúcimi slovami: "Plačúca Panna Mária, pohliadni s materinskou starostlivosťou na utrpenie sveta! Zotri slzy tým, ktorí trpia, na ktorých iní zabudli, ktorí sú zúfalí, ktorí sa stali obeťami akéhokoľvek násilia. Všetkým vypros slzy ľútosti a nového života, ktoré otvoria srdce na dar obnovujúcej Božej lásky. Všetkým vypros slzy radosti pri pohľade na veľkú nehu tvojho srdca."

V Civitavecchia Panna Mária plakala krvavé slzy a zároveň nám prostredníctvom rodiny Gregoriovej odovzdala veľmi dôležité posolstvo.

Jessica hovorí, že časť posolstiev, ktoré jej Panna Mária odovzdala, bola adresovaná biskupovi Grillovi a že iba on ich môže zverejniť. Dostala však aj posolstvá určené pre nás všetkých. 

Posolstvá dostávala počas zjavení, ktoré sa začali 2. júla 1995 a skončili sa 17. mája 1996. Počas posledného zjavenia Panna Mária povedala posolstvo, ktoré sa týkalo celej Cirkvi aj sveta. Tieto posolstvá nevnášajú nič nové do plnosti zjavenia, ktoré nám priniesol Ježiš Kristus, ale sú naliehavou výzvou k obráteniu, k odvráteniu sa od cesty vedúcej do večného zatratenia, sú pozvaním čerpať z pokladu spásy, ktorý Ježiš ponúka každému človeku skrze službu Cirkvi.

Biskup Grillo sa vyjadril, že posolstvá z Civitavecchia sú úzko spojené s fatimskými tajomstvami. Svätý Otec Benedikt XVI. vo Fatime povedal: "Klamal by sám seba ten, kto by si myslel, že prorocká úloha Fatimy sa skončila... Tretie fatimské tajomstvo poukazuje okrem videnia veľkého utrpenia pápeža aj na budúce udalosti v Cirkvi, ktoré sa pomaly rozvíjajú a sprítomňujú... Najväčšie prenasledovanie Cirkvi nepochádza od vonkajších nepriateľov, ale rodí sa z hriechov členov Cirkvi." (11. mája 2010)

V Civitavecchia Panna Mária povedala: "Pripravte sa, že budete prežívať to, čo som zjavila svojim malým deťom vo Fatime." 

A pripomenula to, čo povedala vo Fatime, že: najväčším ohrozením pre ľudstvo je žiť tak, akoby Boh neexistoval, a pohŕdať Božími prikázaniami. Najväčším ohrozením je demoralizácia, rozvody, kríza manželského života a odklon mnohých teológov a kňazov od učenia Cirkvi. Takéto odvrhnutie Boha prináša so sebou hrozbu atómovej vojny.

Božia Matka nás vyzýva, aby sme boli verní pápežovému učeniu, pretože skrze neho hovorí sám Kristus.

Panna Mária nám pripomína, že celá pravda o Bohu aj o človeku sa hlása len v Katolíckej cirkvi. Ježiš Kristus je hlavou Cirkvi, stále v nej učí, odpúšťa hriechy, vyháňa zlých duchov a uzdravuje. Len v Katolíckej cirkvi môžeme spoznať plnosť zjavenej pravdy, ktorú Ježiš Kristus zveril pápežovi, svojmu námestníkovi na zemi, a všetkým biskupom, ktorí sú s ním spojení v poslušnosti.

V posolstvách, ktoré zverejnili Gregoriovci, Panna Mária vysvetľuje, že Cirkev prežíva veľkú skúšku. Upozorňuje na nebezpečenstvo odpadlíctva v Cirkvi, ktoré spočíva v odmietnutí základných právd viery týkajúcich sa morálky, posvätnosti ľudského života, manželstva, skutočnej Kristovej prítomnosti v Eucharistii a v ostatných sviatostiach.

V jednom posolstve Panna Mária povedala: "Oznamujem vám smutnú správu. Satan začína panovať nad ľuďmi a teraz sa snaží nájsť spôsob, ako zničiť Božiu Cirkev prostredníctvom mnohých kňazov (ktorí z dôvodu neposlušnosti biskupom zjednoteným so Svätým Otcom nie sú verní učeniu Katolíckej cirkvi). Nedovoľte to. Pomôžte Svätému Otcovi."

Je to smutné, ale zároveň samozrejmé, že títo ľudia budú robiť všetko preto, aby odporovali Panne Márii a jej výzve k obráteniu, že budú popierať pravdivosť jej zjavení vo Fatime a na iných miestach, hlásať liberálne názory o cirkevnom učení, sviatostiach a hriechu a odmietnu úkon zasvätenia sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Zoči-voči týmto faktom nás Panna Mária pobáda k živej viere a k vernosti učeniu Katolíckej cirkvi. Ona chce každého z nás viesť po ceste viery, a preto prosí, aby sme sa úplne zasvätili jej Nepoškvrnenému Srdcu a takto sa odovzdali do jej vlastníctva.

Ak sa ľudstvo neobráti, ak znovu nezačne budovať spoločenský poriadok založený na desiatich Božích prikázaniach, dospeje k veľkej tragédii, k novým formám totality a prenasledovania, k svetovým a atómovým vojnám a nakoniec k sebazničeniu.

Obsah posolstiev Panny Márie z Civitavecchia je silnou výzvou chrániť jednotu a nerozlučiteľnosť sviatosti manželstva. Diabol chce zničiť rodiny, a preto propaguje rozvody, homosexuálne zväzky, homosexualitu, pornografiu, demoralizáciu detí a mládeže, úplné zosmiešňovanie a porušovanie šiesteho a deviateho prikázania. Pokoj a obroda ľudstva - ako uisťuje Panna Mária - sa začína od obnovy rodín, ktoré sú "malou domácou cirkvou".

