Zjavenie Matky Božej v egyptskom Zeitoune videlo 250. 000 ľudí

2. apríla 1968, moslimský autobusový mechanik videl niečo zvláštne, vznášajúce sa nad koptským kostolom Svätej Márie v Zeitoune. Myslel si, že niekto sa chystá spáchať samovraždu, ale po bližšom skúmaní videl, že je to silueta svetla, ktorá sa podobá ženám. Zjavenie priťahovalo veľký dav, ale trvalo len niekoľko minút.

Nasledujúci týždeň sa to stalo znova a pokračovalo 2 až 3 krát týždenne počas troch rokov, končiac v roku 1971. Mnohí verili, že zjavenie bola Panna Mária, oblečená svetlom. Tento jav sa vyskytoval na vrchole kostola, ktorý je tradične považovaný za miesto, kde Svätá rodina zostala počas svojho pobytu v Egypte.

Zjavenie dosvedčili ľudia každej viery, vrátane moslimov a kresťanov. Hlava koptskej cirkvi zjavenia vyšetril a vyhlásil ich za zázračné a autentické zjavenie Panny Márie. Správu s podrobným opisom mimoriadneho javu poslal do Vatikánu na preskúmanie.

Následne pricestoval do Káhiry vatikánsky vyslanec a vydal vlastnú správu. Tiež bol svedkom zjavenia svetla a vo formálnom vyhlásení popísal podrobnosti udalosti.

Zjavenia sa odohrali počas mnohých rôznych nocí a pokračovali v rôznych formách. Svätá Panna Mária sa objavila niekedy v plnej forme a niekedy len ako busta obklopená svätožiarou žiarivého svetla. Občas bola videná na otvoroch kopúl na streche kostola a inokedy mimo kopuly, pohybovala sa a kráčala po streche kostola a cez kopuly.

Keď si kľakla pred krížom, kríž zažiaril jasným svetlom.

Požehnanými rukami mávala a prikyvovala svojou svätou hlavou a požehnala ľudí, ktorí sa zhromaždili, aby pozorovali zázrak.

Občas sa objavila vo forme tela ako veľmi svetlý oblak a niekedy ako postava svetla, pred ktorou sa nachádzali nebeské telá v tvare holubov, ktoré sa pohybovali vysokou rýchlosťou. Zjavenia trvali bez prestávky až 2 hodiny a 15 minút, ako na úsvite utorka 30. apríla 1968, keď sa objavovala nepretržite od 2:45 do 5:00 hod.

Tisíce ľudí z rôznych denominácií a náboženstiev, Egypťania a zahraniční návštevníci, duchovenstvo a vedci, ľudia rôznych tried a profesií, všetci pozorovali zjavenia. Popis každého zjavenia v čase, umiestnení a konfigurácii bol identicky svedectvom všetkých ľudí, čo robí toto zjavenie jedinečným a vznešeným.

Zjavenie spôsobilo zázračné oživenie kresťanskej viery, pričom v meste sa konalo mnoho konverzií. Tiež sa zaznamenali rôzne uzdravenia, ktoré sa vyskytli v blízkosti miesta zjavenia.

Zjavenie navyše vyšetrovala aj egyptská vláda. Prezident Gamal Abdel Nasser bol svedkom zjavenia a egyptská polícia nemohla nájsť žiadny prirodzený spôsob, ako tento jav vysvetliť. Všetci boli univerzálne ohromení tým, čo videli a nikto nemohol ponúknuť vedecké vysvetlenie.

S mariánskym zjavením nebolo spojené žiadne osobitné posolstvo, ale prišlo v čase, keď bol Blízky východ v nepokojoch a po porážke Egypta v arabsko-izraelskej vojne. Dalo ľuďom nádej v čase temnoty a posilnila vieru mnohých.

Zjavenie: Moslimský strážnik zamestnaný v garáži autobusov štátnej dopravnej spoločnosti na ulici Toman-Bey v Káhire, bol prvý, kto ju uvidel.

