O Anjeloch

Existencia anjelov však patrí medzi tie časti zjavenia, ktoré rozumu neodporujú, ale dokázať ich existenciu prirodzeným rozumom nemožno. Sú totiž stvorení slobodným činom Božím.

Existenciu anjelov možno predpokladať zo stupňovitej dokonalosti, ktorú nachádzame vo stvorení: neživé stvorenie, rastliny - živé hmotné stvorenia, zvieratá - živé hmotné a zmyslové stvorenie, ľudia - kombinácia hmoty a ducha a na vrchole je Boh, ktorý je čistý duchom. 

Nebyť zjavení, bolo by možné len predpokladať, že existujú stvorené bytosti, ktoré sú podobne ako Boh, iba duchovej podstaty.

Popieranie existencie anjelov: Existenciu anjelov popierali v Kristovom čase saduceji, v novoveku potom predovšetkým racionalisti, ktorí v anjeloch videli pozostatky pohanského panteónu. 

Dnes sa medzi katolíkmi v rozpore s učením cirkvi popiera existenci anjelov preto, že je snaha poprieť existenciu padlých anjelov, aby bolo možné poprieť možnosť večného zatratenia a tým spravidla ospravedlniť vlastnú lacnotu, nenáročné „kresťanstvo“, rezignáciu na šírenie viery a tým ľahostajnosť k osudu druhých. 

Tiež ste to určite počuli: „Peklo byť nemôže, veď Pán Boh je milosrdný.“

Boh milosrdný iste je, ale tiež je spravodlivý. A o tom sa dnes mlčí. Preto aj o anjeloch Písmo svedčí na mnohých miestach úplne jasne, a to od prvých kníh Starého zákona (Gn 3,24; 16,7; ...) až po Nový zákon (zvlášť Kol 1,16), a to ako o tých padlých, tak i o blažených. Podobne aj tradícia Cirkvi je v tomto bode jednomyseľná.

Stvorenie anjelov: Podľa Písma je počet anjelov veľmi veľký (Mt 26,53; Zj 5,11) a podobne aj ich úlohy sú rôzne, ako poukazujú rôzne biblické mená. Tradične sa uvádzajú dva dôvody ich existencie - na prvom mieste oslava Božia a ako druhý, dočasná úloha časti anjelov je pomáhať nám ľuďom do neba.

Anjeli boli všetci na počiatku stvorenia ako dobrí, ale časť ich padla. O akú išlo skúšku, nevieme. Niekedy sa špekuluje o tom, že časť z nich nezniesla pohoršenie, keď im Boh zjavil úmysel vykúpiť ľudstvo vlastným ponížením - vtelením a ukrižovaním, a odmietli mu slúžiť. Isté však je, že základnym koreňom každeho hriechu je vždy pýcha. Veď keď sa poníži Pán, poníži sa tým aj jeho služobníctvo.

Padlí anjeli: Časť anjelov tak padla a dnes ich nazývajú démonmi. Jedná sa aj napriek ich pádu o tvory výnimočne inteligentné, ktorí pádom nestratili svoje prirodzené schopnosti. Preto je veľmi naivné predpokladať, že môžeme pokušiteľa prekabátiť. Obľúbené rozprávky o hlúpych čertoch sú naozaj len rozprávky, ktoré zvlášť v dnešnej zmätenej dobe otupuj opatrnosť. Čerti sú hlúpi predovšetkým v tom smere, že podľahli čaru vlastnej dokonalosti, povýšili vlastnú krásu nad krásu Stvoriteľa a zamenili hodnotu stvorených darov za darcu. 

Padlí anjelov pokúšali tisíce ľudí pred nami a ich skúsenosti sa tak logicky nezrovnajú so skúsenosťami najlepších psychológov. Ich miesta máme zaujať my a to je dôvod ich nesmiernej nenávisti a žiarlivosti voči každému z ľudského pokolenia.

Prirodzenosť anjelov: Prirodzenosť anjelov je duchová - majú rozum a slobodnú vôľu. Pre ich duchovú podstatu nepoznávajú ako ľudia iba abstrakciu zo zmyslových skúseností, ale poznávajú podstatu veci priamo a preto i dokonalejšie než ľudia. Preto je aj ich túžba silnejšia. Podobne je ich moc nad svetom väčšia, než moc zverená ľuďom (2 Petr 2,11).

Cez svoje obdivuhodné vlastnosti sú to však len stvorení duchovia, ktorí sa nijako nemôžu merať sa svojím Stvoriteľom.

Limity anjelských schopností: Anjeli však nie sú zďaleka všemocní. Predovšetkým nevidia do ľudského srdca. Ľudské vedomie je im uzavreté a oni tak nie sú schopní presne vedieť, na čo myslíme, pretože mozog nie je zdrojom myslenia, ale iba dokonalým nástrojom duše.