Panna Mária vyzýva aj k rozhodnej obrane života, ktorý je Božím darom. Ide predovšetkým o ochranu nenarodených detí pred zločinom interrupcie a o ochranu ľudí na sklonku pozemského života, ktorých ohrozuje zločin eutanázie.

Panna Mária zároveň prosí, aby sme sa osobitne venovali chorým a trpiacim. Hovorí: "V každom chorom človeku žije a osobitným spôsobom je prítomný Ježiš." Zdôrazňuje, že "prijaté utrpenie a spojenie sa s Kristovým utrpením je prameňom nekonečných milostí nielen pre samotného trpiaceho človeka, ale aj pre celú Cirkev a pre Božie kráľovstvo".

Panna Mária nás vyzýva, aby sme sa každý deň vytrvalo modlili, odporúča nám ruženec - osobitne účinnú zbraň v boji proti diablovi.

Prosí nás, aby sme každý deň čítali Sväté písmo, zvlášť aby sme sa každý deň zúčastňovali na svätej omši a prijímali Ježiša v Eucharistii, pretože on je jediný pokrm, ktorý dáva večný život. 

Stále máme žiť v stave posväcujúcej milosti, často pristupovať k sviatosti zmierenia (vhodné je mať stáleho spovedníka) a hneď vstať z každého hriechu.

Božia Matka takisto prosí, aby sa vo všetkých kostoloch konala poklona Najsvätejšej sviatosti. Úpenlivo prosí, aby sme si našli čas na adoráciu, aby sme mohli čerpať všetky potrebné milosti z jediného prameňa života a lásky, ktorým je Ježiš prítomný v Eucharistii.

Panna Mária nám pripomína, že náš definitívny cieľ je večný život v spoločenstve s Bohom. Na zemi žijeme preto, aby sme dospeli k večnému životu, aby sme sa naučili milovať. Vo chvíli smrti budeme súdení len z lásky.

"Z Civitavecchia," hovoril biskup Grillo, "sa má do celého sveta rozliehať volanie: Zotrime slzy Panny Márie, ktoré tečú kvôli násiliu, ničomnosti a skaze na všetkých úrovniach, kvôli slepej túžbe zabíjať blížnych novými druhmi zbraní, kvôli odumretiu svedomia a následnému zániku pocitu hriešnosti, kvôli miliónom ľudí, ktorých zo sveta zmietlo vojnové a interrupčné masové vraždenie..."

Ako môžeme Panne Márii zotrieť slzy? Existuje niečo, čo môžeme urobiť, aby sme ju potešili? Medzi málo slovami Panny Márie, ktoré zaznamenáva evanjelium, je stále aktuálna výzva: "Urobte všetko, čo vám [Ježiš] povie" (Jn 2, 5). 

A čo nám hovorí Ježiš? Prvé slová, ktoré vyriekol na začiatku svojej činnosti v Galilei, sú výzvou: "Kajajte sa a verte evanjeliu"(Mk 1, 15).

Takže slzy Panny Márie zotrieme, ak sa obrátime a budeme žiť podľa evanjelia!

Panna Mária chce len to, aby sme uverili v Božiu lásku, hlboko ju zakúsili a v každej chvíli žili podľa jej požiadaviek.

Panna Mária chce, aby sme počuli Ježišovo: "Žíznim!" Chce, aby sme pocítili jeho smäd - túžbu po našej duši a túžbu po každej duši, zvlášť po tých, ktoré ešte neveria v jeho lásku, ktorým sa zdá, že Boh na ne zabudol, opustil ich alebo odvrhol... Práve pre ne prijal Ježiš najväčšie utrpenie: odlúčenosť od Otca, s ktorým žil v ustavičnom spojení najvyššej lásky. Keď pribitý na kríži v najväčšom utrpení zvolal: "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?", vzal na seba náš hriech, aby sme už nikdy nepociťovali dôsledky pretrhnutého vzťahu s Bohom Otcom, aby sme - takí, akí sme - mohli zakúsiť jeho nekonečnú lásku a žiť v spoločenstve s Bohom teraz aj v budúcnosti - navždy, po smrti. Ježiš zaplatil za všetky naše hriechy - sme vykúpení! Máme len prijať jeho veľkú lásku.

On na nás čaká v spovednici, pretože nechce, aby sme niesli bremeno a ťarchu svojich hriechov. On nám chce odpustiť, chce uzdraviť rany, ktoré v nás hriechy zanechali. Chce vziať dôsledky našich hriechov, ktoré nás gniavia. Stačí prísť k nemu a vyznať mu svoje previnenia. On nám vždy dovolí začať odznova - nezávisle od toho, ako hlboko sme padli a ako ďaleko sme sa od neho vzdialili.

Obrátiť sa znamená prijať a uviesť do života Božie slovo. Ak začneme konkrétne prežívať aspoň jedno slovo evanjelia, Ježiš zmení našu životnú realitu. Nájdeme svetlo pre ťažké situácie, dostaneme silu a potrebnú pomoc. Zakúsime lásku, radosť, skutočnú slobodu a nový rozmer života - plnosť života.

Biskup Grillo povedal o Civitavecchii: "Prv než postavíme chrám z kameňa, má vzniknúť veľký chrám z duší, ktoré túžia kráčať po cestách evanjelia." Každý z nás môže byť tehličkou v tomto chráme, pretože všetci sme dostali milosť na to, aby sme dokázali zotrieť slzy Panny Márie a uhasiť Ježišovo "Žíznim!"...

Masima