Bol 2. apríl 1968 večer okolo 20.30 hod., slnko práve zašlo a nočná temnota sa začala rozprestierať nad mestom, na ulici už zablikalo oranžové osvetlenie. No Abdela Aziza Aliho upútalo niečo, čo vlastne nemalo vôbec existovať. Na streche mariánskeho koptského kostola stála žiarivá žena.

„Pozrite, to svetlo tam na kostole!“, zvolal mechanik podniku a potom to uvideli aj ostatní. To „svetlo“ malo podobu štíhleho mladého dievčaťa, ktoré úplne v bielom kľačalo pri kríži na strednej najväčšej kupole Božieho domu jemnej krémovej farby. Tam, kde to bolo strmé a vlastne životu nebezpečné. „Buďte opatrná!“, zakričal mechanik údajnej samovrahyni.

Iný muž telefonoval polícii, ktorá čoskoro prišla. Vytvoril sa zástup divákov, ktorí z ulice zbadali „samovrahyňu“ a čakali, čo sa stane.

„Postava dievčaťa bola stále jasnejšia,“ rozprával neskôr koptský pekár  Ibrahim Yussuf, „a postupne sme zreteľne rozpoznali mladú, krásnu ženu, ktorá mala žiarivé šaty z bieleho svetla a v rukách držala zelenú olivovú vetvičku. Zrazu sa nad jej hlavou objavila celá formácia bielych žiarivých holubov. V tom okamihu  nám bolo jasné, že to nemohla byť samovrahyňa, že to bolo nebeské zjavenie!“

Polícia pre istotu zamerala naň reflektory. No to spôsobilo, že žena žiarila ešte jasnejšie. Niekto vypol pouličné osvetlenie, no to nič nezmenilo na žiare jasnej postavy, ktorá zrazu vstala a pohybovala sa. Pritom bola obklopená žiarou, ktorá sa zdala vychádzať priamo z nej.

V tej chvíli zbožné mrmlanie, ktoré dovtedy sprevádzalo zjavenie, prerušil výkrik: „To nie je človek. To je Panna Mária, Matka Svetla!“ 

V tej chvíli vypukol ohlušujúci potlesk a ľudia začali spievať, ozvali sa prvé pobožné piesne. Slávili Boha, ktorý dovolil svojej Matke, aby sa po takmer 2000 rokoch opäť vrátila do Egypta. Zjavenie trvalo do polnoci, potom zrazu zmizlo.

No Madona prišla znova. Hneď v ďalšiu noc a po mnohé dni, celý rok, potom sporadicky až do posledného zjavenia - 29. mája 1971. 

Raz bola sama, raz v sprievode žiarivých holubov, ktoré okolo nej krúžili, 

rútili sa smerom ku kupole a zrazu zmizli alebo vytvorili na oblohe formácie kríža. 

Niekoľkokrát bola kupola ponorená do sladkej vône kadidla. 

Nezriedka vysielala Panna Mária vlny svetla, ktoré zasiahli všetkých prítomných. 

Najdlhšie zjavenie - 30. apríla 1968, trvalo vyše dvoch hodín od 2.45 do 5.00 hod. Státisíce ba podľa oficiálnych odhadov až milión ľudí videlo Ženu svetla v Zeitoune: kresťania, moslimovia, Egypťania, ako aj Američania a Európania. Fotografiu Zeitounu urobil moslim Ali Ibrahim, riaditeľ Egyptského múzea v Káhire.

Po prvých správach v novinách o zjavení, koptský pápež Cyril VI. zriadil vyšetrovaciu komisiu. 23. apríla 1968 sa zišli biskupi poverení touto úlohou pri kostole v Zeitoune. Po vypočutí svedkov sa aj oni stali svedkami zázraku. V oficiálnej správe konštatujú: „My sami sme videli svätú Pannu. Najprv zahalenú do nebeského svetla, potom priamo. Pohybovala sa okolo kupoly, kľačala pred krížom na kupole a požehnala zhromaždených ľudí.“

Členom komisie bol aj Anba Athanasius, arcibiskup z Beni Suefu v hornom Egypte. Neskôr spomínal: „Prvé, čo sme videli o 23.00 hod. v Zeitoune, bolo niečo pod severovýchodnou kupolou. Bola to iba silueta, nie veľmi svetlá, ktorá pomaly stúpala. Najprv som ju sotva videl, potom som ju slabo rozpoznal. Povedal som ľuďom, že ak to bolo všetko, nemôžem k tomu nič povedať.“