Pretože sme ale bytosti telesne duchovné, môžu veľkú časť našich myšlienok uhádnuť podľa kontextu situácie a reakcii tela (tlak, potenie, mozgové vnemy, atď.).

V priamych telesných útokoch, ako sa to stávalo napr. Otcovi Piovi, či iným svätcom, by mali z prirodzenosti padlí duchovia moc človeka doslova roztrhať, ak by im to Boh dovolil. Ten však dovoľuje ich pôsobenie iba do tej miery, aby to prospievalo jeho pláne spásy ľudstva, preto nie je potrebné mať strach, ak žijeme v milosti posväcujúcej. Naopak strach je zakladný nástroj, s ktorým padlí anjeli pracujú, aby zablokovali človeka vo hriechu alebo ho odvrátili od dobrého jednania.

Spôsoby rokovania anjelov: Tým, že majú anjeli (i padlí) moc nad hmotou, môžu pri svojom pôsobení pri rôznych vnuknutiach alebo pokúšaniach (u padlých anjelov) pôsobiť na zmysly: predovšetkým na predstavy, ale aj na zmyslové pocity. Môžu tak napríklad pri modlitbe pripomínať staré hriechy a rozptyľovať nás, či inak pokúšať. Môžu odhadnúť, čo sa stane, vidia, čo v tele nefunguje, môžu vďaka nespojitému pohybu byť okamžite na úplne opačnom konci zemegule, sprostredkovať informácie o stratených ľuďoch, atď. To všetko často môže viac, či menej vedome využívať ten, kto sa zvlášť pri okultných praktikách zapletie s padlými anjelmi. Preto môže liečiteľstvo, či rôzne kartárstvo naozaj „fungovať“ a nejedná sa vždy zďaleka len o podvod. 

Je dobre ale rozlišovať, odkiaľ mimoriadne dary sú a kam vedú. Je síce lakavé vyliečenie z rakoviny liečiteľom, ale stojí naozaj ďalších desať rokov života na zemi za to, že človek stratí vieru, odvráti sa od cirkvi, Boha a potom stratí celú večnosť?

Dobrí anjeli sa od padlých - zlých duchov však líšia v jednej veľmi podstatnej veci - spolupracujú s Bohom. To znamená, že padlí anjeli napríklad nemôžu nikdy vedieť s istotou, čo sa stane. Táto znalosť je vyhradená iba Bohu a ten ju oznamuje podľa potreby tým, ktorí s nimi spolupracujú. 

Podobne ako padlí anjeli, ani blažení spasení v nebi nevidia priamo do ľudského srdca. Boh im, zvlášť anjelom strážnym, ale sprostredkuváva znalosť toho, o čo prosíme, aj keď prosíme len v duchu. Anjeli strážni vďaka spolupráci s Bohom potom lepšie vedia, či a ako pomáhať, aby to bolo k našej spáse. Niekedy je napríklad lepšie strpieť chorobu, prísť o oko, alebo aj zomrieť, než s oboma očami prisť do pekla.

Zabúdaná vďačnosť: S mocou anjelov je preto dobre denne počítať. Boh nás zveril do ich starostlivosti, pretože vo svojej dobrote chce, aby aj oni mali podiel na našej spáse, boli našimi priateľmi a my tak boli vďační nielen Jemu, ale i anjelom. Preto každý človek má po svojom boku anjela strážneho, ktorý mu osobne pomáha do neba. Je to bytosť po všetkých stránkach nesmierne prevyšujúca človeka, a aj preto je vďačnosť a pokora voči svojmu anjelovi na mieste.

Anjeli strážni však v súlade s Božím plánom nechcú porušovať ľudskú slobodu. A preto na rozdiel od pokusov diablov veľmi rešpektujú človeka a jeho suverenitu.

Nevnucujú sa so svojou pomocou. Preto, keď neprosíte, ich pomoc nie je tak výrazná, akou sa stáva, keď človek s anjelmi spolupracuje: prosí ich o pomoc a hlavne im nezabúda ďakovať. Nič nebolí druhého tak veľmi ako je nevďačnosť.

Anjeli tak môžu človeku pomôcť pri náročných rokovaniach s druhými (možno predsa prosiť ich anjela strážneho, ako to robil pápež bl. Ján XXIII., keď ešte pôsobil ako diplomat), môžu mu pomôcť v nebezpečných situáciách, akých je na životných cestách veľa, pri zdravotných problémoch, môžeme ich vzývať, keď ide okolo nás sanitka a prosiť za chorého a môžu sa s nami modliť, pomáhať nám lepšie uctievať Krista pri adorácii, ale predovšetkým nám pomáhaju pri boji v pokušení a v okamihu smrteľného zápasu nám budú stáť po boku. Potom až v plnom svetle uvidíme toho, ktorý nám od kolísky pomáhal a chránil nás.

fr. Gaudencius

Masima