Pred kostolom bolo veľké zhromaždenie ľudí a stáli sme tam do 3.45 hod. Keď sa brieždilo, pribehli moji sprievodcovia od severnej časti kostola a volali: ‚Tá dáma je nad strednou kupolou!“ Povedali mi, že kupolu zahalil akýsi mrak, a zrazu sa rozžiarilo fosforeskujúce svetlo ako lampa na oblohe. A zrazu tam stála celá jej postava!

„Dav bol úplne rozrušený. Bolo ťažké prebiť sa ľuďmi, no pokúsil som sa o to a stál som priamo pred kostolom. A tam bola, vznášala sa asi šesť metrov nad kupolou, vysoko na nebi ako fosforeskujúca socha, ale vôbec nie stuhnutá ako socha. Jej telo a šaty sa pohybovali. Bolo ťažké udržať sa na nohách, ľudia sa tlačili zo všetkých strán, bolo ich tam možno stotisíc v tú noc. Plot okolo dvora kostola jednoducho ušliapali. Tak som sa stiahol do domčeka  južne od kostola. Odtiaľ som pozoroval postavu celú hodinu do piatej hodiny. Nikdy nezmizla. Madona hľadela na sever, kývala, žehnala ľudí, niekedy smerom, kde som stál. Jej rúcho vialo vo vetre. Bola tichá, ale plná žiary a dôstojnosti. Bolo to naozaj niečo nadprirodzené a jednoznačne z nebies.“

Predovšetkým však na členov komisie urobili dojem mnohé uzdravenia, ku ktorým v Zeitoune došlo. 

Lekársky poradca komisie, Prof. Dr. Shafik Abdel-Malek, podrobne preskúmal každý jeden prípad. 

 Istému mužovi zmizol  rakovinový nádor v mechúre veľký ako citrón. 

 Jedna žena mohla po 12 rokoch znova hýbať ochrnutou rukou. 

 Istý lekár (!) sa cez noc uzdravil z prietrže čriev. 

 Žena moslimského riaditeľa cestných stavieb v Káhire, ktorej lekári diagnostikovali nevyliečiteľné ochrnutie ľavej nohy, vzývala „Matku Svetla“ o pomoc – a znovu vedela chodiť. 

 Ďalšia moslimka vyzdravela z vážnej choroby štítnej žľazy. 

 Slepý a nemý moslim začal znova vidieť aj hovoriť.

Svedectvo jeho biskupov a mnohé uzdravenia boli pre Cyrila VI. dostatočným dôkazom. Dňa 4. mája 1968 uverejnil 116. nástupca svätého Marka nasledovné vyhlásenie:

„Apoštolský stolec (Alexandrie) týmto vyhlasuje s absolútnou vierou a istotou, s radosťou a vďakou všemohúcemu Bohu, že svätá a požehnaná Matka Svetla sa  zjavila v jasnej a zreteľnej forme po viaceré noci a naďalej sa zjavuje (…) až do dnešného dňa. To sa stalo v koptskom pravoslávnom kostole zasvätenom práve jej, na ulici Toman-Bey v Zeitoune, v Káhire. Tento kostol leží na ceste, ktorou sa uberala Svätá rodina počas jej pobytu v Egypte.“

Kostol v Zeitoune skutočne stojí iba dva kilometre od Máriinho stromu v Matariya. Je teda aspoň mysliteľné, že Svätá rodina kráčala okolo tohto miesta. V každom prípade tieto zjavenia viedli k tomu, že Zeitoun zaradili na zoznam miest, ktoré Svätá rodina navštívila, čo prinajmenšom prezrádza, aká flexibilná je koptská tradícia.

Mariánsky kostol v Káhire, vo štvrti Zeitoune je architektonický klenot, ktorý obklopený múrom, leží uprostred záhrady. Rastú tu palmy, ruže, granátové jablká a moruše a tvoria pekný kontrast k Božiemu domu krémovej farby s jeho piatimi smotanovo bielymi kupolami, akoby z cukrovej polevy.

Dal ho postaviť bohatý vlastník pozemkov po tom, čo sa mu v roku 1918 zjavila vo sne Božia Matka. Poprosila ho, aby jej na jednom zo svojich pozemkov postavil kostol a sľúbila, že po 50 rokoch sa tam vráti.

Navrhnutím kostola poveril talianskeho architekta Leomingelliho, ktorému zrejme slúžili za vzor byzantské chrámy, vrátane katedrály Hagia-Sophia v Konštantínopole. Netušil, že obrazy jeho kupol o pol storočia neskôr prebehnú svetom.

Zeitoun, kde sa kostol nachádza, je mondénna štvrť. Ulice sú nezvykle čisté, domy v najlepšom stave, ľudia dobre oblečení. V Zeitoune, záhradnom predmestí Káhiry, býva stredná vrstva západne orientovaná, väčšinou akademicky vzdelaná a moderná. Tu by sa najmenej očakávalo mariánske zjavenie.

Prvé fotografie ľudí, ktorí čakali na Božiu Matku a stali sa svedkami zázraku, sú dnes vystavené v chodbe so stĺporadím vo vnútornom dvore chrámu. Sú na nich muži v obleku a kravate, mnohí z okuliarmi s moderným účesom. Kto verí, že mariánske zjavenia sú len v prostých oblastiach s vidieckym obyvateľstvom, tu sa presvedčí o niečom inom.

Abuna Zadik, vtedajší študent inžinierstva, dnes postarší kňaz, sa sám stal v roku 1968 svedkom zjavenia, skrze ktoré našiel svoje terajšie povolanie, hovorí: „Boli sme vtedy úplne zničení. Porážka po 6-dňovej vojne bola pre nás národnou katastrofou.“ 

Pre koptov vznikla nebezpečná situácia. Moslimskí kazatelia ich vyhlásili za kolaborantov Izraelčanov a vinili ich z porážky.

Prví z nich žiadali vypudiť z krajiny nielen Židov, ale aj kresťanov. Koptská cirkev bola v defenzíve. Pápež Cyril VI. zakázal koptom pod trestom exkomunikácie putovať do Jeruzalema, „dokiaľ sú sväté miesta v rukách sionistov“ – čo platí dodnes. Nesmelo byť nijakých pochybností o vlastenectve jeho veriacich. No potom im prišla na pomoc Božia Matka.

„Držala v rukách olivovú vetvičku ako znamenie pokoja,“ je presvedčený Abuna Zadik, „a prišla vo Veľkonočnom období, aby nám povedala: Viem, deti moje, že teraz nemôžete prísť ku mne. Preto prichádzam k vám, aby ste videli, že vás nenechávam samých.“

Aj moslimovia chápali toto znamenie. Veď Božia Matka sa uctieva aj v Koráne. Celá jedna súra, 19., nesie názov Maryam. Mohamedova kniha jej dokonca priznáva aj panenský pôrod, nielen status Božej Matky. Mnohé moslimské ženy v Egypte si Máriu tajne uctievajú, už preto, že je iným obrazom ženy, ako tej v ich viere.

„Viete, že dokonca aj náš moslimský prezident Nasser videl Božiu Matku v Zeitoune?“ pokračuje Abuna Zadik. „Čítal v tlači o zjaveniach. Jeho limuzína zaparkovala naproti v garáži štátneho podniku dopravnej spoločnosti. Prirodzene sa neukázal, bola to súkromná návšteva, no každý z kňazov v našom kostole o tom vedel. Dve noci tam stál a čakal. Potom bol odmenený. Videl Svätú Pannu.“

Krátko na to egyptské Ministerstvo pre informácie oznámilo: „Urobilo sa oficiálne preskúmanie javu a došli sme k výsledku, že je nepopierateľnou skutočnosťou, že požehnaná Panna Mária sa zjavuje na kostole v Zeitoune s jasným a žiariacim telom, ktoré vidia všetci prítomní, či sú kresťania alebo moslimovia.“

„Umožnilo sa to skúsenosťou prezidenta,“ povedal Abuna Zadik a ukazuje na druhú stranu ulice. Týči sa tam veľký, moderný kostol zjavenia Svätej Panny, postavený v r. 1970, keď hrozilo, že malý kostolík pod náporom pútnikov praskne. Stojí na mieste bývalej garáže autobusov. Stavbu sponzoroval sám prezident Nasser, čím sa jeho, toto neočakávané gesto, stalo dostatočným dôkazom, že Abuna neklame.

Nasser nebol jediným prominentným svedkom, ktorý prišiel ako skeptik. Aj nemecký evanjelický pastor a koptológ Otto Meinardus nechcel veriť, čo sa o Zeitoune rozprávalo. 

Raz večer sa tam vybral so svojou americkou manželkou. Netrvalo dlho a tento pár tiež uvidel zjavenie žiarivej postavy za kupolami.

Tento Nemec neskôr opisuje v knihe Po stopách Svätej rodiny, zjavenie ako „občas červenkavo-zlatistú, občas zelenkavo-modrú postavu“ a dosvedčuje: „Po niekoľko večerov som jednoznačne videl svetelné zjavenia, vnímal modlitby, volania, výkriky tisícov veriacich, ktorí verili, že vidia Máriu, svoju Pani a Božiu Matku.“

Zjavenie bolo také reálne, že sa mohlo dokonca fotografovať, čo dosvedčujú aj originálne zábery zázraku, uložené vo vitríne. Na všetkých sú žiariace holuby na nebi, kupola zahalená do dymu, hmly a svetla a v ňom sa úplne voľne vznáša žiariaca postava. Každý kresťan by ju okamžite spoznal ako Božiu Matku.

Najmenej u dvoch obrazov je manipulácia vylúčená: tie dal preskúmať americký fyzik Prof. John Jackson z Vojenskej akadémie USA v Colorado Springs v špeciálnom laboratóriu. Na obraze žiari Madona tak mocne, že sa svetlo odzrkadľuje v šošovke. 

Na druhom sa zdá, akoby kupoly kostola, kríž a dokonca aj hlavy divákov boli priam žeravé – poukazuje na koronárny výboj, ktorého príčina je neznáma.

Nápadný je najmä spôsob, akým sa na obrázkoch Panna Mária zjavuje - nemá v sebe vôbec nič s tradičnou koptskou ikonografiou, ani s ikonografiou východných cirkví. Jej celá gestika pochádza z katolíckeho sveta obrazov. Madona stojí na fotografiách ľahko sklonená, ruky má zopäté tak, ako sa zjavila Bernadette Subirousovej v Lurdoch, alebo ako ju vidíme na tilme z mexického Guadalupe. Na inej fotografii sa vznáša s rozprestretými rukami pred kupolou kostola v Zeitoune ako na Zázračnej medaile.

Možno bolo práve to Máriino posolstvo – ekumenický apel na vyznania: „Zmierte sa! Požehnávam kostol koptov, ako som žehnala katolícky kostol. Milujem obe cirkvi a vyzývam vás, aby ste prekonali ľudský rozkol z Chalcedonu, aby ste sa opäť stali jednou Cirkvou.“ Veď v roku 1968 sa slávilo 1900 rokov od mučeníctva svätého Marka a Rím vrátil koptom aspoň časť relikvií a začal sa dialóg medzi cirkvami. 

Záujem o Zeitoun prejavil aj pápež Pavol VI. V ďalekom Ríme sa zaujímal o zjavenia a poprosil kardinála Stephanosa I. Sidaroussa, patriarchu Koptskej katolíckej cirkvi, aby mu podal správu.

Jeho 200 000 veriacich slávi v koptskom obrade, ale sú spojení s Rímom. Táto cirkev existuje od r. 1895 a svojmu vzniku vďačí pápežovi Levovi XIII. Patriarcha v správe do Ríma konštatoval: „Je to nepochybne pravé zjavenie, ktoré videlo mnoho koptských katolíkov, ktorí majú našu plnú dôveru (…) Tento jedinečný zázrak v sebe skrýva posolstvo plné dobroty, ktoré robí z kostola v Zeitoune pútnické miesto svetového významu.“ 

Masima